Harry bol celý den neobvykle mĺkvy a duchom neprítomný. Keď po večeri odmietol zákusok od Liamovej budúcej svokry, preslávenej cukrárky, Louis to už nedokázal vydržať. Takého ho nezažil od školského výletu v Edinburghu. Pochopil, že ráno to asi trochu prestrelil. Nakoniec sa to všetko obrátilo proti nemu.

„Láska,“ oslovil ho a prinútil ho pozrieť sa mu do očí. „Prepáč. Asi som to ráno prehnal. Ale keď pôjdeš so mnou do izby, všetko ti to niekoľkonásobne vynahradím.“

„Naozaj?“ Harry mierne ožil. „A ako?“

„Splním ti všetko, po čom túžiš,“ preniesol Louis rozhodne.

„Naozaj? Sľubuješ?“

„Áno.“

„Tak potom na čo ešte čakáme?“