Cez otvorené okno prúdil do izby svieži vzduch. Jakub ležal na posteli zakrytý dekou, na čele studený obklad.

Odrazu mu zazvonil telefón. Zakňučal. Ten zvuk mu do mozgu vysielal tisíce malých ostrých ihličiek.

„Áno, Matej?" zastonal, keď hovor prijal. „Prepáč, ale musím to naše dnešné rande zrušiť, mám šialenú migrénu."

Na druhej strane linky sa ozval smutný povzdych. „Ach zlato, to mi je ľúto... Daj si nejakú pilulku a skús sa z toho vyspať," poradil mu Matej. „Mne to pomáha."

„Veď driemem. A som nadopovaný liekmi od výmyslu sveta. Nič nepomohlo."

„A bozk odo mňa by ti nepomohol? Môžem prísť."

A/N:
Takto to dopadne, keď píšem s bolesťou hlavy, trvajúcou už tretí deň...