Mám len pár minút na to, kým moji podarení bratia a prekliati lovci zistia, že sa dnes na tom námestí neukážem. Na to, ako afektovane si dali záležať na zabezpečení tejto budovy so statnými bojovníkmi Najvyššej stráže, obalamutiť ich nebolo vôbec ťažké. Vyčkal som, kým toto miesto tí traja opustili a nepozorovane som sa preplazil k zadnému vchodu. Mal som na mále, tiež si ma stihli všimnúť, ale šikovne a rýchlo som ich zmanipuloval. Poslúchli ma a dovolili mi vojsť bez zbytočného humbugu, s ktorým by upozornili ďalších svojich prívržencov.

Na to, ako sa Rowan tvári byť za toho najväčšieho inteligenta, toto príliš nedomyslel. Moje mláďatá prenechal na starosť týmto slabochom. Od začiatku som mal tento plán premyslený a teraz mi všetko vychádza. Musím nájsť Sloanovú a odviesť ju odtiaľto. Uvidíme, ako sa lovci zachovajú, keď zistia, že ich jediná dcérenka je rovnakým zloduchom.

„Idú si po mňa, zachráň ma," blúzni zo spánku a trepoce sa v mojom zovretí. Našiel som ju pri umývadle a zachytil som ju tesne pred pádom k zemi.

Netuším, čo sa s ňou deje. Splieta slová, ktorým úplne nerozumiem. A nie a nie sa zobudiť. Ja si nemôžem dovoliť strácať ďalší čas! Som na hrane. Myslia si, že nás odhalím. Nepotrvá dlho, kým si dajú dve a dve dohromady a pochopia, že nič podobné som v prvom rade nikdy ani v úmysle nemal.

„Slečinka, no tak, prebuď sa! Musíme ísť." Pomrvím ňou a párkrát ju poťapkám po bledom líci. Vyzerá ako smrtka. Pri mojom prenasledovaní jej to svedčalo omnoho viac. Nedá sa jej zaprieť, že zdedila zdravé gény svojej prešibanej matky. Ach, toto dievča je môj dokonalý plán pomsty. Urobím z nej to, čo budú musieť zabiť.

„Kde... kde to som? Kto si?" zajakáva sa a hovorí potichu. Nespoznáva ma. Moje mláďatá však majú na mňa špeciálne napojenie. Pôjde so mnou kdekoľvek jej už prikážem. Som jej stvoriteľ. A tým sa zo zásady nehovorí nikdy nie.

„Tvoj záchranca. Odvediem ťa na slobodu. Preč z tohto podradného miesta. Priala si si to a ja som ti to prišiel splniť. Musíme sa však ponáhľať, nemáme veľa času. Čoskoro sa vrátia a my tu dovtedy už byť nemôžeme."

„Ako vieš, že chcem odtiaľto utiecť? Stretli sme sa už?" kladie mi otravné otázky namiesto toho, aby sa postavila, a pokojne si lebedí v mojom lone. Po kúskoch otvára oči a keď ma zbadá, pozorne študuje svojimi veľkými červenými očami obrysy mojej tváre, až mi je to nepríjemné a som nútený odvrátiť svoj zrak niekam inam.

Bojovala so mnou statočne. Dala sa na útek, ale zároveň vycítila, že nemá cenu ďalej sa vzpierať. Chutila tak sladko a opojne. Priznávam sa, mal som problém odtiahnuť sa od nej. Zatínal som päste a prehrával si v hlave myšlienku, že ju nesmiem zabiť, pretože mi v budúcnosti bude nápomocná.

Bez nej by môj plán nebol uskutočniteľný. Aj keď ma jej omamná chuť nútila stratiť hlavu, zaprel som sa a odolal. Skončil som tesne pred stanovenou hranicou, ktorá robí z človeka mŕtvolu. Jed prenikol a ona sa zmenila v tvora, s ktorým jej rodina od pradávna zápolí. Ani o tom netušila. Celý svoj život žila v mylnej domnienke.

„Patríš mne, Sloanová. Ovládam každý tvoj krok a teraz pôjdeš pekne krásne so mnou. Postav sa a kráčaj za mnou. Beriem ťa na menšiu prechádzku." Uhladím jej prameň lesklých gaštanovohnedých vlasov a pošepkám jej do ucha.

„Tí traja nám nedovolia utiecť. Pokúšam sa o to posledné týždne a stále sa nám nepodarilo nájsť východ."

„S tými tromi si starosti nerob. Nie sú tu. Nachádzame sa tu iba my traja a keďže som sa sem dostal, musím poznať východ. Dôveruj mi a nechaj sa mnou viesť."

„Povieš mi aspoň, kto si?" aj naďalej do mňa hustí a vymaní sa z môjho náručia. Rukami šmátra po okraji čierneho umývadla, o ktorý sa zachytí a postupne vstáva.

„Popremýšľaj trochu, Sloanová. Som si istý, že na to prídeš," nepredstavím sa jej, pretože som zvedavý, či si na mňa spomenie. Častokrát to býva tak, že kvôli traumatickému zážitku zámerne vystrihneme zo svojej pamäte spomienky, ktoré sú nám nepríjemné. Ukázal som jej svoju tvár predtým, než som sa zakusol do jej útleho a slastného zátylku. Hneď po tom omdlela.

„Ja... niečo mi nahovára, že sme sa už stretli. Videla som ťa..." odmlčí sa a prehne hlavu dozadu. Silno stláča očné viečka a masíruje si očné buľvy končekmi svojich štíhlych prstov s dlhými čiernymi nechtami, ktorými ma poškriabala na tvári. „Si ten z fotky. V Kianovom stolíku som našla fotku ich troch s niekým štvrtým, ktorého som nespoznávala. Keď sa na teba ale pozerám, dochádza mi to. Si to ty! Ale prečo si práve teraz tu? A ako si sa spoznal s Denningsovcami?" hlas sa jej chveje v panike a ona odo mňa o pár krokov ustúpi dozadu. Znovu sa ma ľaká.

„Nuž, drahá Sloanová, pretože sám som Dennings. Rowan, Lowell a Kian sú moji bratia. No a ja som tvoj stvoriteľ. A nakoľko sme zodpovedali všetky tvoje otázky, je načase dať sa na cestu. Nasleduj ma," prikážem jej a vystúpim z kúpeľne, zatiaľ čo ona sa nehne z miesta a pozerá sa na mňa s opovrhnutím. „Čo je? Povedal som, aby si ma nasledovala!" nakážem jej prísnejšie a vrátim sa po ňu. Pozriem sa jej priamo do očí a využijem naše naviazanie systematickej hierarchie psa a jeho pána, aby som jej prinútil urobiť tak, ako kážem.

„Nemám dôvod na to, aby som s tebou išla. Kvôli tebe na tomto mieste trčím!"

„A kvôli mne sa z tohto miesta aj dostaneš, tak o čo ide? Dávam ti príležitosť na útek a ty sa radšej rozhodneš trčať tu? Nepatríš sem. My dvaja tam vonku spôsobíme veľké veci. Mala by si byť vďačná, kvôli mne máš neobmedzenú moc, rýchlosť a nikdy nezostarneš."

„To nebola žiadna láskavosť! Zaútočil si na mňa zozadu, nemala som ani príležitosť sa brániť. Na smrť si ma vystrašil. Zažívala som minúty hrôzy a znenazdajky som sa ocitla tu pri tvojich divných bratoch, ktorí pred nami držia všetko v tajnosti. Kde vôbec sú? Ako je možné, že si sa sem dostal?" beznádejne vykrikuje a rozbehne sa von na chodbu. Spôsobuje chaos a svojím krikom prebudí i ostatných, s ktorými vážne momentálne nemám za potreby sa zaoberať. Striehnu a sú zvedaví, odkiaľ ten krik vychádza.

„Ja ti odpoviem na všetko. Nemáš ani potuchy, v čom všetkom ti tí traja klamali. Hneď prvou vecou bolo napríklad to, že tými slávnymi lovcami, na ktorých vás trénujú a pripravujú, nie je nik iný, ako tvoja vlastná rodina. Veľavážený Kellan Sloan vedie skupinu lovcov v našom meste," šplechnem jej škodoradostne do tváre, pretože som sa nemohol dočkať, kedy jej konečne zvestujem správy o tom, že prvotne sa mala nachádzať na druhej strane.

„To je lož! Obyčajná lož! Neverím ti ani slovo!" zdráha sa uveriť mi a nepríčetne trasie hlavou.

„Nemám dôvod ti klamať. Tvoj starý otec Gerard narafičil pascu na našich rodičov a zavraždil ich. Od tej doby medzi nami panujú nepriateľské väzby. Prišiel som ťa zachrániť, mám pre teba tak nejako slabosť. Si moje obľúbené mláďatko, Sloanová. Poď so mnou, kým sem neprídu tvoji rodičia. Nepovažujú ťa viac za svoju dcéru. Vnímajú ťa už len ako svojho nepriateľa, ktorého musia poraziť. Ak chceš vyviaznuť bez ujmy, pôjdeš so mnou. Samozrejme máš však aj na výber," spracovávam ju a dostávam sa jej do hlavy s vymyslenou báchorkou, pretože som nepredpokladal, že bude klásť takýto odpor.

„A čo tvoji bratia? Kde sú oni?"

„Utiekli, pretože majú z lovcov strach. Rozhodli sa, že im nestojíš za to, aby tak riskovali. Zradili ťa a nechali samu. Tvoj otec zistil, že ťa tu ukrývali, a teraz si ide po tvoju hlavu. Pomstí sa za teba mne aj mojim bratom, preto je dôležité, aby sme sa ukryli a nedali o sebe vedieť. Sľubujem, že mu nedovolím ublížiť ti," manipulujem ňou a na ňu to začína pôsobiť. Dostáva sa pod môj vplyv. Je nalomená a začína mi dôverovať.

„Ale ja som jeho dcéra. Miloval ma najviac na svete, mne by neublížil!" vysloví zarmútene a skľúčene spája pery dohromady. Z očí sa jej postupne valia drobné slzy, kvôli ktorým pôsobí drobno a krehko.

„Pretože si sa stala tým, čo nenávidí najviac na svete, Sloanová."

„Kam teraz pôjdeme?" neprotirečí a uznáva svoju porážku.

„Na bezpečné miesto. Nikto nás nenájde. Avšak musíme sa poponáhľať. Veľa času nám už neostáva."

„A čo moje oblečenie?" zapodieva sa malichernosťami a ja nenápadne prevrátim očami.

„Trafená hus, s kým sa to rozprávaš, a prečo toľko vykrikuješ?" môj plán marí blondína, ktorej som touto premenou urobil vlastne láskavosť. Všetci mi môžu byť vďační. Vyslobodil som ich z každodenného pekla stereotypu. Jej rodičia oplakávali jej zmiznutie iba dva dni a potom si určili, že život musí ísť ďalej a ich Meredith je možno na lepšom mieste.

„Nič si nevidela a ani nepočula," šepnem jej do ucha a zbavujem ju spomienok, ktorými by nás mohla pred ostatnými prezradiť. „Sloanová, ideme!" Chytím ju za ruku a vediem ju k zadnému vchodu, pri ktorom Najvyššia stráž čaká potichu podľa mojich príkazov. Nič som im neurobil. Žiadna preliata krv. O to väčšie bude Rowanove prekvapenie, keď sa dozvie, že jedna z jeho Červených chýba. A k tomu všetkému ešte tá najdôležitejšia.

Lowell bol za mnou a do posledných minút veril tomu, že Sloanovci sa s nimi pokúšajú vybabrať. Klamal som mu do očí a nepriznal sa mu. Utekal by za Rowanom a všetko mu vyzradil. Nepridal sa na moju stranu a ostal po jeho boku. Rozhodol sa byť za dobráka, pretože sa nechal namotať na Kianove reči s napravením chýb. Sklamal ma. Som na to sám, ale teraz mám už aj ju. Bude si myslieť, že som jediný, ktorému môže dôverovať.

„Nenájdu nás? Čo ak nás moji rodičia sledujú?"

„Si so mnou. Nič sa ti nestane. Nájdeme odľahlé miesto a naberieme sily. Teraz si vyčerpaná, pretože si sa zatiaľ nenapila. Moji bratia odopierajú mláďatám krv, keďže vedia, že budete slabšími. V skutočnosti im na vás nezáležalo. Chceli vás podhodiť lovcom a zalepiť im tým oči. Sama si sa presvedčila, že sú zbabelci. Utiekli a nechali vás v štichu," prekrúcam pravdu podľa toho, ako sa mi hodí, aby som seba vykreslil v jej očiach v čo najvernejšom svetle.

„A Sandy a Darius? A žirafa? Čo bude s nimi?" zaujíma sa a prestane bežať. Sme uprostred mestského parku za denného svetla.

„Nemohol som ich zachrániť všetkých. Lovci idú hlavne po tebe, to teba majú na muške. Tvoj otec po tebe vyhlásil pátranie. Nebude mať s tebou zľutovania."

„Mám sa skrývať ako..." nedokončí a zbystrí pozornosť. Intenzívne sa zapozerá na drevenú lavičku, ktorú obývajú dvaja tínedžeri, a z ničoho nič zaškrípe zubami. „Tá fľandra Kayla! Preťahuje idiota Drewa, a to ma ešte ani poriadne nepochovali! Úbohá štetka!" rozčertí sa, čo mi pomerne imponuje, a ako utrhnutá z reťaze sa valí smerom k ním.

„Starostka končí svoju reč a o malú chvíľu sa začína program. Trčíme tu už vyše dvoch hodín a toho naničhodníka niet," rozčuľuje sa Rowan, keď stojíme medzi hlúčikom ľudí, ktorí si sem dnes prišli vypočuť predvolebnú reč našej súčasnej hlavy mesta. Lovci sú rozmiestnení po všetkých stranách a striehnu spolu s nami.

„Možno si to rozmyslel," prejavím nádej a dúfam, že Calo dostal na poslednú chvíľu rozum a neurobí niečo, čo by mohlo zničiť celú populáciu.

„Alebo si necháva čas na dramatický príchod. Sme dohodnutí? Kellan s Alionou ho postrelia do nohy, ty ho stiahneš za pódium a počkáš, kým k tebe prídeme my dvaja. Žiadne prudké pohyby, nebudeme na seba upozorňovať, a hlavne sa neprezraď. Zapadáme medzi ostatných," v skratke zopakuje Rowan rozdelenie úloh zosnovaného plánu a my jednohlasne súhlasíme. Lowell mlčí a zatína zuby, pretože mal vždy o svojom dvojčati vyššiu mienku.

Do spánkov mi z ničoho nič vystrelí bolesť a prichádzam o zrak. Pred očami sa mi zatmaví a zem pod mojimi nohami sa javí nestabilne. Kolíšem sa a padám dozadu do davu ľudí. Cítim, že sa dlhšie na nohách neudržím. Pred mojimi očami sa však črtá iná realita. Nájdem sa neďaleko rozkvitajúcich stromov čerešní a ťahavých kríkov popri múriku z otesaného kameňa. Nohy ma vedú zájsť hlbšie.

Obrázok, ktorý sa mi naskytá, ma nečakane ovalí a otrasie mojím celkovým vnímaním. Vidím ju stáť nad dvomi studenými telami s meravými očami.

„Musíme sa vrátiť, s Rosie sa možno niečo stalo," prehlásim razantne, pretože moja vidina bola až príliš reálna a mrazivá.