V to ráno bol Harry neskutočne nervózny. Chrabromilský tím čakal dôležitý zápas, prvý v jeho kapitánskej funkcii, a on tam nebude kvôli dlhodobému trestu so Snapom. Posmešný pohľad Draca Malfoya mu na pokoji nepridával.

Zamyslene sa rýpal vo svojom tanieri s ovsenou kašou, zatiaľ čo Ron sa napchával hriankami so slaninou a vajíčkom, akoby týždeň nejedol.

Periférne zaregistroval, ako sa k nim blíži tmavá postava, naháňajúca hrôzu i zimomriavky zároveň. Aj ten kúsok kaše, čo do seba horko-ťažko dostal, mu okamžite vytvoril v krku hrču. Mal čo robiť, aby sa nezadusil.

„Pán Potter,“ oslovil ho Snape, „je čas ísť.“