Trajekt smerujúci z Doveru do Dunkirku sa nebezpečne kolísal na rozbúrenom mori. Vďaka nepriaznivému počasiu boli vlny o niečo väčšie než obvykle, no väčšina cestujúcich to zvládala bez problémov.

„Kedy dorazíme do toho prekliateho prístavu?“ zaskučal Harry so zatvorenými očami. V tvári bol takmer zelený a bolo očividné, že mu nie je dobre. „Potrebujem pevnú pôdu pod nohami.“

„Ledva sme vyšli, zlato,“ povzdychol si Louis. „Musíš to vydržať ešte aspoň dve hodiny.“

„To nezvládnem,“ nešťastne zavyl a s rukou na ústach vyskočil hľadať najbližšie toalety. „Koho bol ten debilný nápad ísť do Francúzska trajektom?“ nadával, keď sa vrátil.

„Tvoj, baby.“

A/N:
Po pár dňoch som zase späť...