Ranné slnečné lúče ma pošteklili na tvári a ja som sa zobudil do posledného dňa pred súťažou...

Zrazu mi zazvonil mobil. Rýchlo som vyletel z postele a hľadal som ho všade možne. Nakoniec som ho našiel...

Matteo
Prosím...

Juliana
Matteo to som ja... Juliana.
Dnes večer príde na tvoj
tréning aj Simón a Luna...

Matteo
Luna? Ale veď ste vraveli,
že ona...

Juliana
Luna ťa neuvidí. Zaviažem
jej oči. Príde aby ste si aspoň
raz vyskúšali tú dvíhačku.
Keď nepovieš ani slovo,
všetko bude tak, ako sme sa
spolu dohodli.

Matteo
No dobre. Ale ste si naozaj
istá, že to Luna nezistí?

Juliana
Matteo ja viem, že to Luna
môže zistiť. A preto my dvaja
musíme urobiť všetko pre to,
aby naše malé tojomstvo,
tajomstvom aj naďalej zostalo.

Matteo
Takže dnes o ôsmej?

Juliana
Áno...

Hovor som zrušil a išiel som sa trochu znormalizovať. Potom som si nechal priniesť raňajky.

Celý deň som nevyliezol z izby a myslel som len na jednu jedinu osobu. Na ňu... tú, ktorá má ten najkúzelnejší úsmev... tú, ktorá ma dokázala rozosmiať aj vtedy, keď som chcel plakať... tú, ktorá neodišla aj napriek tomu, že som jej povedal, aby odišla... tú, ktorá by pre mňa urobila čokoľvek.

No a ja som odišiel práve vtedy, keď ma najviac potrebovala. Nebol som jej nablízku, keď sa dozvedela, že má rakovinu. Nebol som jej nablízku, keď to musela všetkým povedať.

Všetko s ňou prekonal Daniel. Ten Daniel, ktorý ju nakoniec aj tak opustil.

Musí sa cítiť hrozne. Tak veľmi by som ju chcel hladiť po vlasoch a stále jej opakovať, že všetko bude v poriadku. Že tu pre ňu vždy budem a čokoľvek sa stane, nikdy ju neopustím.

No ja som všetko pokazil. To ja som všetko zničil, keď som odišiel. Už nie som hodný byť jej druhou polovičkou.

Teraz už mám iný cieľ... Fernanda ma miluje a ja milujem ju. Už nám v našom vzťahu nič nebude brániť.

Izbou sa znovu rozoznelo zvonenie môjho mobilu. Pozrel som sa na displej a tam svitilo meno Fernanda.

Matteo
Ahoj fer...

Fer
Matteo neuveríš, čo sa
stalo...

Matteo
No tak ma už nenapínaj
a hovor...

Fer
Dnes mi volali z jednej
uznávanej vysokej školy
tu v Montevideu.

Matteo
Myslíš TÚ školu, ktorá
patrí medzi najlepšie
hodnotené školy na
celom svete? TÚ, kde
si bola hneď prvá
pod čiarou?

Fer
Áno Matteo. Volali mi,
že sa im uvolnilo jedno
jediné miesto, a že ak
mám ešte stále záujem,
tak tam môžem ísť
študovať.

Matteo
To teda znamená, že ty...
že my... ty teda...

Fer
Áno... už navždy s tebou
zostanem v Montevideu.
Matteo takto to chcel
náš osud...

Matteo
Fer urobil som obrovskú
chybu, ale vďaka nej už
teraz viem, čo naozaj chcem.
Teraz už viem, kde je moje
stále miesto. Teraz už viem,
ku komu naozaj patrím...

Fer
A ten niekto je...

Matteo
Si to ty Fer... to ty si tá
osoba, ktorá ma robí
skutočne šťastným...

Chcel som sa s Fernandou ešte rozprávať, no Juliana mi poslala sms. Z nechuťou som zrušil hovor a začal som čítať.

,,Milý Matteo... myslím, že Luna začína tušiť, že si tu v Buenos Aires. Síce som jej povedala, že o ničom neviem, ale už to dlho neudržím. Dúfam, že náš plán dnes večer ešte výjde... nezabudni, že o ôsmej ťa očakávam.''

Skoro som aj zabudol na dnešný tréning. Rýchlo som si pobalil veci a po asi hodine som už s korčuľami vychádzal z hotela.

No pred Rollerom som sa skoro prezradil. Ponáhľal som sa a skoro som sa jej pozrel do očí.

Rýchlo som sa skyl za strom a do Rolleru som vošiel zadným vchodom. Bolo to len tak tak...

Juliana
Matteo... kde si!

Matteo
Pred Rollerom som videl
stáť Lunu.

Juliana
Videla ťa?

Matteo
Nie, ale nebolo od
toho ďaleko.

Juliana
Tak poď. Simón ťa už
čaká na ploche.

Rýchlo som si obul korčule a išiel som na plochu. Simón mi ešte raz podrobne vysvetlil celú dvíhačku a potom Juliana priviedla Lunu.

Bola tak nádherná. Aj s tou šatkou na očiach som ju videl tak nádhernú. Prišlo mi to trochu nespravodlivé...

Simón ju chytil za ruku a ja som to chcel urobiť tiež. No keď som uvidel jej roztrasenú ruku, nezvládol som to.

Juliana
Luna stoj...

Luna
Juliana bojím sa.

Juliana
Luna daj mu chvíľu... je
to pre neho ťažké...

Luna
Dobre... tak mu
chvíľu dám...

Perami som jej smerom povedal ďakujem a pozrel som sa na Julianu. Na chvíľu som vybehol do šatne a napil som sa. Potom som sa zhlboka nadýchol, vydýchol a vrátil som sa na plochu...

Simón chytil Lunu za ruku a ja som urobil to isté. No akonáhle sa Luna dotkla mojej ruky, jej telo sa prestalo triasť. Kývla hlavou na súhlas a my sme začali s trikom.

Prehodili sme si ju, rozhojdali a nakoniec vyhodili na plecia. Luna ale potom natiahla ruky...

Luna
Narátam do tri a pustíte
ma. Takže Raz...
Dva... Tri!!!

So Simónom sme Lunu pustili tak, ako chcela a ona urobila nejaký skok. Pravdepodobne o ňom nevedela ani Juliana, pretože sa tvárila veľmi, ale naozaj veľmi prekvapene.

Potom Lunu Juliana odviedla preč a ja a Simónom sme si medzi sebou prehodili nechápavé pohľady.

Matteo
Bol ten skok súčasťou
tejto choreografie?

Simón
Nie... mám pocit, že Luna
cítila, že si to ty Matteo.
Cítila v tebe oporu a vedela,
že nech sa stane čokoľvek,
tak jej nedovolíš, aby si
ublížila. A preto to skočila.

Matteo
Naozaj si myslíš, že vie,
že posledný člen tímu
Rolleru som ja?

Simón
Určite áno... Matteo vy
dvaja ste prepojený...
Cítite, keď je ten druhý
nablízku...

Matteo
Ako to vieš?

Simón
Som do tohto divadla
zapojený rovnako ako
ty Matteo... Dnes mi Luna
hovorila, že ťa včera
večer videla na ulici...
Neverí tomu, čo jej
hovoríme... povedala mi,
že cíti tvoju prítomnosť.

Cíti moju prítomnosť? Ďalej som to už nezvládol a musel som utiecť čo najďalej. Vybehol som pred Roller, no v tom som počul jej hlas...

Luna
Matteo stoj!

Zastavil som, no neotočil som sa k nej. Srdce mi silno búši a ja čakám, čo sa bude diať ďalej...

Luna
Matteo viem, že si to ty.
Cítim tvoju prítomnosť...

No a zrazu bola všade tma. Počul som jej posledné tlnemé výkriky a plač. Potom ma to celé pohltilo.

Tak a máme tu predposlednú kapitolu príbehu. Dúfam, že sa vám páči, a že sa už tešíte na finále...