Daniel
Stalo sa to už dávno. Mal
som vtedy asi len 6 rokov.
Tiež som kedysi korčuľoval,
vlasne aj preto sme postavili
plochy. Jednu na tréning a
druhú na vystúpenia. No
raz v noci som trénoval.
Všade boli zapálené svetlá,
no a potom nastal skrat...

Všade začali lietať isky a
ja som nebol schopný to
zastaviť. No potom som
započul hlas. Neviem komu
patril, no ako keby vychádzal
z tých plameňov. Hovoril
mi, aby som utiekol. No
ja som na to už nemal silu.
Nadýchal som sa veľkého
množstva dymu a upadol
som do bezvedomia. No a
keď som sa v nemocnici
prebral, už navždy som si
sľúbil, že sa na korčule
nepostavím. No a práve vtedy
zanikol náš korčuliarsky tím...

Už len z tej predstavy mi bolo zle. Keď som videla, ten jeho smutný pohľad, uvedomila som si, že korčuľovanie pre neho muselo znamenať naozaj veľmi veľa.

Luna
Čo keby som ti pomohla
prekonať ten strach?

Pozrela som sa mu do tváre. V jeho očiach bol strach, ale aj iskrička nádeje, ktorá mi napovedala, že je to na dobrej ceste.

Luma
Pozri Daniel... za pár
hodín odídem. Ale ak
mi chceš dokázať, že si
lepší ako Matteo, postav
sa na korčule...

Daniel
Luna... ja neviem...

Luna
Na rozhodnutie máš tak
hodinu. Maximálne hodinu
a pol. Prijímaš to teda?

Daniel
Možno mi to bude chvíľu
trvať, ale ty mi za tie
spomienky naozaj stojíš...

Zo zadu doniesol nejakú krabicu. Na nej bolo napísané jeho meno a nálepka Nevyhadzovať!!!

Krabicu otvoril a z nej vytiahol skoro nové korčule. Boli naozaj nádherné. Nikdy som krajšie nevidela.

Daniel si ich obul a postavil sa. Ten strach v jeho očiach ma ale veľmi znepokojoval.

Luna
Daniel stoj...!

Daniel
Prečo?

Luna
Vidím to na tebe. Vidím
v tvojich očiach stach. A
ja nechcem, aby si si
kvôli mne ublížil...

Znovu si sadol a ja som sa k nemu rozbehla. Stále sa pozeral do zeme a zdalo sa mi, ako by ani nedýchal.

Luna
Bolo to pre teba ťažke, že?

Daniel
Čo...?

Luna
Bolo pre teba ťažké
opustiť niečo, čo si tak
veľmi miloval. Opustiť
plochu, korčule... tím.

Stále mlčal. Jeho mlčanie ma začalo strašiť. Povedala som niečo zlé? Sadla som si k nemu.

Luna
Viem, aké ťažké je
opustiť niečo, čo
miluješ celým svojim
srdcom...

Daniel
Ale ja nie som smutný z
korčuľovania. Ja som
smutný, pretože za ani
nie hodinu stratím teba...

Zostala som sedieť ako prikovaná. Žeby mi moje city k nemu mohol aj opätovať?

Pozrela som sa mu do očí. Znovu som ho tak veľmi chcela bozkávať. No nakoniec som sa rozhodla, že mu pomôžem nabrať odvahu jednou piesňou... piesňou Alas.

Luna
Daniel... túto pieseň som
zložila a myslím, že je
teraz akurát čas ti ju zaspievať.

Postavila som sa do stredu tej starej plochy. Z hlboka som sa nadýchla a začala som spievať...

Estoy cerca de alcanzar mi cielo
desafiando la gravedad
nada puede detener este sueño
que es tan real

Se que no existe el miedo
si no dejo de intentar
la emoción que me mueve
es la fuerza de un huracán

Esto que hay en mi interior
es mágico por que todo puede suceder
y si caigo vuelvo voy yo voy
y vuelvo y voy

Y si no hay vuelta atrás
hay que arriesgarlo todo
bajo mis pies no hay gravedad
solo hay alas

Nunca hay que dudar
no esta prohibido nada
cuando un sueño es real
solo hay alas

Yo no espero más de lo que siento
es un reto para enfrentar
algo quiere despertar
mi destino es tan real

Se que no existe el miedo
si no dejo de avanzar
la emoción que me mueve
es la fuerza de un huracán

Esto que hay en mi interior
es mágico por que todo puede suceder
y si caigo vuelvo voy yo voy
y vuelvo y voy

Y si no hay vuelta atrás
hay que arriesgarlo todo
bajo mis pies no hay gravedad
solo hay alas

Nunca hay que dudar
no esta prohibido nada
cuando un sueño es real
solo hay alas

Es real solo hay alas
Con un puente en mi interior
deslizándome lejos, lejos
es real solo hay alas
en mi mundo libertad
deslizándome lejos
cada vez mas lejos

Y si no hay vuelta atrás
hay que arriesgarlo todo
bajo mis pies no hay gravedad
solo hay alas

Nunca hay que dudar
no esta prohibido nada
cuando un sueño es real
solo hay alas

Pozrela som sa znovu na Daniela. Moje oči naplnili slzy. A ako vždy ma to zrazilo na kolená...

Tento krát to ale bolo kvôli spomienkam. Tie spomienky boli na náš spoločný koncert s Matteom. Vtedy v tom Disneylande...

Vtedy, keď Matteo ukončil kariéru, len preto, pretože tým stratil mňa. Až teraz som si uvedomila, čo všetko Matteo musel obetovať, aby sme prišli do nášho ako tak šťastného konca.

Pozrela som sa Danielovi znovu do očí. Teraz som tam ale už nevidela tú iskru. Necítila som lásku...

Luna
Prepáč mi to.

Daniel
Ale čo?

Luna
Daniel ja nie som slepá.
Vidím, ako sa na mňa
pozeráš. Vždy keď ma
vidíš, v tvojich očiach je
taká iskra. Ale ja ti nechcem
dávať falošné nádeje...

Daniel
Pretože stále miluješ
Mattea...?

Nedokázala som mu nič povedať. Len som sklopila zrak a začala som utekať od neho čo najďalej.

Dobehla som až k autu. Tam už všetci sedeli. Sadla som si teda na jediné voľné miesto. Miesto spolujazdca...

Matteo naštartoval auto. Cesta za oknom sa pomaly začala mihotať. Zavrela som oči a na nejaký ten úsek cesty som zaspala.

Keď som sa zobudila, krajina sa mi už konečne zdala povedomá. Boli sme v Buenos Aires.

Onedlho sme zastali pred našou halou. Nemala som silu sa na Mattea dlhšie pozerať.

Hneď po príchode domov som zaliezla do svojej izby. Necítim sa po tej ceste nejako dobre...

Teta Sharon mi doniesla večeru do izby, no ja som z nej zjedla len hryz. Z toho všetkého mi bolo zle.

Okamžite som utekala na wc. Vyzvracala som celú večeru. A keď som sa pozrela do zrkadla, skoro som omdlela. Moja tvár bola biela ako stena. Zosunula som sa na zem.

Vie niekto z vás, čo sa s Lunou môže diať? A nájde ju tam niekto, aby ju zachránil?

Dúfam, že vás táto časť potešila. Neviem ako to bude s vydávaním ďalších kapitol, pretože mi začala škola a s ňou prvé drtivé 7 týždňové obdobie, kým odídeme na prax.