O 3 dni neskôr

Práve odchádzame z pohrebu. Necítim si tep, no našťastie je už po všetkom.

Teta Sharon išla domov a ja s Matteom sme museli ísť na jednu ulicu. Adresu nám poslala Juliana.

Keď sme tam prišli, pred nami bol veľmi starý sklad. Zatlačili sme na dvere a tie sa sprevádzané strašne hlasným škrípaním pomaly otvorili.

Vošli sme do tmavej miestnosti a svetlá nad nami sa zrazu zapálili. Priestory, kde sa ešte pred pár sekundami rozprestierala tma, práve zaplavilo svetlo z niekoľkých lámp.

Rozhliadla som sa a pri elekrických rozvodoch stála Juliana. Ale prečo som tu len ja a Matteo?

Juliana
No konečne ste
prišli. Vitajte v
novej skúšobni
tímu Rolleru.

Luna
Takže napokon ste
sa rozhodli, že tím
bude stále pokračovať?

Juliana
Máte obrovský
potenciál a s tým
sa dá pracovať.

Matteo
Ale prečo sme tu
len ja a Luna?
Nemali by tu byť
aj ostatní z tímu?

Juliana
To je skvelá otázka
Matteo. Vy dvaja ste
tu preto, aby som vám
pomohla nájsť vo
vás to najlepšie. Nájsť
váš talent...

Luna
Naozaj tu musíme
byť len my?

Na toto už Juliana neodpovedala. Naznačila nám, aby sme si sadli na stoličky. Keď sme si sadli, svetlá znovu zhasli. No a pred nami sa objavilo nejaké video.

Mladý korčuliarsky pár. O chvíľu sa tak zobrazili mená. Nemôžem tomu uveriť. Píše sa tam: Bernie Benson a Isabel Balsano

Ale... veď... to je môj otec a Matteova matka. Oni spolu korčuľovali? Ale... ako...? A prečo sa to dozvedáme až teraz?

Juliana
Viem, že toto ste
o svojich rodičoch
nikdy nevedeli.
Matteo, tvoja mama
nebola len skvelá
maliarka, ona totiž
aj skvelo korčuľovala.
No ako si sa narodil,
musela jeden svet
opustiť. Rozhodla sa,
že prestane korčuľovať.

Matteo
Ale prečo sa to
dozvedám až teraz?
A ako je možné, že
o tom viete vy?

Juliana
Pretože do teraz to
nebolo dôležité. A
hlavne, nevedela som,
že mali deti. A Luna,
viem, že svojho otca
si nikdy nespoznala.
Ale zdedila si po ňom
zmysel pre hudbu a
talent na korčuliach.

Luna
Juliana ale ako to, že
ste poznali našich
rodičov? A prečo nám
o tom nik nepovedal?

Juliana
Pretože o tom nikto
okrem mňa a mojej
matky nevedel. Ona
ich totiž kedysi trénovala.
Nemyslite si, že bola
náhoda, že som prišla
trénovať Roller. Ja som
totiž prišla, aby som vám
pomohla odhaliť pravdu.

Ničomu, čo práve teraz Juliana povedala som nechápala. Ako je možné, že o tom nikto nevedel? A prečo sa to dozvedáme práve takto?

Juliana
Luna a Matteo. Vy nie
ste len obyčajný pár.
Ste presne ako vaši
rodičia. Talentovaní
umelci, ktorý sa musia
naučiť pracovať so svojim
talentom. A preto som
tu ja...

Video zmizlo a Juliana znovu zapla všetky svetlá. S Matteom sme si obuli korčule.

Juliana
Tak a teraz skúste
predviesť tú zostavu,
ktorá bola na videu.

Luna
Ale veď... nie sme
na to pripravení...

Juliana
Luna... vy dvaja ste
sa narodili s kurčuľami
prilepenými k nohám.
Tak mi teraz nehovor,
že to nedokážeš!

Nemala som na výber a tak som sa na Mattea len usmiala. Začali sme korčuľovať a musím uznať, že nám to naozaj išlo.

Juliana mala asi pravdu. Naozaj sme ten talent zdedili po rodičoch. A asi preto sme práve pochopili, prečo nás tie korčule vždy dokázali upokojiť.

Po dvoch hodinách sme zavreli dvere a vrátili sme sa domov. A áno... Matteo sa od smrti mojich rodičov presťahoval ku nám.

Dokonca si skvele rozumie aj s tetou Sharon, čo ma veľmi milo prekvapilo a potešilo.

Bola som už veľmi unavená a zajtra nás čaká prvý tréning v hale. Do súťaže chýba už len mesiac.

Vchádzam do sprchy a po tele si nechávam voľne stekať malé kvapky teplej vody.

Na telo si nanášam svoj medový sprchový gél a vdychujem jeho vôňu, ktorá sa už rozšírila po celej kúpelni.

Po poriadne dlhej sprche sa prezlečiem do pyžama, na seba si hodím ešte dlhý župan a idem do kuchyne.

Nalievam si pohár džúsu a po malých dúškoch vypijem celý pohár. Ten následne umyjem a vrátim sa do izby.

Zo seba zhodím župan a moje unavené telo pristane v mäkkej posteli. Netrvá to dlho a pohlcuje ma ríša snov...

Ráno sa prebúdzam na neskutočne skvelú vôňu, ktorá sa šíri pravdepodobne z kuchyne.

Vonia to ako vaniskový cukor a med. Cukor... med... vanilka... ale veď... to sú lievance!

Otvorím dvere a za stolom už uvidím sedieť tetu Sharon aj s Matteom. Hneď sa k nim pridám a na tanier si naložím niekoľko skvelých lievancov.

Keď ich vsetky s chuťou doslova zhltnem, pozriem sa na hodiny. Potom si uvedomím, že za pár minút musíme ísť na skúšku a ja úplne stuhnem. Matteo sa na mňa pobavene usmeje.

Matteo
Choď sa prezliecť.
Ostatné veci ako sú
korčule, chrániče,
prilba, jedlo a pitie
máš už v batohu.

Luna
Ty si zlatíčko...

Bleskovou rýchlosťou vybehnem hore a na seba hodím prvé, čo mi príde pod ruku. Samozrejme to ale zladím tak, aby som nevyzerala ako šašo...

Zbehnem naspäť dolu a tam ma čaká Matteo aj s mojimi vecami. Je tak dobrý kamarát...

Obaja si obujeme korčule a korčuľujeme smerom k Rolleru. Juliana nás tam zavolala, pretože vraj musíme niečo dôležité vedieť.

Hneď ako sme otvorili dvere, prekvapilo nás, ako je to tu pekne upratané. Vyzeralo to tu presne ako pred požiarom.

Len pred chodbou, ktorá vedie k ploche je natiahnutá páska a steny sú pokryté čiernymi sadzami.

Všetci si sadáme na sedačky a vtom k nám prichádza Juliana. Na tvári má veľmi milý úsmev.

Juliana
Dostalo sa ku mne,
že niekoho napadlo
usporiadať charitatívny
open na opravu plochy.

Všetci zostali sedieť ako prikovaný a pozerali sa jeden na druhého. No a potom sa Juliana pozrela na mňa a začala sa usmievať ešte viac. Je jasné, že Juliana vie, koho to bol nápad. Mňa len zaujíma, ako sa to dozvedela.

Matteo
Musel som jej to
povedať. Musel som,
keď som ťa videl na
tých korčuliach včera
znovu žiariť.

Tak a odpoveď na moju otázku som dostala. Potom sme sa všetci postavili a Juliana nás zaviedla do tej haly, kde sme s ňou včera s Matteom boli.

Tak čo hovoríte na túto kapitolu?

Bude zistenie Mattea a Luny dôležité a potrebné?