,,Teta Emily! No tak! Že nám navrhneš logo na našu firmu! Prosím, teta Emily!"

,,Nie , nie , zlatíčko , ja som umelec a nie nijaký grafik, ktorý pracuje pre niekoho. Moja tvorba je slobodná. Ak sú si nevšimla, už má tú presviedčaš hodinu a ešte som ti nič nesľubila."

,,Ach tetuška, veď by si urobila iba jedno logo , pre svoju milú a dotieravú neter a jej manžela. Vieš , ako je nám s Lorenzom teraz fajn! Toto pripravovanie firmy nás len zblížilo. "

,,Tak to som rada. "

,,Och teta, prosím. Čo za to chceš?"

,,Ty pijavica jedna malá! Spravím ti to logo,ale len preto , lebo dúfam ,že to s Lorenzom bude čoraz lepšie!"

,, Ďakujem teta, si božská!" Povedala som a vtisla jej pusu na líce. Dosiahla som to , čo som chcela.

,, Prvé návrhy si môžeš prísť pozrieť o mesiac."

,, Ďakujem!"

Lorenzo bol zatiaľ vybrať peniaze z banky na kúpu pozemku, kde mala čoskoro stáť továreň na hodváb.

Prišiel domom , no pred tým ako vošiel, začul hádku jeho milovanej a Rachel.

,,Ako ste našej malej Bell mohli niečo také spraviť! Ona nie je vaša slúžka! "

,, Myslíš? Mala by si sa viac venovať jej výchove. Má názory, ktoré svet nevidel."

,,Skôr nepočul. Bezpochybne preto , lebo je vychovávaná v pokrokovej spoločnosti,v ktorej ste vy nikdy nepričuchli," pri tejto vete sa Lorenzo pousmial, jeho malý poklad Bell, bola mimoriadne inteligentná, ako jej matka, Rose pokračovala, ,, dávajte si pozor. Viete na čo."
Rose tresla dverami.
Rachel len posmešne odfrkla.

Lorenzo sa robil ,že iba teraz prišiel.

,,Och , ahoj , Lorenzo. Práve som sa s Rose pohádala! Neslýchané! Chodí do San Michelle , akoby to bol jej domov. Pre mňa za mňa nech aj, ale nesmie brať Bell toľko so sebou. Mal by si na ne viac dohliadať. Mal by si ich viac vychovať. Ber si moje slová k srdcu, tetuška chce vždy len to dobré!"

,, Ďakujem za upomenutie," Lorenzo sa pokúšal zakryť smiech.

,,Nie je zač."

Lorenzo vstúpil do ľavého krídla domu , ktorý patril jemu a jeho rodine.

,,Ahoj dievčatko, ako si sa dnes mala?"

,,Celkom výborne, cvičil sme s Bellou novú pieseň na klavíri, boli na prechádzke a potom sme čítali knihy , presnejšie jednotlivé stránky z kníh s ku každej Bell vyjadrila názor. To sa však nepáčilo jej tete a tak som sa s ňou pohádala."

,, Musím ti povedať pravdu. A to takú ,že som vašu hádku počul. Potom som vošiel a vieš čo mu povedala tá žena?!"

,,Niečo uštipačné ohľadom mňa," Rodine slová evokovali ,že mala zlú náladu.

,,Nie si ďaleko. Vraj si bola v San Michelle a jednoducho tárala klamstvá. Čudná to žena."

,,No je pravda. Lorenzo?"

,,Áno miláčik?"

,,Niekedy mám pocit ,že chce rozdeliť našu rodinu."

,,Neboj sa , my sa nedáme. Som rád, že tvoj otec nás dal , hoc násilne , dokopy. Som rád ,že ťa mám a milujem ťa."

,,Ale, ale , som poctená. Čo ťa napadlo takéto vyznanie."

,,Mal by som ti to hovoriť častejšie, lebo si úžasná a robíš pre mňa a Bell veľa vecí a chcem povedať,že ti verím."

,,Cením si to ," povedala a začali sa bozkávať.
Poobede šli spisovať dokumenty ohľadom firmy.

,,Och, pán Bellucci a toto je určite vaša krásna manželka Rose."

,, Áno, volám sa Rose Dayana Winsled Belluci. Teší ma."
,, Potešenie je na mojej strane. Chýry o vašej krásy sú nepravdivé, lebo len ak vás človek uvidí , spozná ,že ste oveľa krajšia."

,, Ďakujem. Prejdime prosím k papierom," povedala urýchlene Rose, lebo videla ,že Lorenzo žiarli.

,, Takže, kto firmu vlastní?"

,, Gróf Lorenzo Bellucci,teda ja."

,,Kto je spolumajiteľ?"

,, Gróf Andreo Lorenzi."

,, Nečakané. Myslel som si ,že to bude vaša krásna žena."

,,S manželom sme sa na tom dohodli. Nemám námietky," povedala Rose a drzo mu pozrela do očí. Ten chlap jej bol protivny.

,,Aha. Tajný majiteľ- dotovateľ."

,,Nikto. Je to záležitosť mňa a spolumajiteľa."

,,Kde a na akom pozemku leží vaša firma?"

,,A la fiebre."

,, Názov firmy?"

,,Fleur soie.*"

,, Hodný názov.''

,,Koľko hodlate investovať?"

,,Pol milióna wan."

,,To je všetko. Môžete ísť. Vy tu prosím zostaňte."
Myslel tým na Rose. Dokonca jej jemne stiahol aj rukavičky , čo bolo nehorázne.

,, Nemám dôvod tu zostávať. Ja som sem prišla s manželom a s ním i odídem."

Keď vyšli z miestnosti , Lorenzo víl riadne naštvaný.

,, Nehorázne. Ako si to mohol dovoliť."

,,Pokoj, vieš ,že patrím iba tebe. "

,,A to ma upokojuje. Poďme k architektke."

,, Kadiaľ?"

,, Tadiaľto."

Došli dnu a privítala ich žena s hrozným oblečením , ktoré , ako Rose došlo malo čo najviac odhaľovať jej prednosti, ktoré mala bujné.

,,Vítam vás, drahí Bellucciovci. Váš plán je pripravený. Nejako si posmutnel Lorenzo, vari ti manželka jesť nedáva?"

,,Teba do toho nič. Plán je fajn, ďakujem."

,, Ak by si niečo potreboval, som tuuu!"

Rose to celé sledovala s nenávisťou v očiach .

,, Otravná ženská."

,, Veru. Ale plán máme. Poďme dnes večer do opery. Bude to dobré a dáme si večeru v nejakej reštaurácii."

,, Výborné odškodné za to , že nás dnes naštvali dvaja ľudia. Čo ty na to?"

,, Poďme!"

Prišli sme sa domov ešte prezliecť. Vskutku som nevedela , čo sú mám vziať.

,, Mamička, zober si tieto. Budú ti ladiť s očami," pribehka ku mne Bell a hneď mi vybrala šaty.

,,A táto korunka bude krásne ladiť. Budeš ako kráľovná!"

,, A ty ako moja malá princezná." Išla som si napúdrovať tvár a dať si rúž.

,,Nie maminka! Si prekrásna i bez toho. Keď má dáma rúž , je to čudné a ty ho mať nemusíš. Si krásna. "

,,O ďakujem srdiečko!" Už som si zobrala iba rukavice a šla po schodoch za Lorenzom.

Bell za mnou zakričala , aby sme si to užili.

Keď má Lorenzo uvidel schádzať po schodoch, bolo očividné,že si zabudol zatvoriť ústa.

,, Vyzeráš nádherne. Si prekrásna. Je mi cťou ísť do opery s takouto ženou."

,, Ďakujem. Poďme."

Opera bola nádherná. Ako raz , možno v budúcnosti a možno už v dávnej minulosti povedal jeden človek, operu si môžeš obľúbiť,že bez nej nebudeš vedieť prežiť, alebo ju môžeš od prvého okamihu nenávidieť.

Ahojky. Tak dnes sa previedla Rachel.
Aký ste mali pocit zo zvadzačov? Aké logo môže mať firma?
* kvet hodvábu