,, Yuri, vezmeš si ma? " 

Vo filmoch občas hlavné postavy opisujú jeden okamžik, kde sa všetko okolo vás zastaví a ste len vy, s svojími myšlienkami. V príbehu sú to momenty kde sa toho výrazne dosť zmení, a čitateľ alebo fanúšik nevie čo má ďalej od toho očakávať. Vždy mi to pripadalo ako dosť nafúknuté,  a až prehnane napchané emóciami aby to ľudí neodradilo od sledovania ďalšieho vývinu príbehu. V knihách to bolo opísané esteticky, ale vo filmoch sa naozaj zastavil čas, čo mu som nerozumel. Až doteraz

Zamrzol som. Na chvíľu som zabudol aj dýchať. O-on, myslí to vážne? Není prvý apríl?  ,,Samozrejme že to myslí vážne baka! A prvý apríl už bol! Spamätaj sa. Hádam ho nenecháš s domienkou že ho nechceš!!!!" ozval sa môj vnútorný Yurio. Kým boli s Viktor preč, celkom sme sa zblížili. Na Yuriove pomeri až moc. Raz keď som bol na dne do mňa síce cez telefón nakričal, ale za to to myslel dobre. Keď už musel ísť  dodal: ,, Vždy keď začneš o niečom pochybovať, skús sa zamyslieť, čo by som ti na to povedal" 

Tie nebesky modré oči na mňa hľadeli, a čakali na moju odpoveď. A ja som sa rozhodol im tú odpoveď dať. Ruku ktorú mi Viktor držal som si preplietol s tou jeho prsty a následne som si kľakol aby sme boli na istej výškovej úrovni. 

,, Áno, vezmem. Samozrejme že áno Viktor. Tisíckrát áno!"

Obaja sme plakali, lenže šťastím. Po pár minútach keď sme sa ukľudnili, sme išli do Viktorovho bytu kde som mu pomohol vybaliť sa. ,, Nechceš si pozrieť film?" spýtal som sa kým sme ukladali jeho veci do skrine. ,, Hai~" odpovedal s úsmevom. Občas sme sa navzájom učili slovíčka z rodného jazyka toho druhého. Pripadal mi zlatý keď sa snažil hovoriť po japonsky. Sadli sme si na gauč. Viktor si zobral ovládač a zapol HBO. 

,, Chceš sa pozerať na niečo konkrétne či to vyberiem náhodne?" 

,, Môžeš vybrať ty. " 

Oprel som si hlavu o Viktorove. On ma hladkal  po chrbáte. Ak by som mal byť bez neho ešte jeden deň nedal by som to. Prešla už asi pólka filmu. Niaka romantická komédia. Moc ma to nebavilo, preto som si chcel ísť ľahnúť. ,, Viktor?" Nič. Otočil som hlavu aby som naňho videl. Spal. Zodvihol som sa, a opatrne ho položil aby ležal. Išiel som do spálne aby som zobral deku a vankúš. Vrátil som sa k svojmu snúbencovi, pod hlavu som mu dal vankúš, ľahol si k nemu a prikril nás dekou.

Ufff... Prepáčte že to vychádza trošku neskôr. Inak, poprosila by som vás ak sa vám niečo nepáči kľudne mi to napíšte. Veľmi rada by som si prečítala vaše názory. Á rozmýšľala som že by boli niake dve/tri kapitoly a koniec (pravdepodobne svadba). 

Vicky