Rozvalená na manželskej posteli som spomínala na ocka. Keďže je, ako kamionista, stále v zahraničí a domov chodí len občas, mama tu spáva sama. Dobré, dobre. Občas sa jej tu priplichtím, ale to je nepodstatné.

„Do ri...rybičky v akváriu. Vajíčka!" vyskočila som na nohy, rýchlo uhladila miesto na posteli, kde sme sa so Sisi váľali a skontrolovala som všetky miestnosti. Napokon som skončila v kuchyni. Už som sa naťahovala k chladničke, keď som si zas spomenula na vajíčka. Moje hladné brucho musí počkať.

„Ako hovorieva babička, najprv práca, potom pláca" s povzdychom som si pripomenula. Kakao a chlieb s medom boli veľkou odmenou. Skontrolovala som hodiny a skoro ma porazilo. Už sú to tri hodíny, čo je mama preč. Povedala, že bude preč jednu hodinu. JEDNU! Už som dvíhala mobil, že jej zavolám, keď Sisi začala brechať a ja som uvidela svetlá taxíka. Dotrielila som k dverám, prudko ich otvorila a chystala sa rozbehnúť k mame. Keď som si všimla, že z auta okrem mamy vyšla aj nejaká paní, mala som sto chutí pozrieť sa do kalendára, čo je za deň. Napriek tomu, že som bola prekvapená, som nahodila úsmev, akoby som už dávno vedela, že príde. Vedela, ale nie, že príde dnes. Úsmev mi však klesol hneď, keď som uvidela chalana. Narozdiel odomňa, Sisi sa návšteve potešila. Nečakala ma a rozbehla sa k nim.

Po návale chlpáča mamin pohľad vystrelil mojím smerom: „Neprídeš sa zoznámiť?" Meravo som napochodovala k autu a pomohla vybrať batožinu z kufra.

Mama si všimla, že sa snažím s kuframi vypariť dnu, tak ma oslovila: „Rita, čo keby si Viktorovi poukazovala okolie, keď odnesieme batožinu? Aspoň sa zoznámite. Veď aj tak potrebuješ ísť so Sisi na prechádzku" Vedela som, že sa ma nič nepýta, ale chladnokrvne mi oznamuje, že idem von či chcem, alebo nechcem. Dobre vedela, že by stačilo pustiť Sisi na dvor. Bola tu ešte jedna možnosť...

S malou dušičkou som sa otočila k mame: „Nebude po dlhej ceste unavený?" Ak má ten Viktor aspoň trochu rozumu, povie, že je unavený a nechá ma žiť si svoj vlastný život. Samozrejme, ako každý chalan, urobil presný opak, lebo si vyčítal z mojej tváre, že s ním nechcem mať nič spoločné.

„Veľmi rád. Aspoň sa tu nestratím, keď sa budem chcieť ísť prejsť" venoval mi úškrn. Ja som mu bola ochotná venovať akurát tak zamračenie a pár nemilých slov, ale musela som si vystačiť iba so zamračením.

Ahojte,
s INIMOU som trochu pozadu, ospravedlňujem, sa. Dúfam, že sa časť páčila. Tak zas nabudúce.

Vaša AStark ❤️💛