Zúrim. Musela som odtiaľ odísť, inak by som sa nezdržala a niečo jej urobila. V skutočnosti ma od toho odhovoril ten so svojimi prenikavými očami. Vniesol do mňa tú potrebnú dávku kľudu, aby som našla v sebe silu odolať tomu nutkaniu, a nezahryzla sa ako nejaký besný pes do toho jej hnusného dlhého krku. Prekliata žirafa. Nielenže som tu zavretá s ľuďmi, ktorých nepoznám, a odstrihnutá od akéhokoľvek vonkajšieho diania, ešte sa tu stretnem aj s touto potvorou, ktorá pošpinila moje meno.

S Meredith sme boli v detstve najlepšie kamarátky. Naši rodičia spolu organizovali charitatívne večierky, chodievali sme na spoločné dovolenky a ich dcéra bola pre mňa ako vlastná sestra. Vyrastali sme spolu. Mali rovnaké ciele. Až neskôr som pochopila, že jej šlo len o to, aby ma zosadila z trónu. Milovala tú pozornosť, ktorú získala skrz moju popularitu a nikdy sa nezmierila s tým, že žije v mojom tieni.

Verila som jej a tá prekliata mrcha ma zradila. Rozniesla po škole, že som sa vyspala s jej stupídnym frajerom. Akoby som ja niekedy bola odkázaná na zvyšky po nej! Je pravda, že sa ma Christian pokúšal zbaliť, no ja som mu rázne dala najavo, že nemám záujem. Ešte v ten deň som zašla za Meredith a povedala jej pravdu o tom, ako po mne vyrazil. Samozrejme, že mi neuverila.

Obvinila ma z toho, že som nechutná pobehlica, ktorej ide len o to, aby rozbila jej dlhotrvácny vzťah, pretože sama nie som schopná udržať si nejakého chlapca. V tom čase sme mali za sebou ďalší z našich mnohopočetných rozchodov s Drewom a ona mi to nemilosrdne vyhodila na oči. Uverila Christianovi a dala mu predo mnou prednosť.

Na druhý deň po škole rozniesla správy o tom, aká falošná najlepšia kamarátka som a že som vyšla po jej Christianovi, čím som u nej odpísaná na plnej čiare. Pravdaže som musela preukázať svoju pravdu. Bola som krivo obvinená a tá hnusná potvora pošpinila moje meno. Nikdy som nemala núdzu o chlapcov, k čomu by bolo dobré, keby som sa pokúšala zbaliť frajera svojej najlepšej kamarátky?

Ten primitívny hlupák sa poľahky nechal chytiť do pasce. Svoj plán som mala do bodky premyslený. Nahrám jeho podrazácke správanie a dokážem Meredith, že sa vo mne mýlila. Dohodla som si s ním schôdzku v našom dome. Vedela som, že aj keď je hlúpy, neukáže sa so mnou na verejnom mieste, kde by nás spolu mohli vidieť a donášať Meredith. Tým by som si nepomohla.

Objednala som nám večeru a dôrazne ho požiadala, aby o tom pred Meredith ani necekol. Dbala som na to, aby bolo všetko presvedčivé, autentické a on ani len netušil, čo mám za lubom. Obliekla som sa vyzývavejšie a zavolala ho k sebe s úmyslom, že chcem uviesť veci na pravú mieru.

Ani sme poriadne nezačali večerať, keď sa na mňa vrhol a svojím priznaním o tom, že Meredith nesiaham ani po členky, mi nahral do karát. Mala som to všetko pekne zaznamenané na svojej kamere pripnutej vo výstrihu, kde sa mi, mimochodom, pozeral neprimerane často. Nasľuboval mi hory doly. Tvrdil, že sa s ňou zaplietol len kvôli tomu, aby mi mohol byť nablízku a že keď som teraz voľná, nič nám nebráni v tom, aby sme sa dali dokopy. V ten večer som sa neprezradila.

Naopak jeho a jeho chlipné správanie som odhalila vo veľkom štýle na obrazovke školského spravodajstva pred celou školou. Dokázala som Meredith, že ma obvinila neprávom a jej priateľ je len obyčajné špinavé hovädo, ktorý by ju bez okolkov vymenil, keby som pristúpila na to, že sa stanem jeho priateľkou. Rozišli sa ešte v ten deň.

Naozaj bolo mojím zámerom iba očistiť pred všetkými svoje meno. Obvinila ma neprávom z niečoho, čoho sama ani nebola svedkom, a uprednostnila svojho chlapca pred najlepšou kamarátkou, s ktorou sa poznala celú večnosť. Akiste bolo moje ego ranené. V tej dobe mi však skutočne nešlo o pomstu. Záležalo mi na nej a našom priateľstve. Bola som ochotná preniesť sa cez jej nedôverčivosť.

Moje slovo proti jeho slovu. Bez dôkazov som nemala žiadne fakty, o ktoré by som sa mohla oprieť, a preto som si dala tú námahu narafičiť na neho túto menšiu intrigu. Išlo mi len o to, aby som ho ukázala pred všetkými v pravom svetle. Meredith do neho bola zamilovaná a nedala na neho dopustiť. Iba som ju pred ním chránila.

Namiesto toho, aby mi bola vďačná a uznala, že sa vo mne mýlila, mi ale naopak šplechla do tváre, že s nami obomi už nechce mať nikdy nič spoločné, a obidvaja prestúpili na druhé školy. Nášmu dlhoročnému priateľstvu odzvonilo a ja som usúdila, že aj tak bola pre mňa len škodným a nepotrebným odpadom. V prvom rade som ju vo svojom živote nikdy nepotrebovala. Maximálne ľutujem, že som sa jej nezbavila už omnoho skôr a márnila s ňou toľké roky.

Utekám a vlastne ani neviem kam. Táto dlhá chodba nemá konca. Všetko je tu honosné a gýčové. Takéto budovy sa v dnešných dňoch už nestavajú. Hexagonálne orientálne obkladačky z porcelánového kameniva s mozaikou na podlahe a rôzne symboly na stenách. Má to staroveký nádych palácov z minulých rokov. Steny popretkávané vygravírovanými symbolmi s preplietanými kríkmi a tŕňmi, okvetné lístky v stupňujúcich odtieňoch.

Obdivujem tú textúru. Nemám tušenie, či v tej ich dobe počuli o 3D efekte, ale keď sa na tieto výjavy na stenách pozeráte dlhšie, máte pocit, že vystupujú smerom von a načisto vás pohltia. Pozriem sa dole k svojim nohám a s hrôzou odskočím. Nie je to len šikovnosťou maliara o nadobudnutie reálneho efektu, ten hustý porast zo stien sa ťahá k mojim nohám.

Ustúpim dozadu, popínavá zeleň sa omotala okolo mojich nôh. Trasiem nimi a pokúšam sa vymaniť z ich obkrúteniea, ale je neoblomná. Potkýnam sa a padám k zemi. Vykrúcam sa, avšak bodliakový porast má nado mnou prevahu. Podarí sa mu uväzniť ma do svojich pichliačov, ktoré ma pomaličky ale isto dusia. Zadúšam sa a kašlem, moje hrdlo silno zvierajú a nemilosrdne priškrcujú.

„Rosie, upokoj sa. Opakuj so mnou - slnečný svit, úsvit, ponurá noc, tvoja je moc," znenazdajky sa k mojim ušiam dovalí zamatový hlas, ktorý mi šepotom prikazuje skúsiť tú jeho formulku, ktorá na mňa nezaberala ani minule.

Nedokážem sa hýbať. Tieto dlhé a ťahavé porasty mi bránia v akomkoľvek pohybe a ja si znovu nedokážem vysvetliť, čo sa to so mnou deje. Prichádzam o rozum. Zo všetkého mi preskočilo a ja som sa načisto pomiatla. Tieto neprirodzené úkazy ma donesú na lopatky. V jednej chvíli mi nič nie je a v tej druhej si skutočne myslím, že nastal môj koniec.

Moje telo si úpenlivo žiada utiecť a vyslobodiť sa. Nasucho pregĺgam, hrdlo mi zviera a táto mizéria ma umára. S neprítomným pohľadom hľadím hore do ničoho.

„No tak, Rosie, opakuj so mnou - slnečný svit, úsvit, ponurá noc, tvoja je moc," požiada ma nástojčivo a skloní sa tesnejšie ku mne. So svojimi prenikavými dúhovkami mi zastrie výhľad do tej prázdnej ničoty a ja urobím, ako mi káže.

Slnečný svit, úsvit, ponurá noc, tvoja je moc. Zopakujem si nahlas niekoľkokrát a začujem, že on sa pridal ku mne. Spoločne odriekavame jeho utišujúcu formulku, ktorá postupne naozaj začína zaberať. Úchopy sa uvoľňujú a moje telo získava naspäť svoju slobodu. Nemám šajnu, ako dlho to trvalo. Podobne ako na lekcii som stratila pojem o všetkom, čo sa okolo mňa deje.

Položí mi opatrne ruku na chrbát a pomôže mi vstať. Pohladí ma po vlasoch a kvôli celej ten dnešnej traume urobím niečo, čo u mňa nie je zvykom. Hodím sa mu do náručia a rozrevem sa. Som zmätená zo všetkého a Kian je jediný tvor v celom tomto rozľahlom priestore, ktorý dokáže vniesť do môjho krachujúceho systému aspoň akú - takú dávku súladu.

„Je mi to ľúto, Rosie. Čo si videla?" kajúcne sa mi ospravedlňuje a stále ma drží okolo pásu.

„Ty si to nevidel?" spýtam sa prekvapene.

„Nie, keď som ťa našiel, ležala si na zemi a vykrúcala sa. Vyzeralo to tak, ako keby si proti niečomu bojovala, lenže ja som nikoho nevidel."

„Tie obrazce nakreslené na stene. Dolapili ma a škrtili. Nedali mi slobodného nádychu a obkľúčili ma zo všetkých strán. Jednoducho sa vytiahli k mojim nohám a ja som nemala šancu ubrániť sa," vysvetľujem mu a cítim sa pritom ako strelená, pretože on stíchne a premeriava si skúmavo protiľahlú stenu, ktorá v tomto momente vyzerá vskutku ako obyčajná, ktorá nemá za cieľ spáchať na vás atentát!

Má ma za šialenca. Ja sama by som považovala niekoho, kto by mi hovoril takéto bludy, za vyšinutého a súceho na hospitalizáciu. Avšak ja som to videla na vlastné oči. Útočili na mňa a dlávili ma.

„Ty mi neveríš, skvelé," porazenecky zahlásim do toho otravného ticha, ktoré sa rozľahlo po celej chodbe. Nemá pre mňa radšej žiadnu odpoveď.

„Verím ti. S ničím podobným som sa zatiaľ nestretol, ale nájdeme pre to vysvetlenie. Stalo sa ti to po prvýkrát?" zaujíma sa a mňa poteší, že ma neobvinil z vymýšľania.

„Dnes na tej lekcii. Ocitla som sa na podivnom mieste a počula zvláštne zvuky."

„Prídeme na to, čo sa s tebou deje. My traja sme tu na to, aby sme vám pomohli, Rosie. Kvôli tomuto je lepšie, keď budeš mať spolubývajúcu. Ak sa u teba vyskytne ďalší záchvat, príde hneď za nami a oboznámi nás."

„To ste mi vybrali tú správnu. Meredith by ma najradšej videla skapať pred vlastnými očami, nieto mi ešte zháňať pomoc," vyvraciam ho z omylu o dobrosrdečnosti svojej bývalej najlepšej kamarátky a on sa jemne usmeje.

Ak by sa dal zosobniť svetový mier, Kian by ho predstavoval v plnom jeho rozsahu. Pri žiadnom chlapcovi som sa takto necítila. I keď je zapletený v tomto podraze spolu so svojimi otravnými bratmi, nedokážem sa na neho hnevať. Ani len odporná byť k nemu neviem. Pri ňom sa vytráca aj moja prirodzená protivná nátura.

„Som si istý, že to nemôže byť také zlé."

„Ver mi, je to ešte horšie."

„Poznáte sa zvonku?"

„Dalo by sa to tak povedať."

„Mala by si si ísť odpočinúť. Poradím sa s bratmi o tom, ako by sme mohli pristúpiť k tvojim náhlym výpadkom. Dosť možné je aj to, že sa začína prejavovať tvoja schopnosť. Aj nám trvalo, kým sme si na svoje dary zvykli. Nič sa neboj, Rosie, všetko bude dobré," upokojuje ma svojím melodickým hlasom, ktorý vlieva do môjho vnútra teplo. Viem, že nebude dobré nič, ale nenamietam.

*****

„Och, spolubývajúca, zdravím ťa. Mali by sme si zaviesť nejaký rozvrh na používanie kúpeľne, čo povieš?" ovalí ma svojím hraným priateľským tónom Meredith, ktorá sa už stihla v mojej izbe udomácniť, a ukladá si svoje oblečenie do šatníka.

„Zhor v pekle!"

„Dobre vieme, že po tom všetkom, čo si mi urobila, v ňom budeš horieť ako prvá, ty prekliata suka!" zaútočí na mňa slovne a ja ju odignurujem.

Hodím sa do svojej postele a začnem uvažovať o tom, čo mi Kian hovoril. Čo za zvrátenú schopnosť by som už len mohla mať, keď mi navodzuje takéto nepríčetné stavy? Bola som presvedčená o tom, že je to skutočné, ani na minútu by ma nenapadlo premýšľať o tom, že je to len v mojej hlave. Nie. Deje sa to kvôli tomuto miestu.

Čím skôr sa musím vypariť, inak sa dočista pomätiem. Lenže ako sa z tejto nekonečnej spleti dverí a uličiek s chodbami dostanem? Bludisko mi nikdy nešlo. Keby som tak len našla toho, kto mi toto urobil. Úbohý podliak. Už to mám! Dofrasa, nechápem, ako mi to mohlo uniknúť. Havrania hlava spomínala nejakého Cala. To znamená, že to nemôže byť žiadny neznámy páchateľ. Klamú nám a niečo skrývajú. Čo ak existuje riešenie, ktoré pred nami schválne taja?

„Žiadne problémy? Všetko prebiehalo hladko?" kontrolujem priebeh inštitúcie v čase našej neprítomnosti u Kiana, ktorý vyzerá, že má niečo na duši.

„S Rosie sa niečo deje. Najprv tie farby, potom ten kolaps na Lowellovej hodine a keď ste odišli, našiel som ju zmietať sa na chodbe. Nič som nevidel, ona tvrdí, že ju obkľúčil porast z našich stien a nedal jej pohybu. Definitívne by sme sa na to mali pozrieť detailnejšie. Mám o ňu strach."

„Tebe dôveruje, dávam ti ju na starosť. Podľa mňa sa začína prejavovať jej schopnosť."

„Ako na starosť? Moja parketa je sebakontrola."

„No len sa netvár, že s našou papuľnatou Červenou tráviš nerád čas," doberá si ho Lowell a posadí sa na môj stôl. Vtom sa ozve klopanie na dvere.

„Vstúpte," povolím Chesterovi a Dilare vstup.

„Zdravím vás, nesieme priebežné správy o našich odchovancoch. Môžeme to s vami prebrať teraz?" prihlási sa o slovo Chester oficiálne, čím mi potvrdzuje predpoklady, že sa jedná o niečo vážne.

„Pravdaže, počúvame vás. Len hovorte," dám im slovo a sám som zvedavý, ako sa našim starším Červeným u nich vo východnom krídle vedie.

„Marvin Blake a Riley Callahanová by sa mali vrátiť naspäť k vám. Nezvládajú to tam vonku. Príliš často strácajú koncentrovanosť a ich defenzívna stránka by mala byť o takomto čase na vyššej úrovni. Nejaké tri, štyri mesiace by ste ich mali ešte podržať u vás. Zastavujú ostatných v progrese," potvrdí mi moje domnienky.

Azdaže bolo správne uvoľniť tú poslednú izbu. Musím dať na ich slovo. Zrejme sme sa s tými dvomi unáhlili. Aj tak som nebol presvedčený o tom, že by to zatiaľ mohli zvládnuť. Mal som sa spoliehať na svoju intuíciu.