Z pohľadu Viktora:

Ja som taký debil! Dúfal som že nasraný Yurio predo mnou je len sen, alebo výplod mojej fantázie. Žiaľbohu je skutočný. A ja teraz musím urobiť to, na čo som zabudol.

Pred týždeňom:

Volal mi Yakov že sa  potrebuje stretnúť. Dohodli sme sa že sa stretneme na klzisku. Úprimne sa celkom bojím o čo ide pretože v telefóne bol až moc kľudný. Cesta bola síce trošku dlhšia ale už som konečne na mieste.

Yakov tam už stál v jeho čiernom kabáte, klobúku a modrom šály a pozeral sa kde som. Keď ma už konečne uvidel podišiel ku mne.

,, Vitya, dnes mi prišiel email. Skrátene tam písali že by veľmi radi s tebou a Yuriom  rozbehli novú reality show." Yakov znel až prehnane chladný.

,, A?" opýtal som s dosť opatrným tónom. Zdalo sa mi že je v tom niečo čo si nechce hovoriť.

,, Musel by si ísť na rok do New Yorku..."

,, Čo?! Nie. Napíš im že ďakujem ale odmietam."

Nemal som slov. Rok ?! Ani náhodou, jedine že by išiel so mnou Yuri.

,, Bohužiaľ pre teba, pôjdeš tam. S Yuriom som sa už rozprával a súhlasil. Ak nepôjdeš aj ty, proste ho odmietnu. Viem že sa chová ako najväčšia hviezda planéty ale toto mu urobiť nemôžeš. A naviac som už kúpil tri letenky ktoré zrovna najlacnejšie neboli. "

Práve by ste sa vo mne krvi nedorezali. Tak nemusí to byť tak moc zlé... New Yourk je celkom pekné m-
Блядь

Yakovovi došlo že som to už pochopil a tak na koniec len dodal: ,, O týždeň odlietame okolo 10-tej večer. Zavolám ti ešte kedy presne."
Obišiel ma a jednoducho odišiel

V súčastnosti :

Pohľad Yuriho

Viktor sa na Yuria pozeral ako na smrť, a Yurio prebodával Viktora tým najzlovestným pohľadom aký som u neho videl. A to čo sa Yuria týka, je čo povedať.

,, Um, môžem vedieť o čo tu ide?" Bol som z toho totálne mimo.
Za prvé- na čo Viktor zabudol, a za druhé- prečo má Yurio pri sebe kufor?
Starší rus sa k vysvetlovaniu moc nemal, len stále stál na tom istom mieste a pre zmenu nepozeral na Yuria ale na podlahu, a tak sa vysvetľovania s veľkou radosťou ujal mladší.

,, Viktor a ja ideme na rok do New Yourku, kvôli jednej reality show a ty budeš musieť ostať tu."

,, Čože?!" Viktor má ísť na rok do New Yourku? A nemôžem ísť s ním??

,, Yurio môžeš chvíľku počkať?" ani nečakal na odpoveď a rovno zatvoril dvere.
Začali ma štípať oči a vedel som že stačí naozaj málo aby som zase plakal. 

,, Yuri-"

,, Prečo si mi nič nepovedal?"

Neznel som nahnevane. Znel, a cítil som sa zlomene. Nadýchol, otvoril ústa ale nič nepovedal. Len sa otočil a odišiel do spálne.

Prečo?

Keby mi aspoň niečo na to povedal! Ale on nič!!! Stál som tam ako prikovaný až kým sa nevrátil späť, akurát aj s kufrom. Nevnímam som tie slzy čo mi stekajú po tvári, nevnímam to, že pravdepodobne sa za chvíľu zhrúrim. Vnímal len jeho. Len jeho, ako stojí oproti mne a nevie čo povedať. Čakám na jeho posledné slová kým odíde.

Ale, on nič. Len tam stojí a pozerá sa na mňa. ,, Povedz už niečo!!!!"
Kričal som po ňom a on stále nič. Svoj zrak som opäť spustil k parketám kým som neucítil jeho. Držal ma v pevnom objatí ktoré som mu po chvíli opätoval. Cítil som ako mi niečo mokré pomaly zmáča vlasy. To má donútilo sa k nemu ešte viac natisnúť.

,, Prepáč "

Odtiahol sa, zobral si kufor a otvoril dvere kde stále stál Yurio. Pozrel som sa naňho a dúfam že ten rok utečie ako voda...

Á, konečne mám k tomuto aj názov😂😂 To že kapitola vyšla už dnes možte poďakovať eonsefi vďaka ktorej som sa rozhodla dnes "večer" ešte písať🤣❤️

Vicky