Lorenzo
Pozeral som sa ako spí. Bola nádherná, krásna. Vlasne , ona bola vždy, ale najviac vtedy , keď sa hnevala či spala. Tuším som ju začínal mať rád, i napriek všetkým jej zlým vlastnostiam. No nevedel s povedať ,že by som ju miloval. Nepoznal som ju až tak dobre. A nechcem , aby sa stalo to , čo v minulosti.

,, Dobré ránko. Nad čím rozmýšľaš?"

,,Nad nami a nad tebou," zamračila sa, ,, počkaj." Povedal som a z môjho saká na zemi som vytiahol obrúčku.

,,Včera som ti prišiel dať toto. Myslím,že ak má nebudeš mať rada a nebudeme sa milovať, by dvaja sa môžme spolu zabávať. Chápeš?" Ako rečník som nebol príliš dobrý.

,,Asi áno. No ja by som ťa rada spoznala. Poďme na svadobnú cestu!"

,,Kam?" Jej nápad sa mi pozdával. Musíme spolu predsa nejako žiť, nesmieme sa stále iba hádať.

,,Afrika?"

,,Veľa chorôb."

,, Ázia?"

,,Veľa ryže," chcel som ju trošku ponaťahovať, aby som ju naštval.

,,Čo tak Paríž, " hovorila to tak nadšene, no ja som z toho vôbec nebol nadšený, pri spomienke naň mnou miklo.

,,Nechcem ísť do Paríža," povedal som , trochu silnejšie ako som chcel.

Videl som ,že bola smutná.

,,Dopekla , Lorenzo, už hovorím ako ty. Nuž nič, vyber si! "

,, Prosím, nebuď smutná. Ja len nemám rád Paríž. No všetky cesty vedú ....."

,,Do Ríma. Áno, áno. Bolo by to úplne fajn," bola nadšená , no jej nadšenie opadlo, ,,teraz musím presvedčiť otca."

,,To zvládneme."

Rose

Ešte doňho nie som zamilovaná, ale mám ho rada. Nemôžem si pomôcť, ale je veľmi pekný , šarmantný a dnes mi dokonca priniesol raňajky do postele. Rozhodne vie ,ako na ženy. Zaujímalo by ma, aké tajomstvá predo mnou skrýva.

No teraz som mala iné starosti. Rozhovor s mojím podareným otcom. Obliekla som sa.

Vlasy zopla a pri dverách , za mojím chrbtom bol už Lorenzo.

,,Si krásna. My to zvládneme," povedal . Ako inak , pri našej besede musela byť aj Rachel a slizký Antonio.

,, Otče, chceli by sme ísť na svadobnú cestu."

,,Kam Rose?"

,,Do Ríma. Budem na ňu dávať pozor," povedal Lorenzo a trošku ma naštval. Vari som nejaké malé dieťa? Ja by som mala strážiť jeho.

,, Achhhh, čo vy mladí nevymyslíte," no super, do nášho rozhovoru sa zamiešala i Rachel, ,,stojí to kopu peňazí."

,,Môžem hradiť zo svojich," povedal Lorenzo.

,,Nie ,nie. Ja to uhradím. No ty ," ukázal na mňa , ,,sa snaž byť dovtedy tehotná!"

Mala som chuť sa naňho vykričať. No namiesto toho , som si pobalila veci do Ríma.

Necestovali sme dlho. Tým ,že Rím bol vlastne v našej krajine to bola malina.

,,Kde budeme bývať?''

,,O drahá, o to sa nestaraj, u môjho priateľa.''

Počkať čo? On má nazval 'drahá'?

Vybalili sme sa a Lorenzo mi navrhol navštíviť Colosseum. No tento deň sme si oddýchli, zaspali sme.

,,Bude to určite skvelé," povedala som a úprimne som sa tešila.

Šaty som si nechala, len som si dala klobúk.

Colosseum bolo nádherné. Mohutné, krásne, umelecké dielo. Jednoducho famózne. Jeden pán nám dokonca rozprával i jeho históriu.

Colosseum sú ruiny veľkého amfiteátra z doby starovekého Ríma, ako vidíte, leží v strede Ríma, v jeho srdci. Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár Vespasianus. Začali ho stavať v roku 72 a dokončili ho v roku 80...

,,Je tu krásne, ďakujem ,že si navrhol Rím," povedal som a dala mu pusu na líce. Usmial sa .

,,Mladý pár, mladý pár?"

,,Ukazuje ne nás? " Spýtal sa ma Lorenzo. Áno , bolo to na nás. Museli sme zísť dole a zakývať mu , lebo si musel niečo vypočítať.

,, Čudný chlapík," povedala som.

,, Áno? Čo budeme robiť?" Povedal potmehútsky a začali sme sa bozkávať a smiať.

Ďalší deň sme navštívila krásne zákutia Ríma. Presnejšie povedané, jeho historické parky.

Potom sme si urobili deň iba pre seba. Hrali sme karty a hazardné hry, Lorenzo ma to naučil a mne to šlo ku podivu výborne.

,, Dievčatko, začínaš má dobre poznať," povedal a zasmial sa.

,,Tak to sa mi páčiš," povedala, žmurkla som a dala som karty na stôl. Vyhrala som.
Dávali sme si rôzne otázky a hovorili sme si svoje životné príbehy. Achhhh, aká hlúpa som bola,že som mu verila.

,, Drahá, dobré ránko. Dnes musíme ísť na banket. Môj dávny priateľ sa dopočul, že som tu. Tak nás pozval. Máš formálne oblečenie?"

,,Do pekla ," došlo mi čo som povedala, Lorenzo sa smial, ,,nie. Pôjdeme to kúpiť!"

,, Nemusíme," vyvalila som naňho oči a on mi spoza svojho chrbta vytiahol krásne šaty.

,,Sú tvoje !"

,, Ďakujem." Začala som sa obliekať. Neviem ,ako sa mu to podarilo , ale trafil moju veľkosť a aj obľúbený farbu, bol všímavý. Boli nadčasové. Dala som si smaragdový náhrdelník a vlasy upravila .

Vyšla som , pred dverami stál Lorenzo. Všimla som si ,že mu padla sánka.

,, Vyzeráš úžasne! Usmej sa , pristane ti to ."

Došli sme na banket. Bolo všetko v poriadku , až kým sa neobjavil starý známy....

,,Lorenzo. Tak ty si tu!" Povedal a potľapkal ho po pleci. ,,Prišiel si znova staviť na capanelle?"

,,Nie Walter, som tu so svojou ženou."

,, Neverím. Stavil by som aj päťdesiat wan* na to , že si prišiel na capanelle."

,,Som tu na svadobnej ceste," povedal znova ,o čosi hlasnejšie Lorenzo a ukázal mu obrúčku. Walter odišiel,no mne to nedalo a spýtala som sa.

,,Čo sú to tie capanelle?"

,, Konské dostihy, nič či by ma zaujimalo," klamal.

,, Neverím," povedala som.

,, Dobre. Hral som to kedysi. No nepôjdeme už preč, niekde ,kde budeme iba my," nedala som sa dvakrát prosiť. Presunuli sme sa do spálne.

,,Kam dnes?"

,,No na nákupy ,predsa," povedal a ja som naňho nemo pozerala, v živote som nestretla chlapa , ktorý rád chodil do obchodu.

Pochodili sme asi po všetkých obchodoch v Ríme.

,,Zatvor oči," povedal mi na druhý deň, keď sme sa prišli rozlúčiť s Rímom.

,,Máááámmm," bola som zvedavá,čo sa stane. Sedeli sme v parku pod stromom. Na sebe som mala svoj obľúbený kabát.

,,Otvor ich," cítila som ,že mi obmotal niečo okolo krku. Najskôr náhrdelník, tie som nemala až tak rada, uprednostňujem šatky, či šály.

No na krku som nemala náhrdelník, ale šatku. Krásnu, hodvábnu.

,,Ako si vedel ,že mám rada šatky?!"

,,Hovorila som to. Pusu nedostanem?"

,, Aha, takže ty takto," povedala som , ale sľúbenú pusu som mu dala. Svadobná cesta bola výborná.

Bol však čas, vrátiť sa do Trevolty. Po prvý raz som sa v nej necítila ako vo vyhnanstve , ale ako doma.

,, Pôjdem dať darčeky do San Michelle," povedala som.

,, Pekné náušnice," povedal mi a smutne dodal, ,, opäť nebudem s tebou."

,,Večer budem doma," mrkla som naňho a pohnala kočiar a povedal kočišovi ,nech ide rýchlejšie.

Lorenzo
,,Filipppp!"

Otočil som sa. Celá svadobná cesta by bola výborná, no on mi ju musel skaziť a všetky spomienky boli späť.

,,Čo chceš Gerard. Nevolaj má tým menom!"

,,Bratku, ale ja som ťa tak poznal. Mimochodom , máš krásnu ženu.." chcel niečo povedať, no ja som ho zastavil.

,,Koľko potrebuješ?"

,,Toľko aby som prežil. Vráťim ti aj s úrokmi a tvoje tajomstvá sú u mňa v bezpečí.

Vtedy som ešte nevedela, kto Lorenzo je a ako tento človek ovplyvní môj príbeh.

O aké tajomstvá podľa vás ide? Prečo podľa vás Rose vždy hovorí vety typu; Aká som vtedy bola hlúpa? Páči sa vám príbeh? Nenudite sa ? Odpovede píšte do komentárov. Mám vás rada. Poteší votes