Jakub sa túlil v Matejovom náručí a s hlavou na jeho hrudi spokojne odpočíval po náročnom dni. Keď sa mu začínalo driemať, preťalo izbu zvonenie telefónu. Strhol sa a neochotne vybral mobil z nohavíc.

Na displeji svietilo neznáme číslo. Chvíľu zvažoval, či hovor prijať, nakoniec to riskol. „Áno, prosím?"

Matej ho počas telefonátu pozorne pozoroval. Jakubova tvár vystriedala celú paletu emócií, a na konci na nej zavládlo prekvapenie. „Kto to bol?" zaujímal sa, keď Jakub položil.

„Usporiadateľ tej maliarskej súťaže. Vyhral som," neveriacky vydýchol.

Nežne ho pobozkal. „Vedel som, že obstojíš aj v takej silnej konkurencii. Som na teba hrdý."