Vybrala som sa s malou Bellou na cestu. Šli sme do San Michelle, navštíviť Maria a Areu.  Chcela som im oznámiť dôležitú správu.

,,Maminka?"

,,Áno Bell?"

,,To všetko je teraz moje ?!"

,, Áno.
,,Aj rieka?!"

,,Nie tak celkom. Rieku riadu Pan Boh, my sa učíme obrábať pri nej pôdu a vyťažiť rieku čo najviac, aby sme mali z nej zisk. Ale to všetko ťa v blízkej budúcnosti naučí tvoj otecko."

,,A prečo nešiel s nami . Má vela práce?"

,, Áno. Ale veď to nič. Mi si ti užijeme aj tak. Dobre?''

,, Áno a ja sa budem hrať s Mateom. Určite už vyrástol!"

,,To áno. Pozri sa ! Už sme tu!"

Otvorila som dvierka na koči a hneď pribehol jeden z mojich známych.

,, Grófka!"

,,Ale čoby, pre vás som stále Rose! Ďakujem," povedala som , po tom , čo mi pomohol vystúpiť z koča.
Vysadila som malú a tá hneď bežala kamsi za Mateom.

,, Ahoj Rose, dievčatko moje!" S krikom ku mne bežala Manilla.

,, Ahoj. Ako sa vám vodí?! Vládzete ešte?! Čo máte nové?"

,,Poď dnu. Porozprávame sa a pomôžeš nám s obedom. Budeme stolovať vonku."

Prišli sme dnu , všetci sme sa radostne zvítali a začali pracovať  na chutnom obede. Nechýbala veselá vrava a smiech.

Presne o dvanástej hodine  , sme pod veľký dub v strede zadnej  záhrady , zasadli za stôl a začali jesť.

,,Tak čo Rose? Komu v závete starý páprda odkázal peniaze a San Michelle. Hádam ,že všetko šlo Antoniovi," povedal jeden statkár, volal sa Milan.

,,Milan! O zosnulých len v dobrom," napomenula ho Manilla.

,,No dobre Manilla, ale keď nás bude vlastniť ten trubadur Antonio, tak si dlho nepožijeme," povedal a mnohí prikývli hlavami. Mne sa na tvári pohrával tajnostkársky úsmev.

,, Nemáte sa čoho báť , moji milí. Statok vlastní Bella a peniaze odkázali mne a Lorenzovi. No a za vášho správca určujem od dnes Maria. Verím ,že toho bude schopný," povedala som a uškrnula sa.

  Zaznel víťazný potlesk ,no Manilla mala v očiach otázku.

,,Lorenzo o tom vie?"

,, Nie , ale pochopí to," bola som si tým takmer istá.

Po obede sme prišli domov.

,,Tak tu ste ! Už som vás čakal. Ahoj láska," povedal Lorenzo a vtisol mu bozk na čelo.

,,Ako bolo v San Michelle, Bell?".
,, Výborne tati , ale ak ma ospravedníš , budem sú musieť ísť pospať. Som unavená."

,,Ale iste , choď. Musím sa s mamičkou aj tak porozprávať ."

,,Ahoj mami, oci."

Keď Bella odišla , sadla som si do kresla a začala rozprávať.

,, Naša Bell, má správanie ako ja v jej veku určite nie. Však?"
.

,, Áno, vychovávaš ju výborne," povedala a usmial sa.

,, Musím ti niečo povedať!"

,,Čo sa deje Rose, vrav!"

,, Správcom San Michelle, je Mário. Prosím nehnevaj sa .''

,, Nevadí mi to. Vlasne si to vymyslela celkom dobre. Len ma trochu boli,že sú sa so mnou neporadila."

,,Prepáč, o čom si to so mnou chcem hovoriť?"

,, Prosím vypočuj si ma až do konca. Dobre?"

,,Áno samozrejme. Rozprávaj!"

,,Ako  iste vieš. Veľmi sa mi páči hodváb a hodvábne látky. Poviem to otvorene , rád by som ich vyrábal a podnikal v tom. Bude to stáť síce nemalé peniaze , ale tie máme . Čo na to hovoríš?" V jeho očiach sa zračila úzkosť a strach z môjho názoru.

,, Veď je to skvelé. Podporím ťa v tom , určite.  Je to úžasný nápad a tak úžasneme človeku , ako si ty sa to určite podarí," v jeho očiach som videla nadšenie a iskričky.

,, Ďakujem,že stojíš pri mne ," povedal , kde som sedela v jeho náručí.

,,Je to mojou milou úlohou. Pamätaj v dobrom aj v zlom," povedala som a spoločne sme dopovedali: ,,V šťastí i v nešťastí ,v zdraví i v chorobe až kým nás smrť nerozdelí!"
,,Ale niečo mu budeš musieť osvetliť," povedala som.

,,Čo také, láska?"

,,Ako vzniká hodváb?"

,,Z rôznych druhov motýľov , ale hlavne z priadky morušovej. Dospelý jedinec žije iba niekoľko dní , no naloží asi 4000 vajíčok z ktorých potom budú húsenice. Oni požierajú morušové listy, no a z toho rastú. Neskôr sa zakuklia no a potom sme na rade my. Pozbierame kukly a a tých kukiel sa potom spracuje  hodváb."

,,Je to veľmi zaujímavý proces. Budeš ma v tomto ešte veľa učiť , ale ja sa rea priucím. No ak správne viem , keď chceš podnikať , musíš mať ručiteľa . Kto ním bude?"

,,Na to som nemyslel. Kto by ním mohol byť.''

,, Mňa hneď napadol Andreo."

,,To je výborné nápad. Lepšieho ručiteľa mať nemôžem."

,,Dobre, zavolám ich dnes na večeru. Súhlasíš? Preberieme tam , to čo bude potrebné."

,, Výborne. Som rád ,že ťa mám."

O osemnástej som ich zavolala na večeru. Šla som sa pripraviť . Stála som asi hodinu vpred skriňou , kým som si niečo vybrala. Nakoniec zvíťazili tieto šaty.

No a vysoký účes, s červeným rúžom.

Akurát som to stihla. Počula som, ako Lorenzo víta hostí.

,, Dobrý večer, priatelia! Ako sa máte?" Povedala som hneď , ako som prišla.

,,Ahoj , tak dlho som ťa nevidela. Vyzeráš úžasne Rose."

,, Ďakujem , i ty Cornelia vyzeráš úžasne. "

,,Som rada ,že ťa vidím. Ako sa vám darí s Lorenzom?"

,, Výborne. "

,,To som rada."

,,Tak a teraz si už sadni , ako vidím pani už pijú."

,,Tak im v tom poďme zabrániť," povedala a spoločne sme sa zasmiali.

Jedli sme a ja , ako sa na hostiteľku patrí som po tom , čo sme si s Lorenzom dali signál , načala tému.

,,Sme veľmi radi ,že ste prišli,že vás môžeme vidieť. Máme pre vás dôležitú správu," povedala a kývla som smerom k Lorenzovi.

,,Chceli by sme začať podnikať a tuto Adreo mi príde ako najlepší ručiteľ, takže mi som vás oboch chcel požiadať , či by ste sa za mňa v banke nezaručili a teba Andreo , ako najlepšieho priateľa chcem požiadať b, aby si do toho šiel so mnou."

,, Táto správa nás prekvapila " povedala Cornelia, ,,no nemusíte sa obávať ,že vám na ňu nedáme odpoveď. Však Adre?"

,, Áno. Už dlhšiu dobu hľadám nejaký lepší flek a toto mi príde ako veľmi dobrá možnosť. Ešte i s najlepšími ľuďmi. Pusme sa do toho!"

,, Výborne! Môžme oslavovať. Na zdravie!"

,, Na zdravie!" Zvolali sme všetci.

,,A ja mám už u nápad , kto by nám mohol urobiť logo."

,,Kto ?" Začudovala sa Cornelia, keď som povedala túto informáciu.

,,No predsa jej teta Emily!"

,, Ale Lorenzo, ako si to vedel!" Povedala som naoko nahnevane.

,,Už ťa trošku poznám, dievčatko moje!"

Ahojte!
Takže dostávame sa k časti podnikanie.
Dúfam ,že sa vám táto kniha páči. Poteší každé votes a každý komentár.