Čakal v parku neďaleko školy, nervózne sa prechádzal okolo lavičky a srdce mu bilo na poplach. Každú chvíľu malo skončiť vyučovanie a objaviť sa on.

Sledoval ho celé týždne. Jeho rozvrh už poznal naspamäť. Vedel, kedy, kadiaľ a s kým chodí domov. A dnes nastal ten čas, keď sa odhodlal a rozhodol sa ho pozvať von. V pondelky chodil sám.

Keď sa v diaľke konečne ukázala blonďavá hlava, jeho srdce urobilo obrovský kotrmelec. Pocit šťastia vzápätí nahradila bolestivá facka. Objekt jeho snov sa viedol za ruku s neznámym dievčaťom.

Rozhodol sa zabojovať. „Tá malá čubka nebude prekážkou v mojom šťastí.“