„Ihneď túto mrchu vyveď z mojej izby, pretože za seba neručím!" vyhráža sa mi a fňuká ako také posraté rozmaznané decko.

„Meredith je oddnes tvojou novou spolubývajúcou a ty s tým neurobíš nič, ani keby si sa rovno na hlavu postavila. Nemám čas riešiť tu tvoje snobské maniere, Rosemarie. Všetci sú na izbách popárovaní, ty nie si žiadna výnimka. Nechci ma naštvať a zalez do izby," prikážem jej, pravdaže márne. Zatarasí jej cestu pred dverami a nehne sa z miesta.

„No tak, Rosescrew, nesprávaj sa ako malá a počúvni rozkazy. Vyznieš zúfalo a len čo sa strápňuješ," vytmaví jej kučeravá blondína a ja usudzujem, že tieto dve majú medzi sebou vonkajšiu históriu, ktorá nás troch nezahrňuje.

„Na vaše snobské melodrámy sa chytať nebudem. Okamžite sa obidve upokojte a nedonúťte ma použiť násilie. Bude pre všetkých jednoduchšie, keď ma počúvnete," dohováram im unavene, pretože som nečakal, že budem svedkom dievčenského hašterenia. Že ja debil som sem neposlal Kiana, aby to vyriešil.

„Ty hlupaňa, zúfalku vidíš ty vždy, keď sa pozrieš do zrkadla. Je ťažké prehltnúť, že sa tvoj drahocenný priateľ pokúšal dostať do mojich nohavičiek. No problém hľadaj v sebe, zlatíčko. Keď nemá nikoho, kto by ho dokázal dostatočne uspokojiť, musí sa obrátiť na niekoho iného," hovorí panovačne a škodoradostne sa jej vyškiera. Vyznie tak malicherne a povrchne. Toto dievča nemalo žiadnu chrbtovú kosť ani pred Calovým premenením. Darcy s Kellanom jej nedali žiadnu výchovu a so svojimi peniazmi ju zásobovali dovtedy, kým sa z nej stala táto filisterská malomeštiačka.

„Obidve okamžite prestaňte! Ponáhľam sa, takže to vybavím ručne-stručne," naseriem sa, aj moja trpezlivosť má obmedzené hranice. Chytím ich obe pod pazuchy, premiestnim ich do izby, a šmarím jej tam aj jej kufre. Privriem dvere a nechávam ich osamote.

Tá Červená ma počastuje nadávkami od výmyslu sveta, vykrikuje a vzpiera sa, no ja sa dnu nevrátim. Bežím čo najrýchlejšie ku Lowellovi, ktorý na mňa čaká pri bráne, a ja oficiálne prenechávam na starosť túto hašterivú strigu Kianovi. Aj tak na neho reaguje najpokojnejšie. Snáď sa mu podarí nejako jej prehovoriť do duše. Na mňa je príliš ukňučaná a urevaná. A mám z nej prekliatu migrénu.

„Čo ti to tak trvalo?" spovedá ma nedočkavo Lowell pri vstupe, keď sa premiestňujeme od Najvyššej stráže stojacej v pozore v čiernych kapucniach so vzpriamenými ramenami. Vytrácame sa z ich dosahu a smerujeme hlboko do lesa nachádzajúceho sa v blízkosti našej opustenej budovy.

Vyberali sme schválne miesto, na ktorom doslovne skapal pes. Odľahlá štvrť na samotnom kraji mesta bez známky ľudskosti, ktorá by našich nových zbytočne dráždila a nútila strácať chladnú hlavu. Poznám ten pocit predátora, ktorý zacíti svoju korisť a bezpodmienečne ju potrebuje dostať do svojich pazúrov. Všetko racionálne sa vytratí. Kompletne sa vymknete spod kontroly a nezastavíte sa pred ničím, až kým ten neutíchajúci hlad neuhasíte.

Keby narazili na človeka v tejto chvíli, už by neodolali. Nenašli by v sebe to potrebné sebazaprenie, pri ktorom by odkráčali z miesta, zaťali zuby a neublížili. V začiatkoch je to neskrotné. Riadite sa svojimi inštinktmi, ktoré vás navádzajú podriadiť sa im. Ani nám by sa ich nepodarilo zadržať, keby sa im nejakým spôsobom podarilo utiecť medzi ostatných živých.

„Tá prekliata Sloanová mi lezie na posledné zvyšky nervov. Očividne s tou Meredith majú nejaké nevybavené účty a vyrobila mi scény typickej paničky zvyknutej na dostávanie všetkého, na čo si vždy zmyslela," zreferujem mu dôvod, pre ktorý som sa tak zdržal, a opriem sa chrbtom o strom, pretože cítim blížiace sa zviera. Nakážem mu, aby sa stíšil a stiahnem ho za kabát ku sebe.

„Je len zmätená, nebuď na ňu taký tvrdý. Dnes mala počas lekcie ďalší skrat. Niečo mi na tom však nehrá. Spomínala nejaké divné zvuky," ignoruje moje gestikulačné znázornenie, aby sklapol a šepká aj naďalej.

Mladá laň sa pohybuje obozretne, hľadanie potravy ju prinútilo vyliezť von zo svojho lesného porastu. Poslali ju ako prvú skontrolovať teritórium. Samice sa spoliehajú zväčša na svoju ostražitosť a pri pastvách sa zhromažďujú do početných skupín, aby si dali jedna druhej vedieť, kedy na nich striehne nebezpečenstvo a mali by utiecť.

Drgnem do Lowella a nakážem mu, aby stíchol. Dohovárame sa bez použitia slov, otvoril som pred ním svoju myseľ a dovoľujem mu čítať moje myšlienky. Niečo si však nechávam pre seba. Rozhodol som sa, že návštevu Sloanovcov si aspoň pre tento moment udržím v tajnosti. Môj mladší brat vie byť nerozvážny a aj napriek všetkému je téma zlikvidovanie Cala pre neho stále citlivým miestom. Nejdem hrať na senzitívnu strunu. No je načase  zbaviť sa ho. Narobil nám už dosť problémov.

Laň nespozorovala žiadne známky nebezpečenstva, preto vysiela signály ďalším zo svojej skupiny, aby sa pridali k nej. Vychádzajú za súmraku, keď sa posledné slnečné lúče vytratia z vresoviska a sivá nahrádza odlesky purpurovej za mesačného svitu. Pohybujú sa pomaly, nie sú hlasité a pri sebamenšom náznaku šramotu sa dávajú na útek. Neprenechávajú nič na náhodu. A musíte byť vytrénovaní, aby ste ich dolapili.

Nenápadne sa presuniem k ďalšiemu hrubému kmeňu a Lowell kopíruje moje pohyby. Je potrebné ich obkľúčiť a byť čo najtichší, aby si nič nevšimli a nezistili, že sa na nich striehne. Obzerajú sa, vykrúcajú hlavami a prerušia svoje súbežné prežúvanie vyschnutej trávy. Srny spozorujú a vytušia, že sa niečo deje.

Sú to inteligentné tvory. Nerady riskujú. Otočia sa a vzájomným dorozumievaním jedna druhú pripravujú na to, že pre nich viac nie je bezpečné zdržiavať sa na tejto paši. Skôr, než sa prepravia do bezpečia svojho útočiska, skrížime im cestu my dvaja. Vyskočíme do výšky a odrazíme sa od kmeňa, aby sme ich mohli obkľúčiť zozadu.

Hemžia sa, kopú zadnými nohami a rozrývajú mokrú a vlhkú pôdu. Trasú hlavami a pokúšajú sa vymaniť z nášho pevného úchopu, niektorým sa podarí aj utiecť. Neobhliadajú sa, pokračujú v splašenom behu v snahe zachrániť sa pred krvilačnými šelmami. Je mi ľúto, no aj my sa nejako potrebujeme nakŕmiť. Obe strany sem dnes prišli s úmyslom nájdenia si potravy. Neprichádza do úvahy, aby sme sa kŕmili z ľudí. Museli sme prejsť na vegeteriánstvo.

Sedím vo svojej knižnici a čítam svojho obľúbeného Oscara Wildea. Aké symbolické, že život nás oboch sa skončil práve v rovnakom roku. Žil som v rovnakej dobe, ako môj obľúbený básnik a spisovateľ, a dnes čítam jeho diela, ktoré sa všetky stali populárne ironicky až po jeho smrti. Vždy som miloval poéziu. Ale nikdy som nedokázal písať. Nemal som talent, ktorý by sa dal rozvíjať. Po mojej premene sa všetko zmenilo.

Už ako dieťa som bol ponorený do kníh a prežíval ich knižnú realitu. Bol som nešťastný z toho, že sa nemôžem venovať tomu, čo ma napĺňa. No poézia sa nedá vynútiť. Vychádza zvnútra a moja múza rozkvitla až v čase, kedy som si myslel, že je všetko stratené a nemá cenu ďalej pokračovať vo fraške, v ktorej som sa ocitol po premene na toto neživé stvorenie.

A pretože bohovia sú zvláštni, trestajú nás za to, čo je v nás dobré a ľudské, práve tak, ako za to, čo je zlé a zvrhlé. Musíme sa zmieriť s tým, že človeka čaká trest za dobro rovnako ako za zlo.

Aj ja som považoval to násilnícke napadnutie za svoj najvyšší trest a trvalo mi vyrovnať sa s tým, čo sa zo mňa stalo. Moja podstata bola predurčená k zabíjaniu. Na vlastné oči som videl tie monštrá, ktoré sa nezastavili pred ničím, ničili a brali si bezohľadne všetko. Nezaberali ani tie úpenlivé výkriky a žiadosti o zľutovanie. Ľudské zúfalstvo a slzy na nich neplatili. Nemilosrdné nestvory, ktoré sa nezdráhajú trýzniť a trápiť tých, čo za nič nemôžu.

Hnusil sa mi pohľad do zrkadla. Zakaždým som v sebe videl obyčajnú beštiu a bol som presvedčený o tom, že už nikdy nebudem taký, akým som býval. Cítil som k sebe neznesiteľný odpor. Po každom dúšku si moje telo žiadalo viac. Stala sa z toho závislosť, ktorá nado mnou víťazila v každom ohľade. Brala si zo mňa to najlepšie. Obrala ma o môj čistý štít a poškvrnila celú našu rodinu.

Lovili sme spoločne. Naši rodičia spolu s nami. Z našej mamy už viac nebola tá dobrosrdečná žena a mastičkárka, ktorá sa starala o zranených. Zo dňa na deň sme sa stali niekým iným, ktorých som ja nespoznával. Neveril som tomu, že sme prišli o svoju dušu. Vo mne sa stále čosi búrilo a považovalo to, čo robíme, za nesprávne. Pocit viny neodznieval. Ľutoval som následky, ktoré vznikli z môjho neuváženého konania.

Balansujem na dvoch nohách stoličky z pravého dubového dreva a k môjmu sluchu sa dostaví ženské hašterenie vychádzajúce z chodby. Privriem knihu vo farbe múteného masla s červeným nápisom a vyobrazeným žalárom, a vyjdem zo svojej priestrannej knižnice, ktorá slúži ako moja izba a pracovňa súčasne. Nepotrebujeme spávať. V súčasnej dobe prebdieme s mojimi bratmi celú noc.

Rozpoznám ženský hlas. Je to Rosie a znie rozčúlene. Pridám do kroku, pretože som zvedavý, aké nezhody rieši tentoraz. Lowell s Rowanom ma na nich nechali samého. Vždy chodievajú loviť bezo mňa. Sú v tom zohratí. U mňa sa zatiaľ hlad neprejavil. Ľudská krv ma vábi. Klamal by som, ak by som tvrdil, že som voči nej imúnny a neláka ma, ale v porovnaní s minulosťou bez nej dokážem vyžiť.

„Rosie, čo sa deje?" opýtam sa trochu neisto, pretože takúto rozvášnenú som ju videl naposledy pri mojej hodine. Jej farby nadobúdajú odtiene tmavej, uhľovočiernej, a červené oči blčia hnevom. Pamätám si na to, ako ma v tejto fáze premeny dokázalo všetko naštvať. No Červení stvorení z Calovho besu sa ovládajú len veľmi ťažko.

„Tvoj hlúpy neprípustný brat nasáčkoval do mojej izby túto protivnú mrchu a potom nás nasilu šmaril dnu! Čo si to ten trkvas dovoľuje? Kian, žiadam ťa, aby si ju z mojej izby odpratal. Nebudem sa s ňou o ňu deliť!" zdôveruje sa mi a dievča postávajúce pri nej si túto scénku užíva so škodoradostným úsmevom na perách.

„Nemáme ju kam dať, Rosie. Jej izbu potrebujeme na niečo iné, tá patrí už do východného krídla. Je mi ľúto, ale nič s tým nenarobím."

„Pochop, že s touto tu ja žiť nemôžem. Nenávidím ju," presviedča ma aj naďalej a hoci by som jej rád pomohol, toto nariadenie prišlo od Rowana a s tým sa ja zo zásady nehádam.

„Jasné, lebo ja skáčem od radosti až po plafón, že musím bývať s tebou. Si ten najotravnejší lúzer, s akým som kedy prišla do vztyku. Nehysterči a prestaň vyvádzať."

„Ach, nenávidím to tu!" Dupne nohou, vrazí do nej a rozbehne sa dlhou chodbou.

„Vy dve sa poznáte?" overím si u nej.

„Tá hlupaňa je obyčajná štetka, ktorá nepozná pojem kamarátsky kódex. Výsostne sa nenávidíme. Na vašom mieste by som sa jej ihneď zbavila." Prehodí si dlhé vlasy cez plece a mizne za klenbovými dverami.

Musím ísť za ňou. A pri nej mi to príliš dobre nejde, pretože som z nej nervózny. Privádza ma do rozpakov. Nemôžem si dovoliť cítiť k nej niečo viac. Som len jej mentor. Navyše je k tomu všetkému nepriateľkou. Ja sa na ňu však nepozerám ako na Sloanovú. A ona pod tou tvrdou maskou skrýva zraniteľnosť. Neverím tomu, čo o nej povedala.