„Rozmýšľal si niekedy nad tým, aké by to bolo mať vlastné dieťa?“ opýtal sa Jakub znenazdajky počas sledovania filmu.

„Čože?“ Matej prekvapene zažmurkal. „Samozrejme, že áno, ale... V našej situácii to, bohužiaľ, možné nie je.“

„Veď práve,“ smutne vzdychol Jakub. „Musí byť úžasné držať v náručí vlastné dieťa a -“

„Zlato.“ Matej ho pevne objal. „Netráp sa kvôli tomu. Ale... Aj chceš mať raz dieťa, mal by si vedieť prebaľovať. Moja sestra má teraz doma niekoľkotýždňové bábätko a -“

„Si blázon,“ na Jakubovej tvári sa konečne objavil úsmev. „Nebudem hádam vymieňať plienku cudziemu dieťaťu. Chcem si raz adoptovať vlastné. Najlepšie s tebou.“