Dofrasa, pohnojil som to! Spomenul som jej Cala. Len tak mi to vykĺzlo a vtedy som si to neuvedomil. Tentoraz bolo náročnejšie dostať sa do jej hlavy. Nebolo také ľahké prinútiť ju zabudnúť na to, že som pred ňou vyslovil meno svojho dvojčaťa nahlas. Nemám nad jej hlavou už viac takú kontrolu, akú mám nad ostatnými Červenými. Je to zvláštne. Noví zväčša nemajú schopnosť zatvorenia svojej mysle. Ich ovládanie zvládam hravo. Preniknúť do myšlienok Jane sa mi darilo len povrchne. A keď som ju presviedčal, že Calove meno pred ňou nepadlo, nedalo sa ju preškriepiť.

Rowan ma zabije. Že ja som nedokázal držať jazyk za zubami. Vyletelo to zo mňa svojvoľne, keby mi to pred chvíľou nepripomenula, ani by som si to neuvedomil. Prekábatila ma vlastnými slovami a teraz ich môže použiť proti mne. Keby bola ako ostatní, prinútil by som ju na to zabudnúť, a Rowan s Kianom by sa nemuseli o ničom dozvedieť, no teraz som nútený vyjsť s pravdou von. Je aj druhá možnosť, a to tá, že sa im nepriznám, no ako poznám svoju karmu, skôr či neskôr by sa mi to vrátilo a moji bratia by mi to neodpustili.

Jane ničomu nerozumie. Po dnešnej lekcii sa očakávalo, že sa bude cítiť lepšie. Čeliť svojim pocitom z onej noci malo priniesť uzatvorenie jednej kapitoly, mali sa pohnúť ďalej. Ona tam ostala zaseknutá aj naďalej. Ako jediná neprijala ducha a odmietla ho. Nebolo to úmyselné. Neznáša, že sa jej nedarí byť na rovnakej úrovni. Jej narastajúca frustrácia ju poznačí. A potom ešte aj tie Kianove predpovede o osude, ktorý postihol Solange. Ani my sme ju už vtedy zachrániť nedokázali.

Solange Carlstonová bola jednou z prvých Calových mláďat. Mladá študentka žurnalistiky mala vysoké ciele a oplakávala stratu svojho ľudského života dlho po premene. Jediný, ktorému sa bola schopná otvoriť a cítiť sa pri ňom bezpečne, bol Rowan. Bojoval so svojimi pocitmi k nej. Želal si zachovať odstup. No ona sa mu postupne dostávala pod kožu. Rozvíjala sa jeho náklonnosť k nej, nebola pre neho ľahostajnou. Rodila sa v ňom nepoznaná láska.

Zo dňa na deň si boli bližší. Pochopil, že tomu nezabráni, a podvolil sa narastajúcim citom vo svojom vnútri. Nikdy predtým som ho takého nevidel. Stal sa z neho iný muž. Kvôli láske myslel pozitívnejšie, hnala ho dopredu a posúvala hranice jeho možností. Rowan bol vždy uzatvorenejší. Svoje city držal hlboko pod pokrievkou, ale pri Solange sa to menilo. Prekypoval šťastím a lietal v oblakoch. Rozumeli si. Ich šťastie ale netrvalo dlho.

Bol prvý, ktorý zistil, že sa s ňou deje niečo nevídané. Najprv to začalo nočnými morami, ktoré sa neskôr stávali i počas všedného dňa. Blúznila a umárala sa vo vidinách, do ktorých mala prístup iba ona samotná. Po prebratí bola vždy vyčerpaná a na nič si nespomínala. Spočiatku to boli krátke epizódy. Trvali len zopár sekúnd. Časom prichádzali častejšie. Opakovali sa hneď niekoľkokrát v priebehu jedného dňa.

Zavolali sme si na pomoc skúsenejších. Boli sme v tom noví, stále sme si navykali na úlohu mentorov, a aj napriek zdĺhavému študovaniu v knižných dejinách sme neprišli na nič, čo by nám pomohlo. Pohlcovala ju zloba. Požierala zaživa jej dobrotu a gniavila z nej dušu. Rowan sa zdráhal tomu uveriť. Poznal ju zo všetkých najlepšie. Veril, že mu ju podarí udržať na svetlej strane.

Kian upozorňoval na jej farby. Tmavli a temneli po sekundách. Rowan ju však odmietal považovať za hrozbu. V dávnej histórii sa hovorilo, že tvory posadnuté démonom nie sú nikdy viditeľné zreteľne. Prevtelia sa do hmotnej podoby nevinných dievčat a systematicky ich okrádajú o empatiu a zdravý úsudok. Sú prefíkaní a nenápadní. Pohltia tých, ktorí sa na prvý pohľad javia neškodne a čestne. U tých majú najväčšiu šancu prežiť čo najdlhšie.

Jediným riešením bola smrť. Posadnuté dievčatá už z ich vplyvu nevyslobodil nik. Z krátkych výpadkov sa stávali dlhé skratové stavy, až sa napokon pomiatli a démoni nad nimi prevzali kompletnú kontrolu. Po ich ľudskosti nezostali žiadne stopy. Pripravili ich o humánnosť, spomienky, pocity a schopnosť vnímania. Boli už len tvory predurčené k ničeniu a devastovaniu dobrých. Na nejaký čas sa dobro bilo so zlom, ale zlo vyšlo ako víťaz s obrovskou prevahou.

Solange sa menila podľa predpovedí starých legiend. Bola ako utrhnutá z reťaze. V jednej chvíli ju stáčalo a vykrúcalo, s prevrátenými očami vstala a nereagovala na upozornenia z našej strany. Čoraz častejšie bola nezastaviteľnou. Rowan sa od nej nepohol ani na krok. Prebdel celé noci pri jej posteli a sledoval jej správanie. Nemohol uveriť tomu, že jeho milovaná by bola schopná zverstva, ktoré zvestovali vo svojich odžitých veštbách. Pri ňom bola nežnou a láskavou. Keď hovorila o svojich snoch, v jej očiach svietila nádej.

Bohužiaľ tu bola aj jej druhá stránka. Tá, ktorá sa živila a narastala z násilia. Napádala a vraždila neľútostne. Aj my traja sme na ňu boli prikrátki. Keď sa rozbesnela, nikto z nás v nej sladkú Solange viac nespoznával. Nechceli sme nič hovoriť. Rozumeli sme, že je to ťažké rozhodnutie. Verili sme, že nájdeme iné riešenie. Spájali sme sa s druhými v snahe nájsť prostriedok, ktorým by sme ju vrátili späť, a raz a navždy sa zbavili stelesnenia zla okupujúce jej vnútro.

Spútali sme ju a držali osamotenú. Dní, kedy bola sama sebou, bolo stále menej a menej, a jednoducho predstavovala nebezpečenstvo pre všetkých. Nemohli sme riskovať, že napadne ďalších nevinných. Rowan bol zúfalý. Nemohol pomôcť jedinej žene, ktorú za svoj život miloval. A nakoniec sa k tomu odhodlal. Ukončil jej život. Pod tvárou nepoškvrneného dievčaťa s červenými očami sa skrývalo monštrum, ktoré zneužilo jej čistú dušu a zavraždilo ju ešte skôr, než Rowan odťal jej hlavu.

Rozvidnieva sa. Slnko vystupuje na oblohu a svojimi lúčmi napĺňa sivú zatiahnutú oblohu. Vzal som ich von schválne počas dňa, nakoľko naše sily sú za prítomnosti slnka značne oslabené, a ja nad nimi potrebujem mať kontrolu v prípade, že bude nutné zasiahnuť. Stojíme na kraji mesta na vysokom moste so železnou konštrukciou, cez ktorý sa premávajú autá so živými pasažiermi. Kam inam ich vziať pre podrobenie skúšky, ako na toto miesto s toľkou živou človečinou.

Stojíme na najvyššom pilieri a nič nehovoríme. Sú vypätí a zatínajú zuby. Stláčajú päste a privierajú oči. Sýtočervená tekutina ich nenecháva chladných. Cítiť ju cez celý most. Je tu až priveľa živých na to, aby sa dala odignorovať a preniesť sa cez to, že je k nám na dosah ruky. Nemuseli by sme byť odkázaní na obmedzený prísun vakov s darovanou krvou či na zvieraciu krv. No oni potrebujú vedieť, že by bolo nesprávne kŕmiť sa bezohľadne.

„Hovorte, čo cítite," preruším ticho a zoskočím na protiľahlý panel nachádzajúci sa o hodný kus ďalej.

„Rozvoniavajú a udierajú mi do nosa. Bez okolkov by som sa prisal na hociktorý lahodný krk umiestnený za volantom," priznáva Marvin a zoskočí nižšie. Balansuje na úzkom zábradlí.

„A ty, Riley? Čo cítiš ty?" nekomentujem Marvinove správanie predátora počas lovu a spovedám Kórejčanku s ofinou, ktorá zatvára oči a vykrúca tvár do všelijakých vtipných grimás.

„Načo si nás sem vzal, Rowan? Ovládam sa poslednými zvyškami svojich síl a veľa mi ich už skutočne neostáva. Tá prúdiaca tekutina ma podnecuje predstavovať si scenáre, pri ktorých sa vlieva presne do môjho hrdla! Takýto si učiteľ? Provokuješ vlastných žiakov?" vyhadzuje mi na oči prechádzku, na ktorú som ich vzal v rámci odskúšania ich rezistencie. A podľa očakávaní obidvaja zatiaľ uspeli.

„Uvedomujete si, že aj napriek vášmu hladu ste schopní sa ovládať? Stojíte medzi svojou potravou a nezaútočili ste. Odolávate," odvetím im s úsmevom, pretože som na nich hrdý. Vyšli sme do terénu a oni chápu, že je nesprávne ublížiť nič netušiacim ľuďom.

„Počúvaš nás? Práve sme ti povedali, že veľmi intenzívne premýšľame o prisatí sa na ich krky! To je podľa teba odolávanie?" vykričí mi Riley a počas lomcovania rukami vo vzduchu sa jej podarí zastaviť celú premávku na rušnom moste. „A čo, dokelu, je toto?" Obzrie sa po zamrznutých vodičoch za volantmi a očami pátra po vysvetlení u mňa.

„Yoko Ono, kázal ti niekto hrať sa na Piper Halliwellovú?" posmešne reaguje Marvin a uškŕňa sa.

„Vidíte, toto je váš problém. Rozmraz ich, Riley."

„A ako?" opýta sa nevedome a začne fňukať.

„Ty musíš nájsť spôsob, akým ovládať svoju schopnosť. Riley, nie si nováčik, zapri sa do toho a nájdi riešenie. Nebudem pri vás dvoch vždy. Musíte si poradiť aj bezo mňa," odmietnem jej pomôcť, ale je to iba kvôli jej vlastnému dobru.

Keby som jej teraz povedal, čo presne má robiť, nič by sa nenaučila a neustále by sa na mňa spoliehala. Sú upírmi už celý rok. Je nevyhnutné, aby zužitkovali rady, ktoré sme im v priebehu toho minulého roka dávali.

Potrasie hlavou a postaví sa čelom k znehybnenej premávke dopravných prostriedkov ponad vodnú hladinu. Zatvorí oči a opakuje si formulku, ktorú ju naučil Kian. Marvin sa chechce, ale ďalej ju neznervózňuje a pozorne ju sleduje spolu so mnou. Nadvihne ruky a máva nimi. Je vidieť, že nemá ani šajnu, čo s nimi. Otvorí jedno oko a keď zistí, že sa nič nezmenilo, dupne nohou.

„Žiadne vzdávanie sa, Riley. Pôjde to. Máš v sebe silu. Ty ovládaš svoju schopnosť, nie ona teba. Príliš sa snažíš. Netlač na pílu. Uvoľni sa," šepkám jej do ucha a rukami jej napriamujem plecia v pozore. „Nebráň sa pred mocou, ktorú v sebe máš. Patrí len a len tebe. Nemusíš mať trému. Ja a Marvin ťa nesúdime," oslobodzujem ju od nátlaku, pod ktorý som ju dostal, a bez ďalších slov sa situácia okolo nás dostáva naspäť do svojho chodu. Zrejme ešte nejaký čas potrvá, kým budú pripravení na vonkajší svet, v ktorom sa o našich nadprirodzených schopnostiach nevie.

Mohla som si myslieť, že mi nič nepovie. Vôbec nechápem, na čo som sa ho na to pýtala. Veď aj tak celý čas len mlčia a majú nás za sprostých. Myslia si, že sme naivní a uveríme všetkým tým hovadinám, ktoré nám tlačia do hlavy. Som si istá tým, čo som počula. Aký zmysel by malo, keby som si to meno vymyslela? Splietal niečo o Calovi a nikto ma nepresvedčí o opaku.

Rútim sa do svojej izby, na ktorej rozrazím dvere a silno ich za sebou pribuchnem. Hodím sa na mäkký matrac v mojej posteli a žirafa posmešne zdvihne hlavu. Obzerá si ma a vyťahuje ten svoj hlúpy dlhý krk. Normálne ako nejaká výsuvná teleskopická tyč.

„Čo pozeráš, žirafa?" ohradím sa útočne a detinsky sa jej vyplazím.

„Trafená hus zagágala. Naozaj nerozumiem, ako si ty mohla byť mojou najlepšou priateľkou. Nedokážeš si predstaviť moje nadšenie, keď som sa ťa konečne zbavila."

„Haha, nechci ma rozosmiať. Sama od seba by si so mnou nerozviazala nikdy kontakt. Až príliš si milovala pozornosť, ktorú si vďaka mne dostávala."

„Nemýľ si ma s Kaylou. Bola som tvojou priateľkou, pretože som ťa mala rada. Neskoro som si uvedomila, že si ma vlastne celý čas iba využívala a hnusne zradila."

„Ty debilná žirafa, koľkokrát ti mám ešte vysvetľovať, že o neandertálca Christiana som nemala ani tú sebamenšiu štipku záujmu? On vybehol po mne, vonkoncom nestál za rozpad nášho priateľstva."

„Si vážne hus, Rose! Nerozumieš tomu, že si ma zosmiešnila pred celou školou? Všetkým si ukázala video, v ktorom ma môj vlastný priateľ očierňoval a priznal, že so mnou randil len kvôli tomu, aby ti bol nablízku! Zničila si mi život! Len vďaka teba som prestúpila! Nenávidím ťa a dúfam, že jedného dňa zhoríš v pekle, Rose!" fľochne mi zlostne do tváre a zatvorí sa v kúpeľni. Nebola to moja vina! Za rozpadom nášho priateľstva stojí maximálne Christian. Ja som sa zachovala správne.