Keď sa za svojím príbehom obzriem späť, zistím,že všetko ,čo sa mi stalo sa začalo vo svadobnú noc. Lorenzo odišiel do kasína. Ja som bola zavretá v klietke, vo svojej izbe. Prechádzala som sa po izbe nervózne,no nakoniec som si našla zábavu. Vybaľovala som si šaty, keďže ako manželia sme mali osobitné krídlo v izbe.

Bolo ich náramne veľa. Potom si si ukladala šperky a snažila sa nemyslieť na to , čo robí Lorenzo.

Lorenzo

Na mojom kolene sedela šialená Betty. Nemal som tú ženu rád, ale nechcel som byť so svojou drahou ženuškou doma sám.

Do riti , som ženatý. Ešte som aj prehral v kartách. Aspoň,že sa hralo o malé peniaze.

,,Dokafral som to. Betty, zahrám si podľa teba i druhý raz?"

,, Pán gróf, mne je to jedno!" Povedala a zasmiala sa.

,, Áno. Dnes oslavujeme!"

,,A čo, pán gróf? Veď ste prehral a ako som sa dozvedela, ste už ženatý!"

,,No a!? Peniaze mojej ženy môžem minút tu , v kasíne a navyše s tebou , Betty!"

Zasmiala sa tým svojím šialeným rehotom a šla mi po pitie. Keď mi nesedela na kolene, uvidel som ho.

,,Gerard, bratku!"

,, Dobrý, Lorenzo, už dávno som ťa nevidel! Pamätáš si na mňa ešte?"

,,Ako by som si nepamätal na svojho najlepšieho priateľa! Čo potrebuješ?" Zvážnel som. Vedel som ,že on jediný vie o mojom tajomstve. A taktiež som podľa jeho výrazu vedel, že potrebuje peniaze.

,,Peniaze, ak nechceš aby tvoja krásna žena vedela , čo sa tam vtedy stalo!"
No skvelé, on má teraz i vidiera. Nevadí, peňazí mám, teda nie ja , ale moja žena áno. Dám mu ich a zavrie si tu svoju klapačku.

,, Koľko?" Spýtal som sa. Sumu ktorú povedal, som kľudne mohol zaplatiť do svojich. Dohodli sme sa na určenom mieste a ja som mu ich tam mal dať.

Rose

Šla som na raňajky, bosá. Dlažba bola chladná, ale nevadilo mi to. Keď ma uvidela Rachel, skoro zhíkla. No nič nepovedala, s Antoniom sme začali raňajkovať.

,,Kde je Lorenzo a ako dopadla svadobná noc?" Spýtal sa ma Antonio.

,,Lorenzo ešte spí," odpovedala som, hoci som ho celú noc nevidela.

,,Vstala si skoro, drahá," povedala Rachel a usmiala sa na Antonia.

,,Doma som vstávala ešte skôr."

,, Pani, je tu gróf Lorenzo, mám ho predstaviť?" Spýtala sa služobník a čakal , či mu Rachel povie.

,, Ó, ty tuľpas,veď gróf Belluci je už člen našej rodiny. Je no manžel našej malej Rose, ktorá nám tu prechladbe, lebo nemá papuče a svoje bosé nohy by mala ukazovať iba manželovi."

Zatiaľ som mala Rachel monológ do jedálne vošiel Lorenzo. Zobral si kávu a bol mierne opitý, ako som si stihla všimnúť. Okolo krku mi pripol perly.

,, Drahá, sadnú ti," povedal a odišiel. Je to taký sprostý chlap. Zahanbil má ešte viac, ako samotná Rachel. Ale ja nebudem plakať, také potešenie im nedožicím a okrem toho, ani sa mi už plakať nechce. Slzy vyschli, už nie sú.

Deň za dňom a noc za nocou a môj dráhy manžel bol stále niekde preč. Cítila som sa slobodná, ale vedela som ,že nie som. Chcela som robiť veci zakázané, ale nebolo by to správne.

Už mesiac , každý noc, bol niekde inde. Na začiatku som sa bála,že sa mu niečo stane, no on sa o mňa asi nebojí, tak prečo by som sa ja mala báť.

Sedela som v izbe a písala list Mariovi. Mala som oblečené modré šaty, chcela som ísť potom von, hoc aj do lesa , len už nebyť zavretá v tejto klietke.

Odrazu sa ozval buchot a ja som počula Lorenzov hlas. Práve som voňala jeho košeľu, zdá sa to čudné, ale sú to moje jediné pekné spomienky naňho, práve z plesu. Keď som počula ,že ide sem ,začala som písať.

Keď prišiel, list som znovu otočila.

,, Prepáč, vyrušil som ťa! Komu píšeš dievčatko?!''

,,Tebe to môže byť jedno, ale ak to chces vedieť, tete," zaklamala som , nevedela som , ako by prijal fakt,že si píšem s iným.

,,Pre mňa za mňa si píš i s tým svojím Mariom. Kde máš šaty, nevrav mi ,že máš menej šiat, ako ja!?" Povedal a zasmial sa.

,, Nie, moje sú v druhých skrinkách, ak ti to vadí, je mi to šuma fuk!" Povedala som , znova som klamala, lebo moje šaty ešte stále neboli vybalené. Ale nech si nemyslí,že mu budem ležať pri nohách, keď je môj manžel. Keď je on ju mne taký, aký je , aj ja taká budem. Oko za oko a zub za zub.

,, Páni, prekvapila si ma. Idem do kasína!"

Odchádzal a ja som ho zastavila. Zadržala som ho za ruku.

,,Znova?!" Spýtala som sa.

,, Áno. Snáď si nemyslíš,že tu budem s tebou. Obaja vieme,že náš vzťah nič neznamená a obaja nič nechceme."

,,To je možno pravda, ale neviň má z toho. Myslíš ,že chcem byť tu? " Bola som smutná, namiesto plaču som riadne kričala. ,, Myslíš,že chcem byť denno denne zavretá tu? Vidieť len tvoju tvár?"

,,A čo ťa tu drží. Pre mňa za mňa si choď i na kraj sveta!"

,, Typický bezcharakterný chlap. Keby pochopil ženu, spadla by mu koruna krásy," povedala som a zatresla dverami. Jednoducho som sa chcela s niekým rozprávať. Nechcela som byť sama. Chcela som sa rozprávať hoc i s ním a nie s mojimi každodennými návštevami, ktoré mi prišli iba ohodnotiť šaty. Vraj čo má tu drží? Všetko, môj drahý všetko a najviac môj otec.

No ja sa nepodám , nezlomím sa. Zajtra idem do San Michelle, i keď by som mala zomrieť.

,,Liza!"

,,Áno pani moja," povedala s úsmevom.

,,Zbaľ mi prosím zopár vecí. "

,,Kam idete , pani?"

,,Liza prepáč, ale nemôžeš to vedieť, zakazujem ti, aby si o tom niekomu hovorila!"

,, Dobre, pani," povedala a ja som ju na jej počudovanie objala. Asi si už o mne myslia ,že mi už načisto šibe, lenže ja potrebujem priateľku.

Ona nič nepovedala , bola šťastná.

,,Rose, Rose!!!! Ty si prišla!" Do náruče mi vbehli Hana s Patríciom.

Potom som rada radom každého objímala.

,,Area!" Zakričala som na ňu, doteraz si ma nevšimla.

,, Ahoj, Rose!"

,, Ahoj." Pomohla som im s pravou, i keď som mala sviatočné oblečenie, aspoň ja som to tak vnímala.

Potom sme šli s Mariom k rieke.

,, Auuu. Stúpla som na kameň. Už som si odvykla od tejto studenej vody!"

,,Aj od nás!"
.

,,Nie, Mario, čo to hovoríš?"

,,Nebola si tu vyše dvoch mesiacov. Čo ťa tam v Trevolte tak drží. Vo tam robíš celý deň," spýtala sa a prišiel bližšie.

,, Prijímam návštevy, prezliekam sa , jem , spím, píšem , čítam, starám sa o klavír."

,, To si pri toľkých povinnostiach na nás zabudla?"
Mario to už prehnal. Dala som mu poza ucho.

,,Mario , ty nevieš, aké to je , keď táto otec drží v dome. Keď tvoj neverný manžel nie je s tebou a keď nevidíš žiadnych ľudí, okrem tých, vo ťa nemajú radi!"

,,Ale viem, aké to je , keď žena ktorú milujem ,už nie je moja,'' povedal a ja som utiekla.

Poobede ,akoby náročky má čakal i rozhovor s Areou.

,, Daj, pomôžem ti," krájala zeleninu, chcela som jej pomôcť. No ona pokračovala. Vytrhla som jej z ruku nôž.

,,Area, pozri sa na mňa," povedala som mierne , no zároveň ostro.
,,Poznám ťa od mala, viem ,že vieš dokonalo skryť emócie. Viem,že chceš Maria. Očar ho , získaj si ho. Zaslúži si niečo viac, ako som ja. Lepšiu ženu , ako som ja , takú, ktorá nie je vydatá!"

,,A čo bude a tebou?"

,,O mňa sa netráp, možno nebudem šťastná, ale vám prekážať nebudem," povedala som a objala som ju.

Victorio

Kde len môže byť tá moja dcéra. Dal som si zavolať toho jej podareného manžela, i Antonia. Nikdy som ho nebral ako môjho syna, lebo to bol syn môjho brata, i keď je pravda ,že je jediný potomok v našom rode, čo znamená,že zdedí všetko. Iba ak by mala Rose dieťa.

Lenže s tým bezcharakterným niktošom bude mať skôr problémy ako dieťa.

,,Kde je moja dcéra?" Povedala a pozrel som na Lorenza

,,Neviem!"

,,Má by si to vedieť. Tu bezcharakterný niktoš. Veď je to tvoja žena. Viac ako vo vašich izbách si v kasíne, myslíš ,že neviem čo robíš?" Povedala a dvihol som obočie. ,, Čiň sa , lebo anulujem vaše manželstvo!"

,,Ak ona by sa mala. Viac je v San Michelle, ako doma," touto poznámkou ma hrozne naštval. Hneď som vyslal Antonia , nech ide po ňu.

Ako sa to vyvinie? Bude raz Rose s Lorenzom šťastní? Odpovede píšte do komentárov a veľmi poteší votes.