Hovor som ukončila. Nemalo zmysel počúvať to, ako sa ma Matteo snaží nahovoriť, aby som sa vrátila. Ja sa totiž vrátiť nechcem.

Ľahla som si do postele a snažila som sa zaspať. Všetko ale márne... zaspať som nevedela.

No a potom som počula buchnutie dverí. Miestnosťou prenikto svetlo a medzi dverami sa objavila vysmiata Nina. Jej úsmev však hneď opadol, keď ma uvidela.

Nina
Luna si v poriadku?

Luna
Už to vedia. Vedia,
že som v Paríži.

Nina
Ale... ako?!

Luna
Niekto ma natáčal,
ako spievam deťom
v chudobnej štvrti a
bolo to v novinách...

Nina
Takže pôjdeš domov?

Luna
Nie... ako dlho tu
môžem zostať...

Nina
Môžeš tu zostať ako
dlho budeš chcieť.

Luna
Ďakujem Nina...

Hneď ráno mi Nina oznámila, že dnes má voľný deň. A preto sme sa rozhodli, že navštívime Eifelovu vežu.

Obliekla som si len šaty a s Ninou sme sa rozhodli ísť pešo. Je pekný slnečný deň.

Keď sme vyšli úplne až hore, nedokázala som sa vynadívať. Mala som celý Paríž ako na dlani.

Po tomto nádhernom vílete sme sa vrátili naspäť do bytu a dopriali sme si trochu oddychu. No aj túto peknú chvíľku prerušilo zvonenie môjho telefónu. Volal znovu Matteo.

Hovor som zrušila a ďalej som sa venovala filmu, ktorý sme s Ninou pozerali. O chvíľu sa môj mobil ozval znova.

Nina
Ty to nezdvihneš?

Luna
Nepotrebujem, aby
sa ma snažil prehovoriť
aby som sa vrátila
do Buenos Aires...

Nina
Možno ťa chce znovu
vidieť...

Ako to Nina dopovedala, vybavil sa mi ten moment, keď som ho uvidela stáť na ploche.

Úplne som sa vžila do tej situácie, ako som tam prišla a na ploche stál proste on... Matteo Balsano.

Luna
Ja... ja... pôjdem si
na chvíľu ľahnúť...

Nina
Luna je ti niečo?

Na toto som už neodpovedala. V izbe som sa hodila na posteľ a slzy som nechala voľne stekať na vankúš...

Počuľa som tlmený hlas Niny a potom už bola len tma. Čierna prázdnota, ktorá ma pohltila.

Štyri biele steny... presne to som uvidela, keď som otvorila oči. Chcela som sa posadiť, no ihla infúzie zavedená v mojej ruke mi to nedovolila.

Luna
Čo... čo sa stalo...

Nina
Omdlela si... strašne
som sa o teba bála.

Luna
A vedia prečo?

Nina
Vraj to mohol spôsobiť
stres alebo vyčerpanie.

Posledné čo si pamatám je vzdiaľujúci sa Ninin hlas. A potom už bola len tma...

Spravili mi ešte nejaké drobné vyšetrenia a potom ma pustili naspäť domov k Nine.

Nina mi hneď prikázala, aby som si ľahla a ja som ju chtiac, nechtiac musela poslúchnuť.

No a potom sa mi znovu rozvybroval mobil. Na obrazovke svietilo: Matteo Star Balsano

Luna
Nie...!

Mobil som hodila o zem a ten sa rozletel. Obrazovka zhasla a mne sa znovu začalo všetko točiť.

Luna
Zmlkni...!

Nina hneď dobehla do izby. Keď ma uvidela, ako si držím hlavu, preľaknuto sa ma spýtala:

Nina
Luna je ti niečo?
Cítiš sa dobre?
Vnímaš ma?

Luna
Za všetko môže on...

Nina
Kto on? Luna
naozaj sa cítiš dobre?

Luna
Matteo.

Ukázala som na telefón, ktorý ležal na zemi. Nina si ku mne sadla a začala ma hladiť po vlasoch.

Nina
Luna teraz sa musíš
hlavne upokojiť. On
ti tu ublížiť nemôže.
Skús zhlboka dýchať
a všetko bude vporiadku.

Zhlboka som sa nadýchla a bolesť hlavy začala ustupovať. Otvorila som oči a Nine sa na perách objavil úsmev.

Nina mi poskladala telefón a ten po pár minútach znovu začal zvoniť. Samozrejme, že volal Matteo. Znovu som to nechcela zdvihnúť, ale Nina mi vytrhla mobil z ruky a hovor zdvihla.

Matteo
Luna si v poriadku?
Vôbec mi nedvíhaš
telefón a ani
neodpovedáš na
správy...

Nina
Luna bude v poriadku,
ak ju už prestaneš
otravovať svojimi
telefonátmi!

Matteo
Nina prečo... prečo
máš Lunin mobil?
Stalo sa jej niečo?
Mám za ňou
priletieť?

Nina
No tak to v žiadnom
prípade Matteo! Luna
sa tu má dobre a ty
nám svojim volaním
akurát tak ničíš program.
Takže ak jej ešte raz
zavoláš, alebo napíšeš
sms, tak si ma nepraj...

Hovor zrušila a z nahnevaného hlasu bol ako mávnutím čarovného prútika, znovu ten milý hlas.

Do večera sme už len pozerali film a potom sme išli spať. Dnešok bol veľmi náročný...

???
Luna poď na záhradu,
prišiel Matteo...

Luna
Oci ale kto je Matteo?

Otec
Veď ten chlapček, čo
sa na teba včera na
koncerte tak usmial.

Luna
Takže on naozaj prišiel
na moju narodeninovu
oslavu?

Otec
Áno zlatíčko. Prišiel
a čaká na teba na
dvore. Tak už bež...

Rozbehla som sa teda na dvor. Naozaj tam stál Matteo. Lenže my sme už neboli deti.

On ku mne dobehol a ťahal ma za ruku preč od domu. A až potom som si uvedomila, že dom horí.

Matteo
Sol bež...! Poď za
mnou. Dostanem ťa
do bezpečia.

Luna
Čo sa to deje? A prečo
ma voláš Sol? Som
predsa Luna Matteo.

Matteo
Sol ty nie si v poriadku.
Ale neboj sa... o chvíľu
už budeme v bezpečí
a tebe pomôžu.

Luna
Ja ale nepotrebujem
pomoc! Som LUNA!

Zakričala som na neho a vytrhla som sa z jeho pevného zovretia. Matteo sa tiež otočil.

Matteo
Čo je to s tebou Sol?
Prečo neutekáš? Ty
chceš tiež zomrieť?
Sol... Sol? Sol...! Bež!

Znovu ma chytil za ruku a ja som ho nasledovala. Som z toho celého úplne zmätená...

Matteo
Zvládla si to Sol.
Tu už ti plamene
neublížia.

Matteo ma objal a ja som vtedy cítila, ako by sa všetky moje časti dali znova dohromady.

???
Matteo zvládol si to.
Zachránil si Sol a
teraz vám už nik
neublíži.

Matteo
Nemohol som ju
tam predsa nechať
zomrieť. To by som
si potom nikdy
neprestal vyčítať.
Sol je moje všetko...

Sol je moje všetko? A čo ja... Luna? Ja pre Mattea nič neznamenám? Nepatrím do jeho života?

Luna
Sol je tvoje všetko.
A čo potom pre teba
znamená vsťah s Lunou?

Matteo
Akou Lunou? Ja
žiadnu Lunu
nepoznám...

???
Luna... Luna... Luna...!

Ale veď to je... Otvorila som oči a nad mojou hlavou som uvidela Ninu. Mala taký starostlivý výraz.

Nina
Hovorila si zo sna.
Niečo v zmysle, že:
Sol je tvoje všetko.
A čo potom pre teba
znamená vsťah s Lunou?

Luna
Bol to len sen. Našťastie
to bol len zlý sen.

Takže dnes tu máme Lunin sen. Čo si o ňom myslíte? A prečo sa jej to snívalo?

Znovu vám chcem veľmi pekne poďakovať za také nádherné komentáre... veľmi si ich vážim.