3. kapitola - zmluvy
,, Ó, teta , drahá teta! Videla som svojho otca, nemyslela som si ,že je to taký zlý človek!"
,, Aurora, zlatíčko, on nie je zlý. Iba je našťastný z...."
,,Zo toho ,že svojim pôrodom som mamu vysílila a ona zomrela! Teta , myslela som si ,že aspoň ty budeš pri mne!" Kričala som, bolo mi jedno ,že tento človek je mi najbližší, už som nevládala. Keď predajú statok, ľudia prídu o prácu a pomrú. Namiesto toho tu bude nejaký hlúpy sklad poľnohospodárstva.
,, Aurora, zlato, ja ťa chápem. No pozri tvoj otec sa so mnou tiež nerozpráva, odkedy som ho čímsi nevídaným urazila. Ale ty sa preňho netráp!"
,,Ako sa nemám trápiť, teta drahá! Veď mi napísal toto!" Podala som tete list a bol riadne čudný.
Moja nehodná dcéra Rose.
Prikazujem Ti , aby si do mesiaca prišla do Trevolty! Som ochotný urobiť s tebou dohodu, ale musíš prísť .
Snáď budeš mať natoľko rozumu , aby si prišla. Lebo inak vieš,čo hrozí tvojmu statku!
Otec, gróf Winsled.
,,Nepristup na nejakú jeho dohodu!" Varovala ma teta, no ja som vedela ,že aj to neurobím , San Michelle zomrie. A zomrú i ľudia s ním.
,,Teta, už som sa rozhodla. Pôjdem do Trevolty a zachránil San Michelle."
,, Odhovárať ťa nebudem, no bude to ťažké , Aurora!"
,,Teta, už nie som Aurora, som grófka Rose Dayana Winsled!"
,,Ty moje dievčatko, odvážne , ako tvoja mama," povedala teta a vtisla mi bozk na čelo.
,, Teta, musíš ma tam vziať. Mario sa o tom nesmie dozvedieť, až keď to bude potrebné! Keď uzatvorím zmluvu, tak sa otcovi vyšmyknem z rúk a vrátim sa!" Kiežby som vedela ,že som nehovorila pravdu.
Už vtedy som sa chytila do pavúčej siete, ktorú tkal obrovský pavúk s množstvom tajomstiev.
Kočom sme sa s tetou odviezli pred dom môjho otca. Moju klietku.
,,Zkatko moje , drž sa a pamätaj, som tu pre teba. No do tohto domu už nevkročím!"
,,Maj sa teta!" Prešla som cez veľkú kovovú bránu a vošla na malé nádvorie z kociek, neskôr som zistila ,že sa volajú mačacie hlavy.
,, Á, tak tu si ! Myslela som si ,že neprídeš , ale som rada ,že si tu. Som Rachel Winsled rodená Raw. Druhá manželka tvojho otca a matka môjho syna Antonia. Budete teraz ako brat a sestra!" Slovo manželka zvýraznila a mne z jej hlasu nabehli zimomriavky.
,, Teší ma. Som Rose Dayana Winsled. Máte prekrásny dom."
,, Áno, to máme. Odteraz bude i tvojím domom. Tvoj otec ťa už čaká. No najprv sa umyješ!"
Vkročila som dnu a bolo to tam čarovné.
,, Ó, a Rose , zobuj si tie otrasné čižmy! Liza pomôž jej!''
Slúžka Líza mi pomohla a ja som sa jej vďačne odvďačila.
Ona na mňa prekvapene pozrela a napokon sa usmiala.
,,Rose?"
,, Áno, madam?''
,,Radím ti ,aby si služobníkom neďakovala, nebudú mať k tebe úctu. A pokojne ma volaj mamach." Povedala a trošku čudne sa usmiala.
,,Zobliekaj sa !" Nikdy som nebola zvyknutá , zobliekať sa pri cudzím človeku, nuž som i Lize povedala ,že si to spravím sama. Ona sa znova usmiala a ja cítim,že ju budem mať rada. Rachel tam pri mne ostala stáť a keď som si dala dole sukňu odišla s ňou niekam preč.
Bolo mi to jedno. Začala som sa umývať. Bolo mi čudné , umývať sa dnu , keďže my v San Michelle sme sa vždy umývali von a cez týždeň sme sa umývali iba ráno.
Zostala som sama so svojimi myšlienkami. Rozmýšľala som , či robím správnu vec.
,,Rose! Tvoj otec ťa už čaká!"
Zavolala na mňa moja mamach.
Rýchlo som sa obliekla do prichystaných šiat.
Zopla som si nejako vlasy a pozrela do zrkadla.
Hľadela na mňa nová grófka Rose Dayana Winsled.
,,Dobrý deň otče!" Sadla som si na ponúkanú stoličku a videla pero a papier. Vedľa mňa stál Antonio a uškieral sa. Za mnou stála Rachel, bola som obkľúčená.
,,Podpíš tú zmluvu a tvoje San Michelle je voľné!"
,,Na tom sme sa ale nedohodli !" Povedala rýchlo Antonio a znovu nemal veci pod kontrolou.
,, Antonio, ak si zabudol, správcom San Michelle som ja , nie ty. A ty ," pozrel na mňa a zamračil sa , ,,to už podpíš!"
Ja som si zmluvu do podrobna čítala a nevšímala som si ich pohľady .
,,Možno ani nevie písať!" Povedala Antonio a uchechtol sa.
,, Náhodou písať, čítať , počítať viem a dokonca viem napočítať i do dvadsať po francúzsky a hrať na klavíri a lutne!" Tým som Antonia zahnala do kúta, na otcovej tvári sa objavil náznak úsmevu a ja som podpísala zmluvu.
,,Vy choďte , ale ty Rose tu zostaneš!"
Ostatní odišli , ale ja som vedela ,že načúvali za dverami.
,,O tri dni je ples, krajčírka ťa odmerá a ušije ti šaty. Bude to tvoj prvý a posledný ples pod svojím menom! Potom sa vydáš....."
,, Ale otče, za koho! Ja mám svojho Maria!"
,, Chceš aby som ti vzal San Michelle," povedala a začal mierne kričať.
Pokrútila som ,že nie. Vedela som,že musím mlčať, ak chcem , aby môj plán vyšiel.
,, Teta Rachel, no ták, dovoľte mi Rose zaviesť do sveta módy!"
,,Nie. Nie a nie. Rose sa necíti dobre!"
Načúvala som za dverami a úprimný a veselý hlas má donútil , aby som prišla.
Žena, asi v mojich rokoch a otočila a usmiala sa.
,, Ach. Má cheriee! Už nebudem najkrajšie dievča v meste ! Vitaj milá Rose, som barónka Cornelia Blunt. Chceš ísť so mnou do svadobného salónu? Dáš si tam ušiť šaty a tak..."
,,Nie , ona nikam nepôjde," povedala teta Rachel , ale v izbe sa objavil otec.
,,Ale pôjde, mali sme dohodu a ona pôjde!" Čo mi iné ostávalo. Obliekla som sa a šli sme. Cornelia celý čas rozprávala , čudovala som sa ,že ju nebolia ústa.
Boli sme v salóne a skúšala si svadobné šaty.
,, Nevyzerám ako buchta?"
,,Nie, si nádherná. Za koho sa vydávaš?"
,, Achhhh. Má cheriee, za baróna..." Povedala meno , ale nepoznala som ho , veď ako by som mohla. Potom sa vo dverách zjavila teta.
,, Ahoj!"
,,Ahoj , zlato moje. Túto Corneli je jediná , ktorá sa so mnou rozpráva! Opeknela si !"
Šli sme do salónika a dlho sme sa rozprávali. Zatiaľ ma už odmerala krajčírka.
Druhý deň som chodila ako mátoha po celom dome. Našla som miestnosť, kde bol klavír, mnohé obrazy a podobné veci. Povedala som si ,že tu si urobím svoje tajné miesto.
Potom nadišiel deň plesu. Šaty boli hotové a boli nádherné.
Ja som mala svoj plán, ako sa vamäniť z otcových rúk. Teta mi v tom mala pomôcť . No to som nevedela ,že som nebola jediná, kto počul náš rozhovor.
,,Mama, čo urobíme?"
,,My nič , Antonio , nič. Mal si ju tam nechať, otehotnela by so sedliakom a jej otec by ju už nechcel. No ale ona nám to uľahčila sama! Nech sa činí!" Povedala Rachel a zasmiala sa.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top