Bolo mi v San Michelle výborne, až kým......

Večer sme sa modlili o zastavenie búrky, keby pršalo o hodinu viac, krúpy by zničili pšenicu i skoro všetku úrodu.

Do stodoly vošiel Antonio, v jednej z jeho mimoriadnych nálad.

,, Ó, takže vy sa modlíte," povedala a zaškerila sa. Mario s ním nemal vyriadené účty, lebo ako som sa dopočula, na poli obťažoval Areu. Mario mu teda chcel dať facku, alebo akokoľvek ho zbiť.

,,Vyčistite mi topánočky," rozkázal a ja som sa tiež neovládla a vstávala som. Manilla má zadržala.

,,Tak tu si , Rose. Úplne si splynula so sedliakmi. Tvoj otec ti káže, aby si prišla domov. Hneď!" Je mi jedno, čo mi môj otec káže, pôjdem domov , ak sa to tak dá nazvať, ale až keď budem chcieť, povedala som si v duchu.

,,Neboj sa Antonio, prídem tam!" Povedala som to ostro , bolo vidno ,že Antonio zamrzol.

,,Už mi očistite tie topánky! Urob to ty," povedal a ukázal na Areu. Chudák Area. Musela mu čistiť topánky.

Večer bol Antonio opitý. Stalo sa to.... Ráno mi o tom povedala Area.

,,Bola som pri koňoch, vieš, tak , ako to robím vždy v noci. Prišiel tam a urobil to....on to urobil....on má znásilnil," kričala , čo jej to hlas dovoľoval. Nečudovala som sa jej. Antonio bude pykať. Dnes som už musela odísť. Rozlúčila som sa so všetkými , okrem Maria, lebo on sa na mňa hneval.

,,Kde si bola?"

,, Otče, ak to chcete vedieť, bola som v San Michelle. U svojej rodiny!"
Potom som si všimla ,že v izbe je i Rachel a niečo šepká Antoniovi. A jediný , kto fajčil v izbe mohol byť iba môj dráhy manželík.

,,Rose, nebuď hlúpa, tvoja rodina som ja , tvoj otec ," povedal mi Lorenzo, zrazu. Aká on mi je rodina , veď ani pomaly nevie , ako sa volám a to isté platí i pre môjho otca.

,,Dráhy môj manžel, ak by si bol moja rodina, čo nie si , bol by si mi oporou a nebol by si stále , už asi tri mesiace v kasíne!" Povedala som a on sa zahnal rukou, že má udrie, no tentoraz sa zachoval ako chlap, udrel radšej do stola a zapol to whiskey.
Odkráčala som do izby , ale počula som , čo môj otec povedal Lorenzovi.

,, Bezcharakterný niktoš a egoista. Hlupák a hazardý hráč. Nehodný peňazí, cti a svojho šarmu. Nehodný mojej dcéry,"
To mi povedal môj drahý svokor. Ani zamak ho nezaujíma ,že jeho dcéra nie je doma. Mala by sa zodpovedať mne , nie jemu , veď je moja manželka,no má ozaj rebelského ducha a odvahu za troch. Čo nehovorím o drzosti. Ale to sa mi páči, no otázka je : ,, Prečo?"

Išiel som na horné poschodie , do jej kutyce. Musím povedať,že to tu má vkusné a krásne, ale chýba tomu povesná čerešnička na torte.

Šla som hore, bola som už taká nervozbay, mojím liečiteľom na nervozitu bol môj klavír.

Vošla som a zacítila cigaretový dym. Otvorila som okno. Začala som hrať svoju obľúbenú melódiu.

Opäť som cítila cigaretový dym, začala som kašľať.

,,Ale, ale , ale , dievčatko nám kašle!"

,,Kde si sa tu nabral , Lorenzo?"

,,Sedím tu už hodnú chvíľu a pozorujem ťa."

,,Nevedela som ,že tu budeš. Je mi ľúto , čo ti povedali!"

,,Ha. Ha. Ja som presne vedel ,že mi to povedia. Mimochodom , moja drahá , idem do kasína. Hráš skvelo," mňa z toho chlapa raz porazí. Načo som sa mu vlastne ospravedlňovala? Nie, nie, odteraz žiadne slovo prepáč. On ho síce nikdy nepoužíva, ale ja musím prestať. A znovu tu vyvetrať.

,,Dnes ideme na svadbu Cornelie."

,, Výborne, aspoň tam bude konečne dobré jedlo," povedala mi Lorenzo a dnes prišiel z kasína akosi skôr, hodne skôr.

,,O druhej buď hotový, treba za tebou čakať dlhšie, ako za nejakou modelkou!"

Lorenzo

Achhhh, tá moja žena, to je ale číslo. Nemôžem tomu uveriť, ale som ženatý už päť mesiacov. Stále sa hádame, ba ešte väčšmi, ale mne je to suma fuk , vlastne mi to tak vyhovuje. Užívam si , všetko, svoj život, peniaze. No dnes bola ku mne šialená Betty akási chladná.

Rose
Začala som sa obliekať. Vôbec som nevedela , čo si oblečiem. Ale vlastne mi to bolo aj jedno.

Dnes som mala vlasy rovné. Vyzerala asi takto.

Moje vlasy sú taká zvláštnosť. Keď si ich umyjem a rozčesem , sú rovné a ak my vyschnú a až potom si ich rozčesem, tak sú kučeravé.

Bola za desať dva, dúfala som ,že Lorenzo je hotový. Nemotorne si viazal viazanku.

,,Ukáž to sem , ty nemehlo," povedala som mu a obratne ju zaviazala.

Lorenzo
Musím uznať,že tá žena má neustále prekvapuje. Veď pred chvíľou mala kučeravé vlasy! Ale keď som ju videl , keď šla ku mne , len, len ,že som jej nepovedal,že je krásna. Brala by to ako výsmech.

Rose
On si nevie ani viazanku uviazať! Nič mi nepovedal, vlastne ani nemusí. Nezáleží mi na ňom.

V kostole už bolo všetko pripravené.

Zašla som ešte za nevestou.

,, Nevyzerám ako Paulovová?"

,, Prepáč, Cornelia, ale čo to je ?"

,, Achhhh, mon dieu, je to Paulovová torta, taká, ktorá je veľmi ťažká a podobne."

,,Prepáčte. Vyzeráš úžasne!"

,, Ďakujem. No ... choď už , o chvíľu sa to začne!"

Cornelia bola nádherná, v jej prípade však museli šaty byť trochu väčšie, mala viac kíl , ako ja . Ale nebola tučná. Šaty boli nadčasové.

Obrad bol v skutku krásny.
Plakala som. Lorenzo na mňa pozeral , akoby som spadla z višne. Nech pozerá, veď čo iné vie robiť. Začínam ho zo srdca nenávidieť. Alebo nie ?

Na svadbe sme sa bavili. Na rozdiel odo mňa , Lorenzovi mala i pohostenie.

Dnešok bol ako z mnohých iných.

,,Lorenzo , k ideš?"

,,Kde by som asi šiel. Spočítaj si dve na tri!"

,,Už si viac v kasíne, ako doma!"

,,A ty , moja drahá si viac v San Michelle , ako v izbe ! Výdavaš viac Maria, ako mňa!"

,,No a ? Veď si povedal ,že ti to nevadí," povedala som a opäť som kričala , bolo nás asi počuť až na ulicu.

,,A čo si o tebe pomyslia ľudia?"

,,To mi je jedno. Na to majú predsa mozog. Skôr sa zamysli nad tým , či povedia o tebe ," povedala som a buchla dverami i oknom.

Videla som , ako odchádza a krúti hlavou.

Lorenzo

Opäť sme sa pohádali. Dnes viem povedať,že naše manželstvo je ozaj talianské. Včera po mne hodila kvetináč, chvalabohu ,že netrafila. Ale teraz na ňu nechcem myslieť. Chcem myslieť na alkohol a krásne ženy, ktoré ako vidím , čakajú len na mňa.

Zoberiem si každú z jednej strany a zábava sa začína.

Čauky.

Lorenzo je hrozný chlap. Podvádza svoju krásnu manželku, no čo už. Máme tu talianske manželstvo 🤣🤣😏. Ako sa vám to zatiaľ páči?
Inak na obrázku šiat vidíme ozajsné šaty, ktoré sa nosili okolo roku 1905- 1910. A taktiež taký účes. Dávam vám iné účesy a upozorňujem ,že niektoré šaty pochádzajú i z roku 1930. Tak sorry. Snáď nevadí.