„Pozeral som sa po ňom všade, nikde ho niet. Lowell zmizol," potvrdí mi Kian podozrenie, pretože moje pátranie dopadlo nejak podobne. Dúfam, že ten trkvas neurobí žiadnu hlúposť. Občas nemyslí hlavou. A potom to za neho musíme my dvaja žehliť.

„Nepochybne šiel do mesta."

„Stalo sa medzi vami niečo, o čom neviem?"

„Bol navštíviť Cala, ako obvykle ho zmagoril svojimi rečami. Keď ste boli po zásoby, na neutrálnom území sa objavili Sloanoví. Žiadali, aby som im ukázal Rosemarie a zároveň mi navrhli, aby sme proti Calovi spojili sily a zdolali ho spoločne. Očividne pred Lowellom prifarbil pravdu a vieš, že s jeho povahou nie je náročné ho zmiasť," priznávam tajomstvo aj pred ním. Nemá cenu ďalej zatĺkať.

„Nič si nám nepovedal," hlesne, ale v jeho hlase neodznejú výčitky. Iba skonštatoval. Nikdy nikoho neobviňuje pred tým, než si vypočuje celý pohľad na vec.

„Zbytočne som vás nemienil znepokojovať. Odmietol som ich. Je ti však dúfam jasné, že musí byť zastavený. Mal som byť pred tými rokmi tvrdší. Dovolil som mu ísť si vlastnou cestou a teraz sa to obrátilo proti mne..."

„Rowan, čas sa nedá vrátiť späť. Nezabránil by si mu v odchode. Bol rozčúlený a ukrivdený. Nedal si dohovoriť od žiadneho z nás. Všetci nesieme zodpovednosť za svoje skutky."

„Zistil si niečo nové o tej snobke?" rýchlo mením tému, hoci je to mojím citlivým bodom. Netuším, ako budem schopný opätovne sa s tým popasovať, ak Rosemarie postihne rovnaký osud.

„Jej farby sú aj naďalej ponuré, prinajmenšom ju nesprevádza všade tá čierna lepkavá hmota. Vyparila sa a ona pôsobí ustálenejším dojmom. Pre istotu by som určite povolal do jej tela ducha. Som zvedavý, či ten štít bola iba náhoda. Nateraz to s ňou zvládam. Chvíľu ešte vyčkajme, kým povoláme Starších," oznámi mi svoje poznatky z individuálnej hodiny a mne odľahne. Zatínal som zuby a dúfal, že dostanem aspoň spolovice dobré správy.

„U Meredith sa začala prejavovať jej schopnosť. Dejú sa jej zvláštne veci s vodou, mám za to, že podobne ako Lowell získala prepojenie na privolanie prírodného živlu. Plánoval som tomu hlupákovi oznámiť, že mu ju dávam na starosť, aby jej ukázal akési metódy. A on sa opätovne niekde tára."

„Je preč už dlho?"

„Tri alebo štyri hodiny. Nevidel som ho od doby, ako za mnou prišla tá bloncka."

„Možno sa šiel iba prejsť. Dajme mu ešte hodinu, kým vychladne, a keď sa dovtedy nevráti, pôjdem ho hľadať."

„Mal by si ísť na lov, Kian. Si bez stravy už niekoľko týždňov a pred nami sú náročné dni. Ak na nás lovci zaútočia, nesmieme si dovoliť byť oslabení. Mám ísť s tebou?" ponúknem sa mu, pretože ho poznám a viem, že táto časť z nášho života je pre neho neznesiteľná. Pozná veľmi dobre, ako rýchlo sa z nás stanú predátori bez uvažovania a svedomia. Radšej sa uskromní na svoj úkor, akoby mal zaútočiť a siahnuť na cudzí život.

„Rowan, so mnou si starosti nerob. Keď pocítim hlad, pôjdem na lov. Nie som na žiadnej diéte, iba sa jednoducho v poslednej dobe diali veci, pri ktorých som nemal čas myslieť na krv. A keď sme tu, nemá ma ani čo lákať."

„A čo tá návšteva nemocnice? Nič si necítil?" položím mu otázku, pretože aj pre mňa je jeho rezistencia záhadou. Je jediný z nás, ktorý má svoje zabijácke inštinkty pod dokonalou kontrolou.

Neodpovie mi ihneď. Dáva si čas a jeho mlčanie mi je podozrivé. „Krv je vábivá i pre mňa. Našťastie sa cez to dokážem preniesť. Opakujem si svoje verše, tie ma zbavia nekalých myšlienok a poskytnú mi schopnosť odolať."

„Si si istý, že sa nestalo nič zvláštne, o čom by si ma mal povedať? Kian, po dnešnom dni mi obzvlášť záleží na tom, aby sme pred sebou nič nezatajovali. My traja držíme spolu. Ak si mal niekedy pocit, že som bol pritvrdý a zneužíval svoju rolu najstaršieho, tak mi je to ľúto," ospravedlním sa mu, pretože Lowell nemusel byť až tak vedľa. Je možné, že som nevedomky zneužíval svoju autoritu a prílišne sa vžil do úlohy niekoho, kto má všetko na starosti.

„To je nezmysel, braček. Ja ťa vlastne obdivujem. Nemohol by som byť na tvojom mieste. Nie som dostatočne rozhodný a Lowell je zase prchký. S tvojou chladnou hlavou to tu vedieš najlepšie, ako dokážeš. Robíš všetko, čo je v tvojich silách. Nedržím strany nikomu, verím ti a som presvedčený o tom, že by si neuzavrel dohodu s lovcami. Lowell to vie tiež, len má problém priznať si, že k nemu jeho dvojča nebolo opäť úprimné. Poznáš ho, zo zlosti povedal aj v minulosti kopu neuvážených slov, ktoré tak nemyslel."

„Áno, lenže mám obavy z toho, že niečo vyvedie. Bol by som nerád, keby sa dostal do problémov," len čo to vyslovím, Lowellova tvár sa s úškrnom zjaví pred mojimi očami a pohodlne sa roztiahne v kresle.

„Ach, to by si bol rád, všakže? Ďalšia z príležitostí robiť mi záchrancu a vzísť z toho ako hrdina. Bohužiaľ, braček, tentoraz ťa sklamem. Som späť v celej svojej kráse," predvádza sa a vyloží si nohy cez opierku. Niečo mi na ňom aj tak nehrá. Vyzerá akosi zvláštne.

„Kde si sa túlal?" odmietnem pristúpiť na jeho hru s provokovaním a zastanem si tesne do jeho blízkosti. Skúmam ho a na leme jeho čiernej košele zazriem zaschnutú krv. Zreničky má rozšírené.

„Bol som na lov, tak trochu som potreboval pustiť niekomu žilou," ihneď sa priznáva, avšak pre mňa je neľahké uveriť mu.

„A ten niekto bol?" opýtam sa zákerne, aj keď v tomto bode a po jeho výstupe nie som presvedčený o tom, či má vôbec cenu veriť tomu, že mi povie celú pravdu. Mne neostáva nič iné, ako sa spoliehať na hodnovernosť a čestnosť jeho bratského slova.

„Úbohá mladá laň, mal som ti to natočiť na kameru? To ty si tu ten, ktorý by mal byť spovedaný. Kian, stihol sa ti náš najstarší braček pochváliť so srdečnou návštevou a jej propozíciou?" odsekne s dešpektom a vyvlečie sa z obliga vysvetliť nám svoje niekoľkohodinové zmiznutie.

„Rowan odmietol, Lowell. Nerobme z toho vedu. Sloanovci sú naši nepriatelia a nepochybne pociťujú zúfalstvo. Prišli o svoju jedinú dcéru, je samozrejmé, že sa uchýlia aj k takýmto zúfalým krokom."

„Načo som sa aj vôbec ozýval? Vy dvaja sa nikdy nezmeníte. Padám odtiaľto." Zdvihne sa zo svojej rozvalenej pozície v kresle a v jeho modrých očiach zazriem záblesk nevídaného. Jeho pohľad pôsobí neprítomne. Akoby sa stále spamätával. Bol sa kŕmiť z človeka. Takúto energiu nikdy nezískate zo zvieraťa. Je ako nadopovaný a neuvažuje triezvo.

„Zajtra máš individuálnu hodinu s Meredith. Získala napojenie na element vody. Chcem, aby si ju naviedol správnym smerom a ukázal jej, že naše schopnosti nie sú oponentmi. Voda jej že vraj dáva zabrať, prenes na ňu svojho ducha a pomôž jej nájsť pochopenie pre jej dar."

„Rozkaz, kapitán! Želá si vaša majestátnosť ešte aj niečo iné, čím by som vám mohol ochotne poslúžiť?" Sarkasticky si zastane do pozoru a zasalutuje. Nie je vo svojej koži. Nemienim mu pripomínať jeho prešľap. Ak sa napil z človeka, musel vedieť, že to nie je správne. Buď ho zabil alebo zneužil vo svoj prospech. Obe veci sme si pred časom striktne zakázali. Jediná návšteva Cala a Lowell je späť pri svojich starých chodníčkoch.

„Môžem sa na teba spoľahnúť alebo si chceš vziať pár dní, kým sa dáš dokopy?"

„Ja som v úplnom poriadku a svoje povinnosti si splním. Ak by si mi neveril, kľudne ma príď zajtra skontrolovať," odsekne namosúrene a odpochoduje von na chodbu. Čosi sa s ním deje. Nie je v poriadku.

„Jeho hnedá je v nesúlade. Trápi ho svedomie, hnevá sa na seba. Týči sa nad ním piesočná búrka, ktorá ho pomaličky zasypáva."

„Kŕmil sa z človeka. To preto tie výčitky svedomia."

„Prečo si mu nič nepovedal? Opovážlivo nám klamal do očí," Kian sa začuduje a obzrie sa na prázdne miesto v kresle, ktoré pred malou chvíľou ešte okupoval náš brat.

„Veď to ani on. Očividne sa pred nami dvomi hanbí a bude najlepšie, ak si to my dvaja necháme pred seba."

„Neboj sa, nič nepoviem," privolí a ja uvažujem o tom, či som sa zachoval správne. Mýlil sa v tom, čo tvrdil. Neznesiem toto rozhodovanie. Neužívam si to privilégium moci. Najradšej by som sa toho žezla vzdal a zmizol. Bez slov by som prenechal tú zodpovednosť na pleciach niekoho iného.

*****

„Do toho, predveď sa. Doteraz si urážal mňa, som zvedavá, ako to pôjde tebe!"

„Mlč, Yoko Ono! Môžem ťa urážať a byť stále rovnako krepý. V tom je tá sranda," doťahujú sa ako dvaja škôlkari počas našej ďalšej lekcii.

„Vy dvaja mi začínate neskutočne liezť na nervy. Marvin, už asi pred polhodinou som ťa žiadal, aby si sa sústredil. V čom je problém? Zabudnite na svoje detinské fóriky a robte to, prečo sme sem v prvom rade prišli. Dilara a Chester na vás striehnu, každú chvíľu zaútočia, využite svoje šieste zmysly a staňte sa aspoň na túto chvíľku prezieravými!" zavelím im rázne, pretože mám taký pocit, že som sa pre týchto dvoch príliš sprístupnil. Nie som ich kamarátom.

„Hapčí!" kýchne si ten chmuľo a v tom momente splynie na pár krátkych milisekúnd s prostredím. Mám takýto dlhý prehovor a on sa iba zosmiešni. Riley sa posadí na zem a začne sa na ňom rehotať, až sa za brucho chytá. „Yoko Ono, na tvojom mieste by som sa nesmial. Nie si na tom o nič lepšie, ako ja," ozve sa nadurdene a skľúčene sa posadí na vyschnutý peň.

„Tu máš dôkaz, Rowan. Vrátili sme ich naspäť k vám, pretože títo dvaja šialenci nemajú dostatok koncentrácie. Veľmi ľahko sa rozptýlia a ja si nezoberiem na svedomie, ak by ich môj meč, nedajbože, zasiahol. Poznáš ma a si si vedomý toho, že nemíňam," prehovorí Chester do tmavej noci, kde je navôkol nás počuť len zachrípnuté krákanie vrán preletujúcich ponad naše hlavy.

„Nespochybňoval som vaše stanovisko, Chester. Čaká nás s nimi ešte hodný kus práce."

„Celý ich problém tkvie v tom, že sú nevyspelí, Rowan. A potenciálne je možné aj to, že im neprospieva byť spolu. Uvažoval si o tom, že si snáď prekážajú navzájom vo vývoji? Keby neboli spolu, nemali by čas na tieto neuvážené hádky a doberania. Na tvojom mieste by som ich oddelila," svoj názor predostrie aj Chesterova družka, ktorá sa pripojí k nám a vnúkne mi myšlienku, ktorá dáva význam. Nie je vylúčené, že oni dvaja sú pre seba jedinými, ktorí im zabraňujú v plnom rozkvete.

„Žirafa, takže sme dohodnuté? Havrania hlava počuje všetko, čo si myslíš, je preto podstatné, aby si sa neprezradila a on pritom nezistil, o čo ti ide. Nieže ti napadne opýtať sa ho na Cala. To by si dal hneď dve a dve dohromady, a my by sme boli v keli. Pokladaj mu rozličné otázky, najprv na to choď takticky a zdôver sa mu so svojimi útrapami s vodnými mužíkmi, či čo, a od toho sa potom odraz," poslednýkrát si s ňou prejdem našu stratégiu, keď sa vyberieme z našej izby do jedálne.

„Neopakuj mi to stokrát, trafená hus. Viem veľmi dobre, na čom sme sa dohodli, a nie som taká sprostá, aby som ho konfrontovala s Calom," natŕča sa mi a štuchne do mňa svojím tenkým prstom. Upokoj sa, Rose, ešte ju budeš potrebovať. Šancu zaškrtiť ju budeš mať neskôr.

„No, neviem, neviem," doberám si ju pobavene a ona urazene odkráča k stolíku s naloženými kovovými táckami. Zasmejem sa a hneď nato za svojím chrbtom zacítim stáť mojich nových posluhovačov.

„Vy dve ste sa konečne pomerili?" Darius entuziasticky zahlási a mne takmer vypadnú oči z jamôk.

„Nikdy! Ani za milión existencií a reinkarnácií sa s tou odpornou žirafou nepomerím, Darius. Ha, dal si si dnes z vtipnej kaše?" reagujem odmietavo a pobavene. Keby som nemusela, ani by som sa na ňu nepozrela. Žiaľ, okolnosti ma donútili ísť cez moje presvedčenia. Zúfalé časy, zúfalé. Snáď tá žirafa nič nepokazí a naša misia sa neskončí ešte skôr, než sa vôbec stihla začať.