Najskôr sa chcem ospravedlniť MayaKateinaMartonova za môj prvoaprílový žartík. Samozrejme príbeh nekonči... ešte nás toho veľmi veľa čaká...

Odtiahla som sa od neho. Matteo ma objal a presne takto nás tam našli ostatní členovia tímu.

Juliana
Luna... si v poriadku?

Luna
Áno...

Juliana
Mohla by som s tebou
hovoriť chvíľu osamote?

Ja som len súhlasne prikývla a ostatní členovia tímu sa vrátili k nášmu autu, aby sa pripravili.

Juliana
Čo to malo znamenať! Prečo
si utiekla! A čo sa to sakra
deje medzi tebou a Matteom!!?

Poznáte ten pocit, keď by ste sa tej osobe najradšej pozerali priamo do očí a vysypali jej celú pravdu? Všetko, čo vás trápi, čo ste pokazili, čo cítite ale cítiť nemáte alebo dokonca cítiť nemôžete? No bráni vám v tom niečo.

Tak presne toto som cítila momentále ja. A preblém bol ten, že Juliana je moja trénerka.

Keď som tancovala, bol medzi nami tak krásny vsťah. No všetko to zmyzlo, keď som prestala tancovať.

Juliana
Luna... boli časy, keď si
mi hovorila všetko. Tak
prečo mi už nič
nehovoríš? Prečo mi už
neveríš??!

Luna
Juliana, všetko je teraz
zmätené, nové ale
zároveň cítim, že je to
ako kedysi. Plním si svoj
sen ako predtým, no
zároveň je tu niečo nové.
A to sú city k Matteovi...

Rukou som si z tváre utrela pár neposlušných sĺz a rozhodla som sa pokračovať.

Luna
Medzi mnou a ním je to
ale v poslednej dobe
veľmi zvlášne... akoby
sme si prestávali rozumieť.
Naše životy sa spájajú
stále viac a viac. Zisťujeme
o našich rodičoch veľmi
veľa vecí, o ktorých nik
nevie. Tak nás skúste
pochopiť Juliana...

To už som vypustila svoje horké slzy von. Hlavu som položila do dlaní a sprevádzaná vzlikmi som padla znovu na zem.

No a vtedy sa mi vrátila tá spomienka. Bolo to presne v ten deň, keď som o sebe zistila skutočnú pravdu. Keď som zistila, kto som...

Vtedy som ešte nevedela, že to bude moja posledná skúška. Deň po tom, ako mi doktori povedali, že už môžem znovu tancovať som bežala za Julianou. Aj keď sme si ani vtedy už neboli blízke, rozhodla som sa ju požiadať, aby ma znovu trénovala.

Po nekonečnom prehováraní ma napokon pustila do triedy. Zapla hudbu a ja som to zatancovala najlepšie, ako som to len vedela. No jej slová mi zostanú v srdci vyryté navždy...

Juliana
Čo tu akože robíš? Nie si
ani na takej úrovni, ako
si bola pred tým pádom.
Ty už nemáš právo tancovať
v tejto budove! Vypadni!

Juliana pri odchode tresla dverami a vtedy som začala plakať. A ako aj dnes, tak aj vtedy som skryla tvár do dlaní a padla som na zem.

Všetky tie city, ktoré som v sebe držala v ten deň sa dostali na povrch a prebudila sa tak Sol...

Ten deň bol aj posledným dňom, kedy som sa postavila na špičky. A už nikdy, naozaj nikdy som na nich nestála.

Neviem, čo ma to práve napadlo. Moje vzliky ustúpili a nahradili ich tiché slová piesne La vide es un sueño.

Estoy aquí
Sin nada más
No sé porque
Lo siento así
Parece que
Esta vida no es real

Relámpagos, memorias
Un fuego que me separo
Quieren que yo
Pueda encontrar mi verdad

Ruky som položila na kolená, no ešte stále som sa pozerala do zeme. Spievala som ďalej.

Pero hay tanto amor alrededor
Y mariposas en mi pelo
Sueños en el aire
Sueños en el aire
Y la llave que abre el cielo

Quiero recordar que la vida es un sueño
Y se hace realidad
Si no dejo de intentar
Aún queda mucho por andar

Quiero recordar que la vida es un sueño
Y en mi corazón siempre guardare un lugar
Por si te llego a encontrar
Al despertar
Al despertar

Imaginé felicidad
Caminos que quiero seguir
Y quiero andar
vea cerca y más y más

Una canción, memorias
Historias que no conoci
Sueñando en mi
Encuentrando mi verdad

Pero hay tanto amor alrededor
Y mariposas en mi pelo
Sueños en el aire
Sueños en el aire
Y la llave que abre el cielo

Quiero recordar que la vida es un sueño
Y se hace realidad
Si no dejo de intentar
Aún queda mucho por andar

Quiero recordar que la vida es un sueño
Y en mi corazón siempre guardaré un lugar
Por si te llego a encontrar
Al despertar

No a po týchto slovách som sa odvážila pozrieť sa na Juliana. Stíšila som intenzitu hlasu a s pohľadom zabodnutým do jej očí som celú pieseň dospievala.

Siempre habrá un amanecer
Para que dónde de estés
Puedas volar a dónde estoy
Esperando encontrar
Lo que le falta a mi libertad
Oh, oh, oh, oh

Quiero recordar que la vida es un sueño
Y en mi corazón siempre guardaré un lugar
Por si te llego a encontrar
Al despertar

Juliana sa na mňa zvlášne pozrela. Postavila som sa, naposledy som sa na ňu pozrela a odišla som za ostatnými.

Keď som prišla k autu, všetci ma chceli zahrnúť otázkami, no Matteo to všetko ukončil skôr, než to začalo...

Matteo
Luna si v poriadku?

Ja som len prikývla na súhlas a sadla som si na zadné sedadlo v aute. Matteo sa ma so strachom ale aj prekvapením v očiach spýtal...

Matteo
Luna ty nechceš ísť
na párty? Takúto ťa
nespoznávam.

Luna
Som len unavená Matteo.
Mohol by si ma tu nechať
samú prosím...

Matteo
Čo s tým má spoločné
ten Daniel?

Luna
Ale ja.. ja... ja neviem
o kom hovoríš.

Matteo
No tak Luna. Nie som
slepý. Videl som, ako sa
na teba pozerá. A ako sa
na neho pozeráš ty...

Luna
Všetko je to inak... nachaj
ma, aby som ti to vysvetlila.

Matteo
Nemusíš mi nič vysvetľovať
Luna. Si do neho zamilovaná.
Mne to nevadí... to ty si tá,
ktorá si vyberá, ktorou cestou
pôjde ku šťastiu. A ak je on
tvoje šťastie, tak už vám
nebudem zavadzať v ceste.
Luna stačí mu jedno slovo...
Miluješ teda Daniela?

Luna
Neviem...

Ten jeho vystrašený a sklamaný pohľad. Viem, že čakal, že moja odpoveď bude Nie.

Sklopil hlavu a aj keď tvrdil, že mu to nevadí, videla som v jeho očiach to sklamanie. Ten smútok...

Ešte raz sa chcem ospravedlniť za ten žartík. Príbeh samozrejme pokračuje ďalej a už zajtra ráno by mala byť ďalšia kapitola.

Dúfam, že sa vám príbeh páči...