Stála pred výkladom zlatníctva a zasnene hľadela do výlohy. Za sklom, v krabičke vypolstrovanej mäkkým vankúšikom krémovej farby, sa vynímali náušnice, po ktorých túžila už dlhé týždne. Zlaté, s prekríženými malými dvojfarebnými klami a zirkónmi. Tak veľmi ich chcela, no jej snúbenec sa k tomu nejako nemal.

Odrazu ju zozadu objali dve silné paže a obklopila známa voda kolínskej. „Ahoj, láska, tak tu si? Zase obzeráš tie náušnice?" pretočil očami. Našťastie ho nevidela.

„Veľmi sa mi páčia. Nemohol by si mi ich kúpiť na Vianoce?"

„Zlato, sú drahé. Ale kolega nedávno strelil diviaka, môžem ti náušnice vyrobiť z jeho klov."