Pobozkal som ho. Opäť. Snažil som sa do toho dať všetky moje emócie, aspoň tie najsilnejšie.

Bál som sa jeho reakcie.
Neodstrčí ma?
Páči sa mu to vôbec?
Chce to?

Pochyby zo mňa vyprchali hneď ako sa Viktor rozhodol náš bozk prehĺbiť. Trošku som zaváhal, ale nakoniec som sa predsa len zapojil.
Však som to predsa začal ja...

Bozkávali sme kým sme sa už nemuseli nadýchnuť.
Môj prvý francúzky bozk, s ním, Á, meniť to nechcem. S ním nie

Obidvaja sme sa vydýchali, a predchádzajúcu činnosť začali úplne od znova. A znova, a znova, a znova. Neviem koľko sme na tom balkóne dokopy strávili času.

Tie bozky neboli dravé, ani niako hrubé, skôr naopak. Dokázal som z nich cítiť nehu, pochopenie, a veľa,veľa lásky. Začala mi byť zima, a tak som prerušil náš dokonalý bozk, zchytil ho za ruku a kráčal som spolu s ním po byte. Moc som nepremýšľal kam nás vediem, a i tak som skončil v spálni.

Ako keby som v nej dnes už nestrávil dosť času.

Pustil som Viktorovu ruku. otočil som k nemu čelom a začal od neho pomaly odstupovať až som narazil lýtkami na kraj postele. Viktor medzitým zatvoril dvere a rozišiel sa ku mne. Chytil ma za pás a pritiahol si ma k sebe. Položil som svoje ruky na jeho hruď a zdvihol hlavu, aby sme si mohli vzájomne vidieť do očí.
Bál som toho k čomu to viedlo. Niečo úplne nové. Ale Viktorovi verím, a ak to má byť jedine s ním. Ani som sa nenazdal a ležal som na posteli, pod ním. Pozeral sa na mňa ako na niečo bezbranné. Kvôli tomu sa vo mne začal prebúdzať Eros.
Pretočil som nás aby som bol nad ním ja.
,, Dúfam, že si práve nerozhodol byť seme~"
Dokonca ani v posteli sa mu nemenil charakter ( inšpirácia od Ahiriko) . Ignoroval som jeho poznámku a dal mu dole tričko. Pomaly som začal prstami prechádzať od jeho krku až ku kraťasom. Chcel som pokračovať, lenže zazvonil zvonček.

,, Я убью его!!!! " zakričal Viktor kým si obliekal tričko. Rusky síce neviem, ale dokážem si domyslieť že dotyčnú osobu chce buď zabiť, alebo preklial celú jej rodinu.

Pomaly sme sa obidvaja ukľudnili a došli k vchodovým dverám ktoré Viktor následne otvoril.
,, Čo vám dvom zamilovaným pakom trvalo tak dlho?" vyprskol Yurio.
,, Čo potrebuješ Yurio?" odvetil Viktor s úsmevom a úplne ignoroval čo mladší rus predtým povedal.
,, Čo potrebujem ja? Skôr čo potrebuješ ty!!!

Hádam si kvôli tomuto prasati nezabudol!"

Nezabite ma😅 Snažila som sa to urobiť čo najdlhšie a aby to vyšlo už dnes. ( Začala som to písať o 1 ráno a dopisovala cez online hodiny 🤣) Plánujem ďalšiu kapitolu urobiť dlhšiu ( okolo 1000 slov) tak si budete musieť trošku počkať.

+ info- Budúci týždeň bude pre mňa o dosť náročnejší ( osobné dôvody) a preto sa budem snažiť si predpísať knihy cez víkend a ešte niečo i teraz, takže to bude dosť chaotické tak sa vopred ospravedlňujem🙏♥️

Vicky