,,Ahoj teta!"

,, Zdravím ťa. Si nejaká iná."

,,Ale čoby, to sa ti iba zdá."

,, Určite nie. Vyklop to!"

,, Ach. Teta prepáč,že ťa s tým zaťažujem, len som nešťastná a potrebujem to niekomu povedať."

,,Tak mi to povedz," povedala som a sadla si vedľa nej. Vyzerala unavene, sklesnuto a trochu vystrašene.

,, Včera sme sa s Lorenzom trochu pochytili. Vieš , mám občas pocit , akoby mi nehovoril všetko , čo sa má. Tak som mu to povedala a proste sme sa pochytili a odišiel do kasína, čo má bolelo ešte viac, keďže tam už tak často nechodil. Potom som bola zlá aj na Bellu. A najhoršie na tom je , že to počula aj Rachel. Neviem prečo , ale mám čudnú predtuchu a necítim sa  vo svojom dome bezpečne. Proste mám kopu problémov a žiadne riešenie."

,, Chápem ťa, no nebola si to ty , kto si pred pár mesiacmi či týždňami povedala ,že si šťastná? Vari mi nechceš povedať , že šťastie mizne tak rýchlo."

,,Teta , čo ak."

,,Ale choď! Trochu ťa rozveselím.  Ideš tancovať!"

,,Nie nie nie , ani za svet!"

,,Ale áno," povedala som a použila som svoje donucovacie prostriedky.

Mám pocit ,že oni sú v manželstve šťastní , len sa priveľmi hádajú a Rosé si vsetko priveľmi pripúšťa k srdcu. A Lorenza podľa mňa stále nebaví byť doma. Je to viac spoločenský typ človeka. Presne to som povedala aj Rose a bolo mi jedno ,či sa za to nahnevá, alebo nie.  Našťastie to prijala a ja som už iná stihla dodať.

,,Spravte si spoločný večer a uvidíš ,že všetko bude v poriadku."

,,Ďakujem za rady , teta. Maj sa !' Určite to tak urobím a opäť bude všetko v poriadku!"

,,Mami?"

,,Áno Bella?!"

,, Prídeš mi porozprávať rozprávku na dobrú noc? Dedo to nemôže urobiť , lebo už spí a ja ho nechcem zobudiť."

,, Áno , samozrejme. A o čom by mala byť?"

,,O ľuďoch , vilách a dedoch."

,, Achh, tak to je riadne ťažká úloha. No najprv mi prepáč,že som bola na teba dnes taká zlá."

,,Nevadí mamička. Ja ťa mám aj tak rada."

,,Tak. Počúvaj rozprávku. Počúvaš?"

,, Áno. Mami , môžeš si tu aj sadnúť , nevadí ,že to je miesto pre deda."

,,Dobre," povedala Rose a zakryla malú Bellu až po uši. Usadila sa do kresla a začala úlohu rozprávača , ktorou pustila Bellu do ríše snov.

,, Lorenzo?"

,,Počúvam ťa drahá," povedal som a bol som zvedavý , čo povie. Občas sme sa hádali to áno, ale nikdy sme sa nevedeli na seba dlho hnevať.

,, Poďme niekam na večeru. Alebo do opery , alebo proste poďme niekam."

,,Opera by bola dobré miesto. Vybavím nám lístky," povedal som a ďalej sa snažil zaviazať viazanku. Presne viem, o čo jej išlo. Chcela sa udobriť a ja som chcel to isté. Opäť jej pomohla teta. Emily je veru drahá duša , aj ja k nej chodím po rady.

Do riti aj s tou viazankou. Už som mal na ňu nervy.

,,Ach , poď , zaviažem ti ju," povedala mi a ja som až veľmi ochotne pristúpil,akoby vedela,na čo myslím.

Obratne ju zaviazala a ja som ju pobozkal na ruku. Začali sme sa bozkávať a nebyť toho ,že idem do práce, asi by sme zostali v posteli.

,,Tak večer, buď pripravená dievčatko," povedal  som a žmurkol .

,,Bella, starý otec ťa volá. Môžeš sa s ním ísť hrať," povedala panovačným tónom Rachel, priam sa vyžívala v malej šikane detí, ,,ale , až keď upraceš  svoju i moju posteľ."

,,Teta , ale veď na to máme slúžky a ja som to už urobila."

,, Urobíš to znovu."

,,Nie , nič také neurobí," ozval sa mocným hlasom Victorio, keď videl ,že Rachel na v očiach odhodlanie a nechce ustúpiť ,dodal ,, nezabúdaj ,že si moja manželka a mala by si ma počúvať!"
Potom sa  s Bellou odobrali do záhrady , šli sa naučiť názvy liečivých bylín.

,,Mami..maaaaaaaaaammmmmiii!!!!!!!"

,,Čo sa deje , Bella?!"

,, Starý otec spadol!"

,,Kde je ?" Vedela som,že môj otec nespadol , ale odpadol. Teda, aby som bola presná, napadlo ma to až neskôr.

,,Pri vchode do domu," povedala moja malá a ja som sa tam rozbehla.

Našla som ho ležať pri vchode . Dýchal slabo , pulz mal malý.

,, Bella , choď zavolať tetu Rachel a povedz jej , že treba lekára."

Lekár prišiel. Otca prešetril, povedal ,že prekonal infarkt a je momentálne stabilizovaný a vyčerpaný. Keď vychádzal z dverí , vošiel práve Lorenzo.

,, Dievčatko, ako ti je ? Je všetko v poriadku?"

,, Áno. Bella bola statočná a zachovala chladnú hlavu, bola rozvážna a zaslúži si odmenu," povedala som a vtisla jej bozk na čelo.,, Naša opera musí počkať," dodala som ľútostivo .

Lorenzo Bellu odviedol a ja som pozorovala spiaceho otca.

Bol biely ako krieda a pod očami mal veľké modré kruhy. Bolo to po prvý raz v živote, čo som sa oňho bála. Bol to predsa môj otec...

Rose nevedela  čo robiť a nechcela pomýšľať na otcov stav. Vždy len spal, jedol malo , ak vôbec a bol k ľuďom o veľa milší, čo v jeho prípade nebolo úplne dobré.  Rose už začala z pasie sadiť kvety, odrazu započula rozhovor jej otca a dcéry.

Podišla bližšie a načúvala. Bola zvedavá.

,, Bella?"

,,Áno , starý otec?!'

,,Dones mi prosím ťa tú musľu , ktorá je na druhej poličke vľavo," povedal Victorio a pre istotu ukázal ešte tým smerom.
Bella mu ju podala a sadla si na miesto vedľa neho a hľadela mu do očí. Victorio uprel zrak na vnučku a opýtal sa: ,,Bella ,čo si myslíš , koľko rokov má táto musľa ."
,,Dedo, to nie je musľa! Je to archeologický artefakt , učil si ma to. A naozaj neruším,koľko to má rokov, určite viac, ako ty."
Victorio sa zasmial a oči mu sršali láskou.

,,A ako vznikla?"

,, Neviem. Povedz! Ale , ako vždy vravíš, bol to zložitý proces!"
Victorio sa opäť zasmial a pokračoval: ,,Áno , to bol. Poviem ti teda jej príbeh. Pred dávnymi rokmi za čias dinosaurov, sa táto musľa uložila na dno mora. Ležala tam celý svoj život. Postupne ju prikryl prach, blato , tráva ,až po mnohých rokoch som ju našiel. Tejto musľi sa veľmi zmenila štruktúra. Ale prajem ti , Bella, nech sa tá tvoja nikdy nezmení. Pamätaj na tieto slová a pamätaj, že ťa ľúbim."

,,Budem na nich navždy pamätať a aj ja vás veľmi ľúbim dedo!"
Rose sa neubránila slzám, vedela ,,e toto bola rozlúčka s vnučkou.

Trošku viac smutná kapitolka. Potešia vaše votes a komentáre.