XXIX.
Až sa divím z toho, že ma ľudia v dnešnej dobe ešte dokážu prekvapiť. Sú takí priehľadní až to bolí. Sedia v tomto preplnenom bare a párikujú sa ako také opice. Ženy skôr pôsobia nymfomanským dojmom levíc, ktorým sa chudáčiskovia levy musia venovať každých dvadsaťpäť minút nepretržite celých päť dní. Zbytočne sa tvária znechutene, keď ich nejaký muž osloví s ponukou kúpenia drinku. Sú tým polichotené. Páči sa im byť žiadanými.
Sedím pri barovom pulte, dopĺňam pravidelne svoj číry pohľad z dutého skla ušľachtilým bourbonom. Neopijem sa z neho. Účinky alkoholu na nás viac nefungujú, prišli sme aj o polovicu chuťových pohárikov, no stále dokážem rozpoznať, že tento nalievaný destilát je len obyčajná napodobnenina. Lacná náhrada pre tých, ktorí si na kvalite alkoholu nepotrpia a prišli sem práve z dôvodu toho párikovania. Veď kde inde si jednoduchšie nájdete partnera na zahriatie prázdnej strany postele.
Nepútam pozornosť, neobzerám sa po žiadnej, ale padla o mne zmienka. Neviem, ale tie ženy skutočne skôr letia na mužský nezáujem. Tých s prílišnou snahou odbijú a vzrušuje ich, že sa niekto nesnaží dostať pod ich nohavičky. Vyšiel som si sem, pretože som sa potreboval upokojiť. Rowan mi zdvihol adrenalín. A občas je zábava predstierať, že som jedným z týchto smrteľných tvorov. Na prvý pohľad sa zas až tak razantne od nich neodlišujem.
„Ak chcete kvalitný bourbon, neodporúčala by som vám napiť sa z toho poháru. Ostanete sklamaný," prihovorí sa mi nízka černoška s tmavými dredmi, v ktorých má zapletené zlaté krúžky. Počul som ten monológ, ktorý si pred posadením ku mne dávala. Dáva sa dokopy z rozpadu dlhodobého vzťahu, nehľadá nič vážne, iba taký odrazový mostík, ktorý by jej pomohol dostať sa naspäť na cestu nezáväzného randenia.
„Na opitosť nie je potreba nič špičkové. No táto zlátanina len ťažko vyhovuje pojmu bourbon. Pre nenáročných konzumentov však postačí a nie je tajomstvom, že väčšina z nás sem chodí aj tak iba zapíjať svoje problémy. Privítame kvantitu pred kvalitou," nadviažem konverzáciu a natočím sa svojimi kolenami smerom do jej priestoru. Sedí s prekríženými nohami na vysokej barovej stoličke, drží si v ruke svoj pohár na stopke, v ktorom má aj tak naliaty len nealkoholický drink, a mne ako mužovi neuniknú dlhé rozparky na etnickej sukni, ktoré siahajú až po samotnú líniu hebkých stehien.
„Vaše oči. Trúfam si povedať, že skrývate ich pravú farbu," prehovorí s hrubším prízvukom pripomínajúcim nigérijskú Igboštinu, a rukou si uzavrie odhaľujúci rozparok, pretože jej neuniklo moje zízanie.
„A keby vám poviem, že sú pravé?"
„Nezmysel, to by ste museli byť nejaká nadprirodzená bytosť, až taká naivná nie som. Síce som verila tomu, že chlapi nie sú podrazácke svine, ktoré nechutne klamú do očí a klátia najlepšie kamarátky svojich snúbeníc, ale na toto ma nedostanete, milý neznámy. Zdravý rozum ma neopustil načisto," neveriacky ma spochybňuje nevediac, ako hlboko sa len mýli. Keby si totižto mala zdravý rozum, zlatko, nikdy by si sem za mnou neprišla a nenadviazala konverzáciu. Problém je len v tom, že kým ja ťa mám vcelku prečítanú, ty ma vnímaš iba ako záhadného chlapa, ktorého by si mohla využiť vo svoj prospech.
„Sú to šošovky, točím v meste film o upíroch. Na chvíľku som si odbehol a nestihol som sa dať do svojho každodenného vzhľadu," klamem, až sa mi z úst práši a užívam si, že táto úbohá žena o mne nič nevie. Pravdaže mi nemusí veriť. Na druhú stranu však ani nemá dôvod mi neveriť.
„Ste herec?" opýta sa udivene. „Ale film o upíroch, vážne? Nič nie je otravnejšie, ako pozerať sa na bledé staroveké bytosti s nulovou mimikou, ktoré sa viac ako polku času na obrazovke tvária, akoby by im bolo treba na záchod a tú druhú ako záchrancovia sveta, ktorým v rukách leží zodpovednosť za prostoduchú a dôverčivú stredoškoláčku. Tá ho pravdaže spočiatku nemôže vystáť, no zaraz si uvedomí, že je kvôli nemu ochotná riskovať celý svoj život a nevzdá sa ho za žiadnu cenu. Neskutočné. Kedy tí scenáristi konečne vymyslia niečo nové a originálne?" prejaví svoje rozhorčenie a nahnevane trasie hlavou. Jej záujem o mňa očividne klesol.
„Chápem to tak, že ste hlavnou odporkyňou filmov o upíroch. Tým pádom vás ani nebudem pozývať na premiéru. Musím povedať, myslel som si, že si u vás šplhnem a urobím dojem."
„Sú to choré výplody. Človek a upír spolu jednoducho nemôžu fungovať. Čakal by ich vzťah bez sexu. A ktorý tvor so zdravým rozumom by si dobrovoľne odoprel sex?"
„Môže ju premeniť a potom spolu môžu mať toľko sexu, koľko sa jej len zapáči. A k tomu všetkému sa ani nikdy nevyčerpajú, nepripadá vám to ako dostatočný bonus?" diskutujem s ňou o téme, ktorá v jej očiach vyznie stále iba ako potenciálna možnosť. Netuší, že sa jedná o pravdivú realitu môjho života.
„To mi nepríde spravodlivé. Stratila by svoju smrteľnosť. Obetovala by sa kvôli vzťahu, ktorý nemal žiadnu budúcnosť. Nikdy by sme nemali uzatvárať zväzky s osobami, ktoré sa od nás odlišujú. Skôr či neskôr nás aj tak čaká koniec," použije ona svoju momentálnu situáciu a začlení ju do našej netypickej konverzácii pri bare.
Je pre mňa vábivá v každom smere. Žiadne zdravotné problémy, mladá žena plná elánu, v ktorej koluje život a tá opojná tekutina, po ktorej tak nekonečne už niekoľko dní bažím. Mám ju správne načatú. Zaujímam ju. Zrodila sa v nás oboch vzájomná atrakcia, vďaka ktorej by sa naša žiadostivosť mohla prehĺbiť. Nikde nie je napísané, že ju musím vysať dosucha. Dám si len pár glgov. Chcem ju cítiť na svojom jazyku.
„Čo povieš na to, keby sme si šli spolu pozrieť mesto?" navrhnem, no je takmer isté, že ona za žiadnych podmienok neodmietne. Pôjde so mnou. A je čisto na nej, či to bude dobrovoľné alebo jej k tomu dopomôžem ja svojou presvedčivosťou.
Dopije svoj pohár do dna a dáva si niekoľko sekúnd na premýšľanie. Zvažuje, či je to dobrý nápad. Koniec koncov, sama sem za mnou prišla s úmyslom pretiahnuť ma. Priala si užiť si nezáväzný sex s niekým, koho nepozná. Potrebuje zo seba dostať posledné zvyšky vplyvu, ktorý na ňu mal jej bývalý. Čo zlé sa jej môže stať? Nie je prvá a ani posledná, ktorá sa vyspí s niekým, koho spoznala pred malou chvíľou.
Môj dar ovládania mysle teda do toho zapájať nemusím. Rozhodla sa byť za odvážnu a stráviť so mnou noc. „Trochu prechádzky nikdy nezaškodí."
Zoskočí dole zo stoličky, letmo sa obtrie o moje koleno a vráti sa naspäť k hŕstke priateliek, ktoré dnes mali slúžiť ako jej garde pri zapíjaní nevery jej snúbenca. Vytiahli ju sem s úmyslom, aby niekoho ulovila a zbalila. Fandia mi. Stojím im otočený chrbtom, ako správny džentleman zaplatím za jej nápoj, a pritom počúvam jej referencie. Podľa všetkého som zapôsobil.
Hlúčik pojašených a jasne pripitých priateliek ju neodhovorí od toho, aby odtiaľto vyšla v mojom sprievode. Na rozdiel od toho ju podporujúco a s entuziazmom nabádajú, aby mi dovolila zasunúť ho do nej. Má si naplno vychutnať môjho vtáka vo vnútri svojej vagíny. Naozaj nie moje slová. Podgurážená priateľka má proste z... Počkať, ani sme sa nepredstavili. Volá sa Saoirse. To ale vedieť nemám. Zachytil som ho od jej priateliek. Ona mi ho zatiaľ neprezradila.
Bojuje so sebou. Nie je na takéto veci. Nevodí si domov cudzincov a nespí s nimi. Chlapa potrebuje poznať dlhšie, kým s ním skočí do postele. Neobávaj sa, moja drahá, my dvaja dnes aj tak nebudeme mať sex. Bude sa to tomu len podobať. Ja pri tom zažijem svoj vrchol, ale ty si na druhý deň na nič nespomenieš. Nie na mňa a už vonkoncom nie na to, čo sa chystáme robiť.
Rozlúči sa s nimi, prehodí si cez plecia kašmírový kabát a obkrúti si okolo krku pletený šál s farebnými okrúhlymi vzormi v teplých afrických farbách. Sťažka si vzdychne, poberie sa k baru a skôr, než stihne vybrať svoju peňaženku, položím jej ruky na úzky driek a vediem ju smerom von. Jej kamarátky zborovo zhíknu, otočí sa po nich a zahanbene na nich vyvalí svoje čokoládové oči. Nemienim tomu venovať žiadnu pozornosť.
Od cesty si narazíme taxík, nadiktuje mu svoju adresu, a po celý čas sedí na samotnom kraji a sleduje nemo výhľad na rušnú večernú premávku na diaľnici. Nie je presvedčená o správnosti svojho konania, lenže tuší, že nijak inak to nejde. Raz a navždy musí tomu tupcovi dokázať, že pre ňu nebol jediným a že ju k nemu už nič neviaže.
Vysádzame na Tulane Ave. Takmer hotelový rezort apartmánov, ktorý si prenajať môže len vyššia vrstva privilegovaných. Moderný dizajn na predmestí s cyklotrasou, pohodlným krytým bazénom či fitnes centrom. Niet pochýb, že si tu nažíva ako kráľovná.
Chytí ma za ruku a hľadí pred seba. Vedie ma k preskleným dverám, ku ktorým priloží svoju kartu čestného obyvateľa, a nepozorovane prekĺzneme cez recepčný pult. Snaží sa nevzbudiť pozornosť a neustále premýšľa o tom, čo si o nej pomyslia jej susedia, keď ju tu takto uvidia premávať sa po chodbách s cudzím chlapom pár dní po zrušení zásnub.
Príliš veľa premýšľa. Kladie dôraz na predsudky a za žiadnu cenu nechce byť videná ako radodajka. Netúži po tom, aby bola pravda prekrútená. V očiach ľudu si praje byť za neomylnú. Jej bolo ublížené. Vie, že je nesprávne zapliesť sa s cudzím chlapom, ale predsa má na to právo. Už týždne sa utápa v sebaľútosti a je zo seba sklamaná. Ako mu len mohla naletieť na tie báchorky? Prečo ho neprekukla skôr?
Ostala zaslepená láskou. Prehliadala všetky jeho chyby a znamenia, ktoré tu boli od začiatku. Ešte nikdy predtým takto nemilovala. Dereka považovala za správneho chlapa. Nezabudol na jej narodeniny. Pamätal si aj na výročie ich prvého zoznámenia. Bolo náročné zmieriť sa s tým, že sa pretvaroval a hral to na dve strany. Všetko, čo si kedy želala, bol princ, s ktorým by spolu žili šťastne až naveky.
Obzerá sa za seba i do strán, aby jej nič neuniklo. Pustila moju ruku. Kráča predo mnou a tvári sa, že ma nepozná, keď si nastúpime do výťahu, na ktorom sa vezieme s ďalšími dvomi ženami. Vyvolalo to v nich otázky. Pomyslia si, že si našla náhradu. Ihneď ju obvinia z toho, že svoj rozchod dlho neoplakávala. Počastujú ju nadávkou fľandra. Že vraj na nich pôsobila vždy vyzývavo a niet divu, že vzal jej snúbenec nohy na plecia.
Stojí v pozore, neobzrie sa za nimi, ale v duchu sa modlí, aby sme čím skôr dorazili na jej poschodie a zavreli za sebou bezpečne dvere. Vie, že nemusí nikomu nič vysvetľovať. Teraz je z nej už žena bez záväzkov. Je slobodná. Má právo vodiť si do svojho bytu kohokoľvek sa jej zachce.
Na číselníku sa zjavuje veľkým červená prerušovaná sedmička. Nečaká ani sekundu po otvorení dverí a dáva sa do svižnej chôdze. Na chodbe svieti iba núdzové svietidlo, orientácia jej však ide, pretože čochvíľa stojí pri svojich dverách a pozýva ma dovnútra. Prijmem veľkorysé pozvanie do jej príbytku a zavriem za nami dvere. Konečne sme sami a bez nepotrebných párov očí, ktoré by mi prekážali.
Porozhliadnem sa po otvorenom priestore spojenej obývačky s kuchyňou, ktorá je zariadená v minimalistickom štýle. Žiadny prebytočný nábytok, malý ostrovček s čiernou lakovanou kuchynskou linkou a mohutná kožená sedačka zasadená v centre priestoru. Ten panoramatický výhľad z celoplošného okna na metropolu s vysvietenými výškovými budovami mu však pridáva množstvo percent na atraktivite.
„Prenajala som si ho kvôli tomu výhľadu," reaguje a zloží si veci na barový pult. Otvorí chladničku a vytiahne z nej šumivý vychladený sekt.
„Si jedna z tých, ktorí sa vyžívajú v pohľade na nikdy nespiace mesto?" Otočím sa čelom k nej a zazriem ju naťahovať sa do vrchnej poličky po dva poháre na stopke.
„Aspoň nemusím zapínať televízor," odsekne nezaujato, naleje si pohár do plna a na jeden dúšok ho do seba vyleje. Tekutá posila sa jej teraz zíde.
Dosť bolo otáľaní, prejdem k nej zozadu a pobozkám ju jemne na zátylku. Jej telo sa pod mojím dotykom chveje. Rukami šmátra po ovládači, jediným ťuknutím rozozvučí priestor a ona sa dynamicky vlní do rytmu melodickej hudby. Krúti bokmi a necháva sa unášať chytľavou melódiou. Pocítila neznámu dávku rozkoše a je odhodlaná zavŕšiť svoju dnešnú misiu. Obratne sa zvrtne a strčí mi jazyk do hrdla. Ľahko zastoná, v tom bozku sa ukrýva vášeň a nenaplnené sexuálne túžby. Z oboch strán.
Jednou rukou ju vyložím na barový pult a preruším naše spojenie. Zamračí sa a nechápe. Lapá po vzduchu, ale zároveň sa jej nepáčilo, že som prestal. Dlhšia predohra z mojej strany nehrozí. Otvorím ústa, jednou rukou prekryjem tie jej a jemne sa prisajem na jej zátylok. Cítil som to už v tom bozku, ale jej sladká chuť ma privádza do inej reality. Je pod mojou kontrolou. S nohami obkrútenými okolo mojich bedier sa nehne z miesta.
Všetko sa vyparilo. Šarlátová krv tohto neznámeho dievčaťa ma priviedlo do raušu. Dlhými nechtami za zabára do môjho chrbtu, pokúša sa brániť, je pri vedomí, ale zatiaľ jej to nespôsobuje bolesť. Naviazali sme sexuálne puto, pri ktorom dosiahneme uspokojenie obaja. No pamätať si na túto noc bude len jeden z nás. Otázne však je, či sa od nej budem schopný odpútať. Je možné kŕmiť sa z ľudí, omnoho ťažšie je zastaviť to v tom správnom čase. Saoirse, dúfajme, že ty dnes neskončíš ako moja poživeň.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top