Konečne ma pustili z nemocnice. Akurát kráčam do Rolleru, aby som o mojej rakovine povedala Juliane. Neviem, ako zareaguje, a či jej o tom budem vôbec schopná povedať.

Otváram dvere Rolleru a mám šťastie. Juliana sedí pri stole v rohu kaviarne a niečo si zapisuje do papierov.

Luna
Dobrý deň Juliana. Ja...
musím sa s vami nutne
porozprávať...

Juliana obrátila zrak z papierov na mňa. Mala taký zabijácky pohľad, no ten okamžite zmyzol, keď uvidela môj ustarosteny vyraz.

Juliana
Posaď sa a hovor...

Luna
Nehovori sa mi to ľahko, no
už s vami nebudem môcť
trénovať tak dlho ako
inokedy...

Juliana
Čo mi tým naznačuješ Luna?

Luna
Dnes ma pustili z nemocnice
a oni... zistili, že... mám
rakovinu pľúc... Nikomu to
ale prosím nehovorte. Jediné,
o čo vás žiadam, je o trochu
voľnejší tréningový plán.

Juliana
Luna... naozaj rakovina?
Ale ako je to možné?

Luna
To mi zatiaľ nevedia povedať.

Juliana
Luna nemala by si riskovať
svoje zdravie, kvôli našej
súťaži. A kde je Matteo?

Luna
On odišiel a myslím si, že
sa tak skoro nevráti.

Juliana
Ale veď by mal byť
s tebou. Nevieš ako
dlho tu budeš. Mal by si
s tebou užívať každú
voľnú chvíľku.

Luna
Ale my dvaja už nie sme
spolu. No nechcem o tom
teraz hovoriť.

Juliana
Vidím, že je pre teba
ťažké o tom hovoriť.
Takže ty chceš aj
napriek odporučeniu
doktora súťažiť?

Luna
Ako som už hovorila jednej
veľmi dôležitej osobe...
Možno toto bude moja
posledná súťaž, no ja
nechcem zomrieť tak,
že budem ležať na posteli.
Chcem zomrieť pri tom,
čo ma robí šťastnou a
prežiť svoje posledné
chvíle s osobami, ktoré v
mojom živote majú pevné
a dôležité miesto... chcem
zomrieť obklopená mojimi
kamarátmi.

Juliana
Luna uvedomuješ si,
aké nebezpečné to je?

Luna
Uvedomujem... ale aj
tak to chcem urobiť.

Juliana
Tak dobre. Budem ťa
uvoľňovať ako len
budem vedieť. A keby
sa niečo dialo, hneď
mi to povedz...

Luna
Dobre... sľubujem.

Som veľmi rada, že ma Juliana pochopila. Sama dobre vie, čo pre mňa znamenajú korčule.

V kaviarni Rolleru som si dala ešte jeden marakujový džús a potom som sa presunula na plochu.

Mrzí ma, že teraz nemám na nohách korčule. No zdravie je dôležité. Preto si sadám do hľadiska.

Neprítomne sledujem všetkých na ploche. Upíjam si so svojho džúsu a predstavujem si tam na korčuliach mňa a Mattea.

A áno. Od Openu sme za rekordné tri dni dokázali plochu opraviť. No a teraz už budeme znovu trénovať tu.

Precitla som, keď som pri sebe zaregistrovala postavu. Pozrela som sa hore a uvidela tie najmodrejšie oči na svete.

Daniel
Si v pohode?

Luna
Nie Daniel... chýba mi to.
Chýbajú mi tie bezstarostné
dni, keď som sa preháňala
po ploche. Neriešila som
žiadne problémy. Chýba mi
môj starý život...

Daniel
Verím, že ti to chýba. Veď
sama vieš, že ani ja som
to nemal v živote ľahké...
No jedno som sa naučil.
Nech je tento moment
akokoľvek zlý, ver, že skôr
či neskôr sa stane niečo,
čo ti zlepší život.

Daniel má asi pravdu. Nech už je to momentálne akokoľvek zlé, čaká nás niečo senzačné... čaká nás súťaž.

Luna
Daniel... myslíš si, že
to zvládnem?

Daniel
Luna nepoznám nikoho,
kto by si šiel za svojimi
cieľmi a snami viac ako
ty. Proste čokoľvek sa
rozhodneš urobiť, vždy
to dosiahneš.

Luna
Naozaj ma vidíš takto?

Daniel
Vidím ťa presne takto...

Objal ma okolo pliec a ja som sa trochu upokojila. No potom som na ploche uvidela jedno dievča, ktoré sa chystalo na ten najnáročnejší skok.

Pred očami mi prebehlo množstvo spomienok na mňa, moje korčule a aj na Mattea. No pri odraze som sa vyľakane pozrela na Daniela...

Luna
Ona spadne Daniel...

V tom Daniel okamžite vyštartoval na plochu a chytil ju v poslednej chvíli. Potom sa na mňa pozrel pohľadom plným otázok.

Ja som len pokrčila ramenami. To dievča sa mu poďakovalo a Daniel potom prišiel za mnou...

Daniel
Ako si vedela, že spadne?

Luna
Pretože som videla, ako
sa zle odrazila. Keby
si tam nedoletel, mohla
skončiť na vozíku...

Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali. Neskôr po mňa do Rolleru prišla moja teta Sharon.

Odišla som do svojej izby a tam som si ľahla. Snažila som sa zaspať, no nedarilo sa mi to.

Po dvoch hodinách som ale stále nedokázala zaspať. Dala som si teda nejaké prášky a potom som zaspala.

No a takto sa to opakovalo deň čo deň, noc čo noc. Starosti, tajomstvá, klamstvá... a k tomu všetkému sa pridali ešte aj chemoterapie.

Každý deň mi sily ubúdali stále viac a vlasov bolo čoraz menej. Dokonca si moje zvlášne správanie všimli aj ostatní s tímu.

Ale teraz máme tréning. Konečne po dlhej dobe znovu môžem stáť na korčuliach.

Rozkorčuľúvam sa spolu z Danielom, no potom zakopnem a padám na zem. S veľkou bolesťou znovu vstávam z korčuliarskej plochy.

Daniel
Luna dnes by si nemala
trénovať. Si vyčerpaná...

Luna
Ale keď nebudem
trénovať, tak im to už
určite bude podozrivé.

Daniel
Luna ale ty sa nesmieš
namáhať. To, že sa tvoje
výsledky zlepšujú
neznamená, že si sa z toho
už dostala. Nezabúdaj, že
to máš stále v sebe!

Luna
Ja som si toho vedomá,
ale chcem, aby ma brali
normálnu. Aby ma
nebrali ako niekoho
smrteľne chorého. Lebo
ja chcem aj keď krátko,
ale žiť normálne.

Daniel
Tak ako chceš...

Daniel sa už potom na nič nepýtal. Tréning prebiehal celkom v pohode, pretože Juliana nám zaradila nejaké relaxačné cvičenia.

Po tréningu som ale už išla domov, pretože sa mi spravilo tvochu nevoľno. Ale tete Sharon som to nepovedala.

V noci som sa ale zobudila na obrovskú bolesť a zvratky v hrdle. Okamžite som utekala na wc a celý obsah môjho žalúdku skončil v záchodovej mise...

Zahmlelo sa mi pred očami. A v záchodovej mise skončili ďalšie moje zvratky... potom už len tma.

Prebrala som sa znovu v nemocničnej izbe. V ruke mám ihlu s infúziou a na stoličke vedľa postele sedí Daniel?

Luna
Ako si sa sem dostal?
A ako som sa sem
dostala ja?

Daniel
Tvoja teta ťa našla
v bezvedomí. Zavolala
sanitku a Jake mi
zavolal hneď, ako ťa
sem priviezli.

Ani sama neverím, ako rýchlo sa mi darí písať kapitoly... ale asi za to môže jedna osoba, ktorá pre mňa momentálne funguje ako motor.😂

Dúfam, že sa vám kapitola páčila, a že som vás Luninou kapitolou moc neodradila.