Vietor sa zdvihol. Narážal na biele plachty, ktoré sa napínalai a zdúvali. Keď sa na nich Audrey pozerala, pripomínali jej vlajky pirátskych lodí z filmov. Staré španielské koráby, ktoré sa na vlnách nebezpečne nakláňali, zdvíhali, potápali, točili. Na vlnách.
Pri mori. Tam by teraz chcela byť. Ako niekedy, keď ju tam brával ocko. Niekedy išla aj mamka, teda ak nebola v práci. Ale potom sa čosi stalo. Audrey si už nespomínala čo zapríčinilo ten nevídaný spád udalostí, ktoré vyvrcholili v ten deň keď ona smutne hľadela na plachty kolísajúce sa na šnúre vo vetre, no vedela že to navždy rozvráti ich rodinu. Hádali sa. Neustále po sebe vrieskali. Nebolo tomu inač ani teraz, keď sa vietor zdvíhal a husté sivé mraky sa zlovestne tlačili na oblohe. Zahalili svet do temnoty. Túto noc stvorili svet, ktorý nepozná mesiac či ligotavé hviezdy. Len temnotu a pocit beznádeje.
Vzduch bol suchý. Konáre lipy vrzgali a listy na nich hlasno šuchotali. Audrey pocítila chlad. Studený vietor jej narážal do plavých, rovných vlasov a rozfúkaval ich jej do tváre. No jej to bolo jedno. Neprítomne sa nohou odrážala od prašnej zeme. Viac ju rozhojdával vietor ako jej vlastná vôľa. Hľadela na trávu, ktorá sa nakláňala zo strany na stranu. Už nemala tú jasnú zelenú farbu. Bola tmavá a pochmúrna, ako obloha nad hlavou. Ako atmosféra v dome. Ako tá tajomná bytosť hľadiaca na ňu spoza lipy.

„...a ty? Ty si nikdy nebol schopný čo i len postaviť sa za mňa. Nie si chlap, si ako baba. Si ako tvoja matka!“

Audrey začula výkriky svojich rodičov vychádzajúce z domu. Boli hlasnejšie ako zdvíhajúci sa zlovestný víchor. Otočila hlavu a pozrela na veľké sklenené dvere do obývačky. Rodičia tam neboli. Boli v kuchyni, tam sa väčšinou hádali.
Audrey si hlasno povzdychla a znova sa nepatrne odrazila nohou od zeme. Hojdačka zavŕzgala a pohla sa dopredu, potom dozadu, proti vetru. Stará reťaz sa napínala a cengala, ako cínová zvonkohra na susedovom dvore. Audrey znova zdvihla pohľad na vyprané plachty. Tie teraz pripomínali rozbúrené morské vlny. Vlnili sa a nafukovali. A niečo medzi nimi bolo.
Audrey prižmúrila svoje zelenkavé oči aby lepšie videla to čo sa mierne hrbilo medzi vejúcimi plachtami. Kým sa stihla spamätať tak to po nej vybehlo! Ruky to malo vystreté, prehnité zakrvavené dlane s odhalenými hnijúcimi šľachami pripravené na zdrapenie. Audrey vykríkla a skočila dole z hojdačky. Hnijúca príšera s otrhaným oblečením sa za ňou nemilosrdne blížila. Jej sladkastý zápach a deravé črevá vysiace spoza špinavého trička zdvíhali Audrey žalúdok. Nohy jej oťaželi, ruky sa jej začali chvieť, začala sa potiť. Cítila akoby jej vnútro zavalila všetká tiaž sveta.
Vrčalo to.
Ako besný pes.
Nemala ani šancu si poriadne prezrieť to čo sa za ňou načahovalo. Rozbehla sa k skleneným dverám do obývačky. Zvnútra začula neutíchajúcu hádku rodičov, ktorá sa stupňovala ako vietor narážajúci do kostry domu, do koruny stromov. Bol stále chladnejší, ako zapáchajúci dych tej potvory ktorá ju už chytala za plecia. Vykríkla tak hlasno ako len mohla, no vtedy udrel za dom žiarivý blesk a hlasitý hrom prehlušil jej beznádejný výkrik o pomoc. Obloha sa rozjasnila a Audrey pocítila pálivu bolesť na krku.
Hnijúci zápach z krvavej papule tej príšery, ktorá sa zčista jasna zjavila pri plachtách, jej teraz dýchala na odhalený hrtan. Krv z neho striekala na všetky strany, ako z gejzíru. Audrey sa pokúšala vykríknuť, no každý jej pokus skončil vykašliavaním krvi, ktorá jej zaplavovala pľúca, žalúdok aj ústa.
V okamihu bolo po všetkom.
To čo videla jej mama na dvore jej zdvihlo žalúdok a jediným úderom blesku ju pripravilo o rozum. Keď sa s manželom dohádala, vybrala si zapáliť cigaretu do obývačky. Tak to vždy robievala. Vraj to fungovalo, no ona sama vedela že to robí len preto aby mala výhovorku prečo si znova zapáliť.
Keď cez sklenené dvere videla rozožrané vnútornosti svojej dcéry rozvešané po dvore, keď videla jej skrútené črevá vysiace na hojdačke a kusy mäsa na listoch starej lipy, keď už tráva nemala žltastý odtien, chuť na cigaretu ju prešla. Aj chuť do života.
Vdiaľke sa ozývali hromy.
Vietor rozfúkaval zakrvavené vlasy mŕtvej Audrey, ktorej hlava bola oddelená od tela brutálnym spôsobom. Šlachy, tepny, kusy mäsa s ešte teplou zrzanou krvou a zvyšky čo pripomínali hlavu, teraz ležali na detskom ihrisku.
Zavládla panika.