„Na zajtra mám pre teba prekvapenie,“ zavolal Jakubovi jedného jarného večera Matej.

„Naozaj? Aké?“ Jakub sa zvedavo posadil na posteli. Ak bol doteraz unavený, odrazu nebolo po spánku ani stopy.

„Keď ti to poviem, nebude to prekvapenie,“ pobavene preniesol Matej. Jakub na diaľku cítil, ako sa usmieva.

„Prosím. Čo ak sa mi to nebude páčiť?“

„Bude,“ uistil ho. „Ale tak dobre... Rád by som ťa zobral na jedno špeciálne miesto. Kúsok za mestom je také malé táborisko. Je tam krásne, miesto stvorené na romantické posedenie.“

„To nepoznám, ale znie to skvelo. A s tebou pôjdem pokojne aj na kraj sveta.“