Trevolta

,,Ochhhhh, nie. Ona zase plače, alebo sa mi to iba zdá Rose?"

,, Plače, vstať a choď k nej, ja som pri nej už bola!"

,,Veď som dnes v noci k nej vstal už tretíkrát!"

,,Ja štvrtý," povedala som a hodila po ňom vankúš. Druhý som si dala na hlavu a tvárila sa ,že spím. Mala som svoju dcéru rada, ale hrozne plakala. Už mi to riadne šlo na nervy. Myslím ,že Lorenzovi tiež. Ak k nej dnes v noci stanem ešte raz, asi ošaliem.

,, No tak, neplač maličká... tíško..."utišoval ju Lorenzo. Boli obaja takí zlatí.
No malá stále plakala.

,, Ukáž,daj ju sem." Lorenzo mi ju podal a ja som ju chvíľu hojdala.

,, Lorenzo?!".
,, Môžem si aspoň na chvíľu ľahnúť? Čo zas?"

,,Čo tu tak smrdí."

,,Ja nič necítim," povedal a teraz sa on tváril ,že spí.
Pozrela som sa na Bellu a potom mi to došlo.

,,Fuuuujj Bella," skríkla som.

Musela som ju prebaliť.

Potom som šla konečne do postele a dúfala ,že Bella sa už nezobudí.

Po chvíľu zaznel opäť plač.
Pozrela som sa na hodiny , upehla iba jedna hodina. Hodila som budík o stenu a vstala k Belle. Bola hladná. Ach , ľutujem každú mamu , čo má takéto problémy.

Lorenzo spal a ja som ju ledva položila do postieľky, lebo sa mi zatvárali viečka. Zaspala som a nič som nepočula.

Och bože, tá mala zas plače. Moja dcéra ju nevie ani poriadne utíšiť. Ale vlastne, prečo sa tomu čudujem, keď matku nikdy nemala. Keď Oz nej minulý mesiac Lorenzo odchádzal, lebo šiel do kasína , tak by jej bolo ľúto, chcel som jej pomôcť, objať ju. No naša winsledovská hrdosť mi v tom bránila. My, Winsledovci nesmieme prejavovať city, smútok či žiaľ. Musíme byť tvrdí. Ach..ani Lukrecia to nevedela a mňa zmenila tak,že som bol obyčajný muž s ona bola pri mne kráľovná pokoja.

Och.. dopekla, čo jej nevedia uspať!?

Vstal som a prešiel do ich krídla.

,,Prepana kráľa, prečo je tu taký hrozný hluk?! Neviete sa postarať o vlastné dieťa?" Bol som už riadne naštvaný, nikto ma nebude budiť o tretej v noci.

Prišiel som do ich spálne a mimovoľne som sa pousmial. Moja dcéra spala v rovnej polohe. Nohy mala na vankúši s hlavu pri Lorenzových nohách. Vlasy jej lietali kade tade. Lorenzo spal na kraji postele, čudoval som sa ,že nespadol. Vankúš mal na zemi a ruku si držal na hlave. Bolo to veľmi komické.

Zobral som malú Bellu a šiel s ňou do salóna.

,,Teraz ťa uspí tvoj dedko, dobre?"
Pozeral na mňa veľkými modrými očami, takými , aké mali všetky deti. Potiahla ms rukou za fúzy a ďalej na mňa hľadela.

,, Takže, deduško ti povie rozprávky, alebo pesničku?! "

Vydala neprirodzený zvuk, zľakol som sa ,že ju držím prisilno, preto som ju položil na veľký vankúš a steklil ju po brušku. Smiala

Ooooo, ona sa smeje! Bola také pekná. Potom si grgla.

,,No , no , no Bella, toto dievčatká nerobia!"
,,Grggg," zas si grgla a potiahla má za vlasy. Začalo sa jej čkať. Dal som jej vodu , no ona sa z nej nenapila , ale ošpliechala ma.

,,Aký je ti malý nezbedník! No , no no?!"

Začala sa smiať a potom sa jej začali zatvárať viečka. Zaspinkala.

Už som nešiel do postele, nemalo to význam , čítal som nemal viny a premýšľal nad svojím životom. Nebol práve najlepšie. Rok po pohrebe Lukrezie som si zobral Rachel. Chcel som ochrániť jej syna, nemal som ju nejako rád. Antonio sa mi však nejako nezavdačil. Nikdy mi nebol ako syn.

Pozrel dom na hodinky a bolo osem hodín ráno.

,,Zdá sa mi to dievčatko, alebo tvoj otec kolíše našu Bellu."

,,Veruže nezdá. Poďme za ním."

Prešli cez sieň , až do salóna.

,, Dobré ráno, otče."

,,Tak radšej už pôjdem. Mala nespala..tak..," nedokončil vetu , ani sám nevedel prečo , ale bál sa reakcie svojej dcéry.

,,Nie tati, nechoď. Ďakujeme."

,, Nemáte zač, na budúce tak dlho nespite, aby to svet nevidel , vstávať o pol deviatej!"

,,Toto je už otec akého poznám," povedala Rose a zasmiala sa.

,,Milé od neho, tuším si aspoň niekto získal jeho lásku."

,,Tak , veru tak," povedala Rose a odpila si od čaju, ktorý jej doniesla slúžka .

Obliekla som sa a bola s Bellou.

Poobede mi prišiel list , od mojej tajnej priateľky.

Drahá Rose

Oznamujem Ti ,že Tvoje peniaze boli využité. Minulý týždeň M. úspešne dokončil školu. Drž sa !

C.

Tento list, hoc bol krátky, má veľmi potešil. Mario dokončil školu. Stal sa z neho agronóm.

,,Je pekná," povedal známy hlas. So mnou až naskočilo.

,, Áno, to je."

,,Je fajn vidieť svoju tvár na svojom dieťati."

,,Je tak,Antonio, no nemyslím ,že to je ti , čo ťa trápi."

,, Áno, máš pravdu, drahá sestra. Vieš ,že tvoj drahý manželík navštevuje opäť kasíno ?" Nad touto poznámkou som sa schuti zasmiala. Presne som vedela , kde Lorenzo chodil a nechodil do kasína. Antonio klamal a ja som si toho bola vedomá.

Dotkol sa môjho dieťaťa a ja som Bellu hneď vybral z postieľky a dala na svoju hruď.

,, Neverím! " Povedala som pevne a tvrdo.

,,Tak si to over! A stráž si svoje dieťa !" Povedal a znelo to ako proroctvo , bolo to proroctvo.

Prečítal som si , či stalo v tom liste. Hlúpa Rose mi ho nechala rovno pred nosom. Čo ja nevypátram?! Takže ona platila štúdium tomu Mariovi.

Haha, keď sa toto dozvie Lorenzo...

Bella 1 a pol roka

,,Bella , poď k mamičke!"

,,Mam..mam," povedala mala Bella a schovala sa do mamkinho náručia.

,,A teraz šup k ockovi, dobre?"

,,Ďob," povedal Bella a neisto kráčala k ockovi , ktorý na ňu čakal s otvorenou náručou.

,,Auuuu...mam..mam.," Bella spadla a dívala sa na mravca , ktorý prechádzal okolo.

,, Bella bac? Urobila Bella bac?"

,, Bella bac," povedala mala a usmiala sa na mamku , ktorá ju teraz už za ruky viedla k ockovi.

,,Taaaaak a sme v cieli!" Povedala Rose a Lorenzo ich obidve objal.

Mala vystrčila prstík a ukázala na Rose.

,,Mama, " povedala a rosé sa usmiala a začal plakať, ,,a tata!" Dokončila a všetci prepukli v radostným smiech.

Čauky mňauky!

Dnes trošku idylická kapitola😉.

Kedy Antonio povie Lorenzovi pravdu o peniazoch , ktoré robíme de dávala pre Maria?

Je medzi Rose a Mariom niečo viac?

Je starý Victorio dobrý starý otec?
Ako sa vám páčil?

Už koniec otázok 😉🙄😏. Odpovede potešia. Teším sa na všetky komentáre a ďakujem za vote.