Dnes prinášam mimoriadne double drabble, narodeninový darček pre womiska.

Zlatko, snáď ti toto kratučké harrylu urobí radosť 😊. Happy birthday!😘

(Voľné pokračovanie Gýča, drabble číslo 123)

„Konečne sa uráčili ma pustiť," prskal Lucius, namáhavo kráčajúc chodbami nemocnice u svätého Munga. Opierajúc sa o Harryho mal istotu, že ho nezradí vlastné telo. Cítil sa ešte trochu slabý, ale potreboval odtiaľ vypadnúť čo najskôr. „Nerozumiem, načo ma tam držali celý týždeň, keď mi nič nie je."

Čiernovlasý kúzelník sa pri jeho zamračenom výraze musel len pousmiať. Pokiaľ išlo o nemocnicu, aj polhodina v nej bola pre Luciusa celou večnosťou. Neudržal by ho tam, ani keby mal smrť na jazyku.

„Mal by si byť vďačný za čarodejnícke zdravotníctvo. U muklov by si bol dávno mŕtvy. Tu urobili všetko, čo bolo v ich silách. Koniec koncov, stále nie si úplne v poriadku. Pustili ťa len preto, že -"

„Cítim sa úplne super," odsekol. „Nevidím dôvod, že ste sa s tou vševedkou museli za mňa zaručiť."

Harry si len ticho povzdychol a bez slova ho viedol až do vstupnej haly. Pocítil, ako prešli ochrannými bariérami, ktoré ich bez odporu pustili von, na malé priestranstvo pred nemocnicou.

„Trúfaš si na premiestnenie, alebo použijeme radšej hop-šup práškovú sieť?" opýtal sa, vidiac jeho bledú tvár, skrivenú bolesťou.

„Premiestni nás, prosím," priznal napokon aristokrat svoju porážku. „Chcem byť čo najskôr s tebou vo svojej posteli."