Matteo
Akurát som sa išiel osprchovať, keď som ju tam uvidel. Úplne bledú, zosunutú na zemi. Okamžite som si k nej čupol.

Matteo
Luna čo ti je?

Luna
Je to len malá nevoľnosť.
Zvládnem to...

Matteo
Si bledá ako stena.

Postavila sa a chcela odísť do jej izby. Vyzerala strašne zoslabnuto a potom sa jej podlomili kolená.

V poslednej chvíli som ju zachytil. A keď som ju držal v náručí, začala sa chytať za hlavu. Ako by v nej mala obrovskú bolesť...

Zrazu jej telo zoslablo ešte viac. Zaniesol som ju do jej izby. Položil som ju do postele a hladil som ju po vlasoch.

Znovu ju oblial studený pot. A potom jej sčervenela celá tvár. Následne na to znovu zbledla. Asi dostala teplotu.

Matteo
Luna nejako sa mi
nezdáš. Počkaj,
donesiem teplomer.

Zobral som teplomer a povedal som o tom aj jej tete Sharon. Tá jej do izby hneď doniesla čaj.

Sharon
Matteo, ja budem musieť
na týždeň odcestovať,
myslíš si, že to tu sami
zvládnete?

Luna
Určite áno...

Nebol som si istý Luninej odpovede. Jej teta Sharon odletela veľmi skoro ráno. V potom sa začalo peklo.

Luna spala a tak som si aj ja ešte ľahol do postele. No potom som sa zobudil na jej volanie.

Luna
Matteo... Matteo, mohol
by si mi doniesť vodu?

Vošiel som do jej izby. Ležala v posteli, jej tvár naberala červený nádych. Oči jej začali slziť. Priložil som jej ruku na čelo. Úplne horela.

Matteo
Luna celá horíš... musíš
ísť okamžite k lekárovi.

Luna
Ale ja...

Matteo
Žiadne ale Luna. Nechcem,
aby si skončila v nemocnici.

Po dlhom prehováraní som ju nakoniec prehovoril a ona nasadla do auta.

Doktor jej ale nič zvlášne nezistil. Preto nás domov poslal iba s nejakým práškom do vody.

Luna si doma ľahla, dala si ten prášok a okamžite zaspala. No a na tú chvíľu sa zdalo všetko zažehnané.

No po hodine sa Luna zobudila. V kuchyni si nabrala vodu no v tom ten pohár spadol a ona pristála tiež na zemi.

Matteo
Preboha... si celá?

Luna
Len sa mi točí hlava. Išla
som si po pohár vody.

Znovu som ju zaniesol do jej izby. Doktor tvrdil, že môže chvíľu trvať, kým bolesť ustúpi.

No očividne neustupovala. Lunine telo bolo stále v kŕči. Bola vysilená, nedokázala sama chodiť.

No napokon to po ďalšej hodine naozaj začalo ustupovať. Na čelo som jej stále prikladal studené obklady.

Luna
Matteo...?

Matteo
Áno?

Luna
Čo všetko si kôli získaniu
mojej lásky obetoval?

Pravdu povediac, táto otázka ma veľmi zaskočila. Obedoval som toho pre ňu veľa, ake to by si potom mohla všetko začať vyčítať...

Matteo
Pre získanie našej lásky
som obetoval len to, čo
bolo nevyhnutné.

Luna
Matteo nevyhýbaj sa
odpovedi!

Matteo
Ja už som ti odpoveď na
tvoju otázku dal.

Povedal som to s takým pokojom až ma to prekvapilo. Bohužiaľ to ale nestačilo. Vedel som presne, kam Luna s touto otázkou mieri, no nedokázal som jej to povedať do očí.

Luna
Takže ty mi to sám nepovieš!
Budem sa teda pýtať ja...

V jej hlase bolo počuť obrovský hnev, ale aj zúfalstvo. Chytil som ju za ruku a ona sa mykla. Odvrátila pohľad a začala hovoriť...

Luna
Matteo... najväčšia spevácka
hviezda celej našej generácie.
Ani neviem kde mám začať...

No a znovu obrátila zrak ku mne. Zľakol som sa, pretože v jej očiach boli slzy. Znepokojovalo ma to.

Luna
Začnem s tými vecami a
udalosťami, s ktorými
som si na tisíc percent
istá. Takže obeť číslo
1. Ukončil si spevácku
karieru, pretože bezo mňa
si už nedokázal spievať.

Ja som len porazene pritakal na súhlas a ešte viac som sa ponoril do mojich spomienok na tie nádherné spoločné momenty na pódiu.

Luna
Obeť čislo 2. Aj keď
ti to už vtedy trhalo
srdce, bol si to práve TY,
ktorý za mnou prišiel s
definitívnou odhláškou...

Ach jaj... keby tak vedela, že som vtedy prišiel len preto, pretože som ju chcel od tejto katastrofy odhovoriť. A možno to aj vedela, no nikdy mi to nepovedala.

Luna
Obeť číslo 3. ...

Matteo
Luna! Už dosť...!

Moju zúfalosť v hlase musela vycítiť. Už som nedokázal viac počúvať ten jej smutný hlas. Nedokázal som sa dlhšie pozerať na to, ako Luna počas celého nášho rozhovoru potláčala slzy...

Postavil som sa a chcel som odísť. Slzy som držal už naozaj na krajičku a silou vôle som ich každú sekundu potláčal.

Luna si ani nevie predstaviť, ako veľmi ma to bolí, keď mi na oči vyhadzuje udalosti z mojej minulosti. Udalosti, ktoré už nedokážem zmeniť aj keby som veľmi chcel.

Luna
Matteo je ti niečo?

Slzy sa mi predrali von a ja som sa na ňu nedokázal ani pozrieť. Nechcem, aby ma znovu videla plakať...

Vybehol som do záhrady a sadol som si pod košatý strom. Kolená som si pritiahol k hrudi a na ne som nechal padnúť hlavu.

Znovu som zlyhal. Všetky moje spomienky sa mi práve premietali pred očami. Ani nedokážem opísať tú bolesť, ktorá mi zvierala moje srdce.

Luna
Obeť číslo 3. Mohol si
v Disneylande spievať
sám, ale ty si trval na tom,
aby som spievala aj ja...

Matteo
Máš vo všetkom pravdu.
Ale prosím, už prestaň.
Luna... nie je ani jeden deň,
kedy by som na teba
nemyslel. Nedokážem totiž
zabudnúť na našu spoločnú
minulosť. Na tie nádherné
momenty, ktoré sme spolu
prežili. Áno... niektoré chvíle
neboli práve najlepšie. Nie
vždy sme si rozumeli a občas
sme sa aj pohádali. Ale stále
som ťa miloval a nikdy ťa
milovať neprestanem. Keby
sa ti teraz niečo stalo, do konca
života by som si to neodpustil.

Objal som ju a znovu ma naplnil ten skvelý pocit. Pocit, keď toho, no kom vám záleží najviac na svete urobíte naozaj šťastným.

Vrátili sme sa do izby a Luna okamžite zaspala. Bola z toho všetkého naozaj unavená a ja sa jej ani nečudujem.

Pohladil som ju po vlasoch a odišiel som do svojej izby. Dvere som nechal otvorené, aby som bol pre Lunu vždy nablízku. A netrvalo to ani pár minút a pohltila ma ríša snov... miesto, kde sme s Lunou vždy len šťastní.

Tak a máme tu ďalešiu kapitolu. Dúfam, že sa vám páčilo ďalšie nádherné vyznanie Luttea.

Neviem, či sa mi do zajtra podarí napísať novú kapitolu. Keď tak určite ju zverejním až niekedy večer, pretože dnes mám toho naozaj veľa...