Gastón - Nina toto je Luna, Luna môj najväčší poklad Nina.
Nina - Teší ma...
Luna - Mňa tiež.
Gastón - Nina je odo mňa tiež o rok mladšia ako ty. Takže budete chodiť do rovnakej triedy...

Než stihol čokoľvek ďalšie povedať, prerušilo ho školské zvonenie. Nina ma chytila za ruku a spolu sme šli do triedy. Som tak rada, že poznám v triede aspoň niekoho.

Nina - Ehm... L... ...
Luna - Luna
Nina - Luna, môžeš si sadnúť ku mne.
Luna - Ďakujem ti Nina...

No a takto začal môj prvý deň v škole. Dostali sme školské učebnice a zoznam kníh, ktoré si máme kúpiť. Škoda, že ich Matteo nemá.

Po škole som prišla domov a tam na stole stála obrovská torta. Na nej bolo 17 sviečok. Ja som zabudla na svoje narodeniny?

Od rodičov som dostala peniaze, aby som si mohla prerobiť izbu. A potom sa v kuchyni objavil Matteo. V ruke zvieral nejakú škatuľu zabalenú v prekrásnom zlatom papieri.

Matteo - Všetko najlepšie Luna. Tu máš prvú polku darčeku a na tú druhú si musíš ešte chvíľku počkať.
Luna - Ďakujem Matteo...
Matteo - Keď dooslavuješ s rodičmi, niekam ťa zoberiem.
Luna - Dobre.

Vôbec som nevedela, čo má v pláne. Kam ma chce zobrať. No on sa len milo usmial a dodal:

Matteo - A nezabudni si zobrať toto.

Ukázal na tú krabicu, čo mi pred chvíľou dal. Ja už som to nevydržala a rozbalila som papier. Naskytol sa mi prekrásny pohľaď na úplne nové korčule.

Po tom, čo som odbalila všetky darčeky, vyzdvihol ma Matteo. Zobrala som si korčule presne tak, ako mi to povedal.

Vyšli sme z vily a kráčali sme dosť dlhou cestou. Už sa k nám pridal aj Gastón s Ninou a ja som stále netušila kam ideme. Začala som byť nervózna.

Gastón - Neboj sa. To miesto kam ideme sa ti bude veľmi páčiť.

Tak teraz som bola ešte nervóznejšia než pred tým. Matteo mi zakryl oči a o chvíľu zvolal:

Matteo - Sme tu. Toto je Jam&Roller.

Odkryl mi oči a ja som tam len tak stála. Potom sme sa pobrali na plochu.

Keď som ju uvidela, môj dych stíchol a srdce vynechalo pár úderov.

Luna - To nie je možné.
Matteo - Luna si vpohode?
Luna - Áno len... mne sa o tejto ploche snívalo Matteo...
Matteo - To nie je možné!
Luna - Čo nie je možne?
??? - Mateooooo!!!

Zvísklo nejaké dievča. Keď som sa otočila, uvidela som blondínku, ktorá utekala na obrovských podpätkoch rovno k Matteovi.

Matteo - Gastón tvrdil si, že tu nebude.
Gastón - Už sa tu dlho neukázala. Prepáč mi to Matteo.
??? - Matteo Balsano, konečne sa znovu stretávame.
Matteo - A dúfam, že už aj posledný krát Ambár.
Ambár - Ja ti nerozumiem láska...
Matteo - Kedy to už konečne pochopíš??! Ja by som s človekom tak namysleným a zákerným nikdy nechodil. A teraz mi už daj láskavo pokoj.
Ambár - Ako chceš, ty...

Viac som už ich hádku nechcela počúvať. Rozbehla som sa preč. Nechcem si kaziť narodeniny tým, že budem sledovať Mattea ako sa háda s nejakou psychicky narušenou Ambár.

Gastón - Luna!
Nina - Kam akože hodláš ísť?

Započula som dva známe hlasy za sebou. Otočila som sa.

Luna - Ja... chcem ísť preč. A kto je vlasne tá blondínka?
Nina - Najväčia krava na Blaku. Hrá sa na strašne nóbl a je do Mattea zamilovaná od škôlky.
Luna - A Matteo ju...

Zlomil sa mi hlas a ja som nebola schopná pokračovať ďalej. Gastón sa na mňa ale pobavene pozrel a usmial.

Gastón - Neboj sa, ona ti ho neukradne. Matteo s ňou nič nemá a ani nechce mať.
Luna - Ale ja... ja nie...
Gastón - Luna ja nie som slepý. Vidím ako to medzi vami dvoma iskrí.
Luna - Tak to vidíš zle!

Odvrátila som pohľad, aby nevidel tú iskru v mojich očiach. Nikto nesmie vedieť, že sa mi Matteo páči. V tom sa Matteo objavil priamo za mnou.

Matteo - Prepáč mi to s Ambár. Ideme korčuľovať?
Luna - Dobre.

Matteo ma zobral za ruku a spolu sme sa prezuli v šatni. Potom ma už ťahal na plochu.

Keď sme tam prišli, na ploche bola už aj tá blondínka. Škaredo na mňa zazrela a potom sa znovu venovala svojim dvom asi kamarátkam. Matteo ma stále ťahal za ruku.

Najskôr sme začali len tak korčuľovať. Cítiť tú voľnosť, pocit, že vás nik a nič nemôže zastaviť. To na korčuľovaní najviac milujem. Sloboda! To je to správne slovo, ktoré vystihuje všetky moje pocity.

Matteo - Tak čo. Páči sa ti toto miesto?
Luna - Nič krajšie som nikdy nevidela. Toto miesto je tak magické Matteo. Ďakujem, že si mi ho ukázal.
Matteo - A to ešte nie je všetko.
Luna - Ako to myslíš?
Matteo - Na začatku roku sa tu vždy koná špeciálny Open music. A ja by som chcel, aby si sa ho účastnila so mnou.
Luna - Tak to sa ešte musím rozhodnúť. Ale už sa nekecajme a užívajme si korčuľovanie. Dobre??!
Matteo - Ako rozkážete najjasnejšia a najtalentovanejšia kráľovná Luna.

Po tejto vete, na ktorej som sa samozrejme zasmiala, sme sa už naozaj venovali len korčuľovaniu. Matteo tak dokonale korčuľuje. Dozvedela som sa, že ako malý vyhral každý rok titul kráľa plochy. No a od vtedy ako odišiel ho už nik iný nedostal, pretože sa Matteovi nedalo vyrovnať.

Skúšali sme nejaké otočky, skoky a prvky v páre. Priznám sa, že keď som korčuľovala s Matteo, predvádzala som tam prvky, ktoré som si myslela, že v živote nedokážem. Matteo je veľmi dobrý učiteľ.

Chcela som mu akurát niečo povedať, keď ma predbehol.

Matteo - Počúvaj Luna. Tam je Tamara, vedúca Rolleru. Potrebujem sa s ňou o niečom porozprávať, tak ťa tu nechám chvíľu samú. Nie že mi niekam utečieš!
Luna - Neboj sa. Zostanem tu korčuľovať na ploche.
Matteo - Dobre... za chvíľu sa vrátim.

Matteo odišiel a ja som korčuľovala stále ďalej. Chvíľami som si myslela, že lietam. No potom ma do reality vrátil náraz. Teda skôr dosť tvrdý pád na plochu. Najskôr som si myslela, že som len zakopla, no keď som nado mnou zbadala škodoradostne sa smiať tú blondínku, všetko mi to došlo.

Ambár - Ja vždy dosiahnem čo chcem Lunita. A ty mi v tom nijak nezabrániš! Dúfam, že sme si rozumeli.

Takže tu je nová časť. Pochybujem, že je niekto takto skoro hore, kedže je víkend. Ale dúfam, žw sa vám kapitola páčila. A ja sa na vás teším už pri ďalšej kapitole, ktorá výjde dúfam už čoskoro.