„Mamííí,“ ozval sa z detskej izby krik. O chvíľu vbehlo do obývačky nahnevané dievčatko. „Viktor mi stále berie hračky!“ fňuklo. „Povedz mu niečo.“

Ako na zavolanie, vtrhol do miestnosti aj spomínaný chlapec, drzo sa vyškierajúc, s plyšovým mimoňom nad hlavou. „Na, zober si ho,“ provokoval sestru.

„Debil,“ zasyčala. „Daj mi ho!“

„Erika, pozor na jazyk a ty, Viktor, vráť jej to,“ zavelila mama. „A mazaj sa konečne pripraviť do školy.“

Chlapec prevrátil oči v stĺp. „A načo? Nechce sa mi.“

„Zajtra píšete písomku z dejepisu, tak sa choď učiť.“

„Aj tak to nemá význam. Zase dostanem guľu. Sedí na mne.“