(pokračovanie Odberu)

Šokovane hľadel na jeho odchádzajúci chrbát a ničomu nerozumel. Myslel to vážne, alebo to bol len krutý nepodarený žart?

„Ako... Ako sa to mohlo stať? Veď... dávali sme si pozor a... predo mnou si spal len s ním..." zmätene bľabotal, keď sa po chvíli silou vôle odlepil od zeme a nasledoval ho do obývačky.

„Ja neviem," šepol skrúšene muž schúlený na gauči ako kôpka nešťastia. „Ale ak sa to potvrdí, tak... budeš musieť všetko absolvovať aj ty. Prepáč... je mi to tak strašne ľúto."

Zrútil sa do kresla ako handrová bábika. Čerstvá káva na stole a čokoládová buchta stratili chuť.