,, Takže, dnes sa umyjeme, dobre Bella?!"

,,Ďobre mama..my sa buď kúpať!" Povedala malá Bella nadšene a zvýskla.

Slúžky pripravili vodu a voňavý kúpeľ. Rose opatrne stiahla Belle šatôčky a dala ju opatrne do vody.
Vytvárala jej tam  mydlové bubliny, ktoré sa ponášali na rôzne zvieratká.

,,Na čo sa ti podobá toto , Bella?"

,,Na mačičku."

,,A ako robí mačička, zlatíčko?"

,, Mňau mňau, " povedala Bella a praskla bublinu.

Rose sa zľakla,lebo ju niekto zrazu zo zadu objal. No keď ucítila jeho vôňu, jemne sa oňho oprela. Bol to jej dráhy Lorenzo, ochhh, ako veľmi sa zmenil. Bol stále s nimi. Rose prekypovala šťastím a rozkvitla , ako taká ruža. K jej šťastiu prispievalo aj to , že Bella rástla do krásy a múdrosti a nikdy nebola chorá.  Potom spolu robili krásne bubliny a nechýbala zábava a riadny smiech.

Rose žila svoj sen.
No anjel zla nikdy nespí. Do kedy jej toto šťastie vydrží?

Sídlo grófa Františka de Lee

,, Pán Winsled, ste si sto percentne istý, že do môjho závetu už nikto nič nedoplní?"

,, Áno pane, na to vám môžem prisahať, tak isto , ako na to ,že sa volám Antonio."

,,To som rád, viete , mať osemdesiat rokov je ako dosiahnuť zlatý pohár. Chcel som , aby v čase môjho odchodu bolo všetko vysporiadané."

,,Ach , nehovorte tak , pane môj!" Povedal ženský hlas a Antonio sa musel obzrieť.
Pred ním stála mladá žena, asi vo veku tridsať rokov. Nedalo sa povedať, že by prekypovala krásou  a určite áno nie umom. No niečo na nej budilo dojem dôležitosti a pocit ,že táto osoba je dôležitá.

,,Tak , pán Antonio, toto je môj poklad, ktorý ma drží pri živote. Moja žena Miranda Gallina Kwok."

,, Teší ma madam. Ste pre vášho manžela klenot. Už chápem, prečo vam odkázal v závete to najcennejšie."

,,Ale o tom pomĺčime , " povedal a zvodne naňho žmurkla.

,,Tak , pán Antonio , ďakujem vám. Dúfam ,že všetko zostane v tajnosti."

,,Samozrejme," povedal Antonio a usmieval sa na Mirandu. Poznali sa už dávno , nebola žiadna novinka ,že sa videli. Len hrali divadlo a šlo im to pozoruhodne dobre.

,, Drahá, ja už pôjdem. Zaveď ma do izby a dožič mi trochu odpočinku a rozkoše spolu s tebou," povedal starý pánu a pobrali sa po schodoch. Antonio pobozkal Mirande ruku a ona pokývala hlavou.

Manželský pár s veľkým vekovým rozdielom sa pobral hore schodmi, každí kto bol na ich svadbe vedel , že ona si neberie Františka , ale jeho peniaze, bol najbohatším grófom a to jej vôbec nevadilo, práve to mala najradšej. Len starý pán pri nej akosi pozabudol sa svoj vek a miloval ju.

Miranda posledný krát žmurkla a stratila sa na mohutnom schodisku.

O pár mesiacov neskôr

Súkromná korešpondencia medzi p. Antoniom Winsledom a barónkou  Mirandou Gallinou Kwok

Dráhy Antonio,
som rada ,že sa Ti podarilo toho starého blázna nakloniť na svoju stranu. Teraz, keď je už konečne mŕtvy , patrí všetko mne. Len Tvojou zásluhou som najbohatšou barónkou v Trevolte.

Ďakujem, som vždy k Tvojim službám.

Miranda

P.S.: Aký je další plán?

Drahá Miranda,
som rád ,že som Ti pomohol. Nezabúdaj však, že plníš moje kšefty. Čo sa týka budúceho plánu, pomaly sa nám črtá, no nie je istý. Budeme sa stretávať podľa potreby, oznámim to deň pred stretnutím, po nejakom poslíčkovi, čakaj hocikoho.

Maj sa ,
Antonio

Victorio priviedol majú Bellu do zimnej záhrady. Vošla tam a pomalými krokom prišla až k Rose.

,,Ahoj zlatíčko! Ach, aká si už veľká!"

,,Mamka , čo robíš?"

,,Sadím," povedala a vo dverách uvidela otca, ,, otče, poďte dnu a sadnite si na toto pohodlné kreslo," Rose totiž videla , ako veľmi túži ísť do tejto miestnosti. Obzeral si ju od stropu až po podlahu. Chcel vojsť, no akoby mu nejaká nadpozemská sila v tom bránila. Keď začul, čo mu Rose povedala, iba zdvihol pyšne hlavu a odkráčal. Rose sa nad tým iba pousmiala. Keď už nemal rád ju , aspoň Bella netrpela a získavala všetku jeho lásku.

Bella, päť rokov.

,, Starý otec, akú rozprávku mi dnes porozprávaš?"

,,Neviem. Akú by si chcela počuť."

,,Hlavne peknú a poučnú," povedala Bella , lebo na svojich päť rokov bola neuveriteľne vyspelá a rozprávky o princeznách ju vibecy nezaujímali.

,, Dobre. Tak teda , za osemdesiatimi horami a dvesto dolinami bol hrad," len čo to Victorio dopovedala, Bella už hovorila svoje.

,,Dedo a koľko je dvesto?"

,, Budete sa to učiť v škole. Teraz ma počúvaj, počúvaš?"

,, Áno."

,,Tak teda ten hrad bol veľmi čarovný a pekný. Bol totiž začarovaný. Žila v ňom krásna princezná s hnedými očami a zlatými vlasmi. Poznám tú princeznú?''

,, Neviem dedo. Ja som to určite nebola," povedala Bella a spoločne sa zasmiali.

,, Tá princezná bola však veľmi smutná. Nebola totiž sama sebou."
,, Dedo? A čo znamená byť sama sebou?!"

,, Byť takým, akým si. Netváriť sa ,že si nejaký odlišný ,že máš naviac, nebyť pyšný a nevyužívat pretvárku. Jedine tak môžeš vyniknúť," povedal Victorio a hoc to povedal veľmi rafinovane , význam slov nebol Belle ešte známi.

,,To je už koniec?"

,,Nie tak celkom," povedal Victorio a rozprával ďalej, zatiaľ čo z okna na druhom podlaží ich sledovali dvoje páry očí.

,,Ona dostane dedovu lásku a ty jeho peniaze, ma to pamätaj Antonio. Kým je živý, sprav naňho dojem. "

,,Ako mama? Snažím sa o to celý život," povedal Antonio rozčúlene,lebo nenávidel , keď mu niekto hovoril ,že je akoby neschopný, lebo vedel ,že z časti je to pravda a pravda bolí.

,, Ožeň sa už konečne. Aj ja chcem vnúčatá," povedala Rachel a Antonio chcel niečo dodať, no ona odpochodovala preč, čím mu dala najavo nezáujem.

Tak čauky

Dnes kratšia kapitola. Som v kúpeľoch , čiže to všetko zverejním naraz.

Ožení sa podľa vás Antonio?
Ak by to urobil, koho si vezme za manželku?
Ako sa to podľa vás bude vyvíjať ďalej?

Máte nejaké otázky?