,, Ahojte !" Povedala som a posadila sa za stôl.
Dohodla som sa dnes s Corneliou a Andreom na spoločnom stretnutí.

,,Ahoj, meškaš, čo sa deje?"

,, Prepáč Cornelia. Jednoducho to už s Lorenzom nezvládnem."

Andreo do mňa nemohol odlepiť oči, bolo to čudne. Všimla som si ,že Cornelia mu stúpila na nohu , ale smiala sa ďalej. Bolo vidno ,že sú zaľúbení. Nie tak , ako my s Lorenzom. Najradšej by sme sa nevideli a pozabíjali. Nuž, ale taký je život, silne pochybujem , že by sme si k sebe našli cestu.

Mala som na sebe lesklé šaty.

A ani neviem prečo, náhrdelník od Lorenza.

Cornelia mala väčšie šaty, ale boli pekné.

,,Neboj sa , s Lorenzom to bude dobré. Poznám ho už dlho a nepoznám ženu na ktorú by si nezvy.." vetu nedokončil, ani sama neviem prečo. ( Nedokončil ju , lebo mu Cornelia stúpila na nohu).

,, Áno, drahá neboj sa a uži si tento voľný večer spolu s nami!"

,,Máš pravdu Cornelia, pripíjam na mojich najlepších kamarátov," povedala som a zobrala do ruky šampanské. Po prvý raz som ho pila na plese, nebolo to bohvie čo, ale bol to alkohol a vedela som,že ani keby som ako chcela, nemohla by som sa opiť, lebo by to zrušilo reputáciu v rodine , ako hovorí môj drahý otec. No vôbec mu nevadí, čo robí Lorenzo. Večer sme si užívali.

,,Čo budem robiť s Lorenzom? Viem,že by som sa nemala sťažovať, ale môj otec chce mužského potomka no a chápete...!"

,,Andreo , choď nám po pitie prosím," povedala Cornelia . Andreo nechápal, no poď Corneliným dohľadom pochopil a bral sa kade ľahšie.

,, Pokús sa naňho vytasiť všetky ženské zbrane, od rúža , šaty až po dobrú náladu," povedala a žmurkla.

,, Máš plán?" mala som pocit ,že Cornelia a ja sa akoby poznáme večnosť, preto som vedela , čo tým chce povedať.

,,Áno , mám." Cornelia mi ho povedala a musela som uznať,že bol ľahký,no ja som si ho zmenila.

,,Dobre. Ja som tak rada,že ťa mám!" Povedala som a pobozkala ju na líce.

,,A čo vy, nečakáte ešte bábätko," spýtala som sa prosto , netušiac, čo otázku spôsobím.

,,No..no my...no...mmm...ty," neviem prečo ale Andreo koktal.

,,Proste nemôžem mať deti," povedala hlasno Cornelia a mnohí sa za ňou otočili.

,, Prepáč , Cornelia, nevedela som to. Viem ,že ťa možno nepoteším, alebo ti nepoviem milé slovo, ale je úžasné,že keď sa Andreom o tom dozvedel ,že táto neopustil, alebo neanuloval manželstvo. Ste krásny manželský pár, usmievajte sa a budete ešte krajší."

,,Si mäsa najlepšia priateľka a pamätaj,že sme tu vždy pre teba," povedala Cornelia a ja som vedela ,že to myslí úprimne.

,, Ďakujem za všetko,i za radu, teraz už musím ísť," povedala som a dala som im pusu na líce.

Celú noc som nespala , počula som , kedy sa Lorenzo vrátil a vedela som ,že ešte fajčil, neznášajú cigarety, zaprisahal som sa ,že v živote nebudem fajčiť. Vedela som i to ,že si ľahol do predsiene na diván, lebo spolu v jednej posteli nespíme. Aspoň som si dobre premyslela svoj plán.

Emily

,,Viktorio!"

,,Emily. Čo tu robíš? Jasne som ti povedal , aby si tu už nikdy nevkročila," čakala som takéto privítanie, no pre moju neter aj modré z neba.

,,Rose má potrebuje!"

,,Ja rozhodujem , koho a či potrebuje." Hodila som naňho psie oči, vždy zabrali. I teraz , ja som sa mohla porozprávať so svojou neterou. Vyžarovala sa mi. Vôbec nebanujem ,že som sa nikdy v ziy nevydala. Aspoň nemám takéto problémy, no to dieťa veľmi ľutujem. Prešlo si všeličím , myslela som ,že vhupne do manželstva a bude mať pokoj. Ó , ako som sa mýlila.

Rose

Bol čas, uskutočniť Corneliin plán.

,, Lorenzo?"

,,Čo chceš , dievčatko?"

,,Nie som dievčatko," zvrieskla som ,lebo touto poznámkou ma vytáčal a môj pohár trpezlivosti prešiel, ,,prečo sa nemôžme normálne porozprávať?"

,,Tak po prvé , dievčatko," zmrazila som ho pohľadom, ,, mám rád ženy, to je o mne známe,no iba vtedy,keď som s nimi nenútene. "

,, Myslíš,že ja s tebou chcem byť?" Povedala som a nedržala som sa na uzde.

,,Ale , ale , ale , dievčatko, mňa to absolútne nezaujíma. Ak sa chceš s niekým rozprávať, choď do San Michelle, tam ti vyhovejú!" Hnusný chlap, povedala som si v duchu,že sa opovázuje vyťahovať San Michelle.

,,Ak si zabudol,ja som cez noc aspoň doma. A nie ako ty. Nezabúdaj,že si tu z milosti môjho otca, ktorý ti zaplatil dlhy a toleruje ti hazardné hry, to sa ale môže rýchlo skončiť. Pamätaj, ja to to tolerovať nebudem," ha! A máš to za San Michelle.

,,Maj sa . V kasíne majú predstavenie."
Povedal a odišiel. Dobre, povedala som si , dal si mi dôvod na radosť. Moja pomsta sa blíži.

Lorenzo

Z tej ženy má raz šľak trafí. No nič, teraz si ale budem užívať šialenú Betty. Dnes má spievať. Som zvedavý čo. Nemáme ju rád. Pravda je taká ,že nemám rád nikoho, áno seba samého. Po tom, čo sa stalo. Betty je iba vec. Všetci sú asi veci. Už to nevnímam.

Začala spievať:

Oh si, si es-tu il e'tail mon.

Rose

V ušiach mi znel škaredý hlas. Vôbec nevedela spievať. Mala oblečený dámsky kostým a počas piesne si vyzliekla nohavice. Rozpustila vlasy , bola oblečená iba v spodnom prádle a bolerku, či saku.

V hlave sa mi ozýval hnusný refrén.
Oh si, si es-tu il e'tail mon.

Pri refréne ukázala na Lorenza. Čo si to dovoľuje? V hlave sa mi odrazu objavil preklad piesne. Refrén znamenal; Oh , keby , keby si bol môj!

Tak , moja zlatá,jeho by si určite nechcela.

Začína sa show. Publikum podnapitých pánov jej začalo tlieskať. Nevidela som tam žiadnu ženu, okrem nej.

,, Bravo, bravo, bravo," povedala som a všetci stíchli. Obliekla som sa dobre,mali na mne oči nechať, to sa mi podarilo. Kurtizána na mňa hľadela a najväčšiu závisťou a opovrhnutím , dosiahla som prvý cieľ.

Lorenzo.
Pre pána kráľa,vyzerala famózne, počkať, čo? Šaty jej obopínali krivky , hodili sa jej k pleti.

Ale , čo tu dopekla robí?

Rose
Vlasy som mala tak , aby ma na prvý pohľad nespoznali . Dala som si aj červený rúž, mám aj fialový, či do oranžova, ale fialový neznášam.
Keď som zdvihla hlavu, až vtedy ma spoznali.

,,Pani grófka, čo tu robíte?"

,, Pane, prišla som sa zabaviť, tak , ako vy. To mi tu nikto nenaleje?"

,, Áno, áno," povedal splašene čašník a uz som mala v ruke šampanské.

,,Rose, pod domov," povedal ostro môj drahý manželík.

,,Lebo inak čo?" Povedala a provokatívne sa vystrela.

,,Lebo si moja žena, doriti!"

,,Nie som," povedala som a položila obrúčku na stôl. ,, Pripíjam na slobodu! Páni,zabavme sa!"

Muži sa okolo mňa len tak obkrútili. Hrali sme karty, hazardné hry, chcela som vedieť, čo je ne tom také zaujímavé. Dokonca som si aj zafajčila, bolo to prvý a zároveň posledný krát.

Lorenzovi som na očiach presne videla ,že žiarli. Jeden pán mi totiž venoval až príliš svojej pozornosti
To som chcela. Svoj cieľ som dosiahla, jeho žiarlivosť bola moje víťazstvo.

,,Rose, očakávam,že so mnou pôjdeš domov, hneď teraz!"

,, Achhhh, Lorenzo! Teraz sa mi začala dariť v kartách a noc je ešte mladá a dnes navyše slobodná. Páni, odviezol by ma potom niekto?"

,, Ja," povedala pán, ktorý sa mi líškal.

Lorenzo ma prepaľoval očami.
Mala som chuť sa rozrehotať. Moja pomsta vyšla.

Počkala som asi desať minút a potom som povedala pánovi.

,, Môžme ísť!" Nasadli sme , no ja som si nevšimla ,že Lorenzov koč tam ešte stál.

Došla som domov, niekto otvoril moje dvere. Obzrela som sa. No jasné, Lorenzo.

,,Budem spať vedľa," povedal a zobral si periny.

,, V poriadku,mne chýbať nebudeš," povedala som a posledný bod pomsty dosiahla.

Lorenzo.

Stále som na ňu myslel. Achhhh,to sa mi nemohlo stať. Nemôžem byť predsa do nej zaľúbený. Čo asi teraz robí? Zobral som jej obrúčku a primerane ju k tej svojej. Tá jej bola veľmi malá. Idem jej ju vrátiť.

Vtrhol som dnu.

Česala si vlasy , bola iba v spodnom prádle.

,,Niečo si si zabudla ," povedal som a začal ju bozkávať. Nespal som už oddelene.