Nechápavo hľadel na pracovné zadanie a v hlave mal úplné prázdno. Čo s tým má robiť? Prenikavý pohľad kolegu ho neskutočne rozptyľoval. Vďaka nemu bol v práci dlhodobo nesústredený. Bolo len otázkou času, kedy dostane padáka.

„Hej, vnímaš ma?" tichý smiech a lusknutie ho prebralo z tranzu. Zmätene zažmurkal a hľadel do tváre jemu. Svojej nočnej more.

„Prepáč," zahanbene zamumlal. „Čo si hovoril?"

„Pýtal som sa, čo navrhuješ s týmto," ukázal na papier ležiaci pred ním. „Ale vidím, že si zase úplne mimo. Choď sa radšej domov vyspať."

Jeho ústa boli opäť rýchlejšie ako rozum. „Pôjdeš so mnou aj ty?"