13. kapitola- Inštitút
Povedala som Lize ,
aby mi pobalila veci , dnes som šla do Inštitútu života. Tešila som sa. Och , bola som hlúpa , no teraz pravdu už poznám.
,,Si pripravená?"
,, Áno, som. Môžme ísť."
,,Tak teda poďme.''
Bola som oblečená naľahko, lebo už som nemohla byť stiahnutá v korzete, tlačil ma. Mala som moje obľúbené tehotenské šaty.
Rachel šla s nami. Došli sme tam. Inštitút bola veľká budova s tmavými oknami z vonku biela a z vnútra prekvapivo tmavá. Salón mi naháňal strach.
,, Dobrý deň, grófka Winsled Belluci, som rád ,že ste prišli.''
,, Potešenie je na mojej strane." Doktor sa zdal byť milý, no nebol , hoc som to zistila až časom.
Port si ma odtiahol na bok.
,,Si si istá,že tu chceš byť?"
,, Áno. Nie je to tu zlé, iba ten salón."
,,Si krásna,milujem ťa!"
,,Aj ja teba," začali sme sa bozkávať a si sme sa bozkávali dlho , lebo nás vyrušil až pohľad Rachel.
,, Prídeš má navštíviť?" Spýtala som sa Lorenza.
,,Keď si pri capanelle nájdem čas,'' povedal žartovne,občas teraz hrával capanelle , ale nebolo to často.
,,Sľub mi to," povedala som.
,, Dievčatko, dievčatko, už máš na mňa veľký vplyv," povedal a ja som sa usmiala.
,,Takto sa mi to páči.''
Potom som už musela ísť. Doktor mi ukázal izbu,nebola škaredá. Na večeru som mala nejakú polievku a zemiaky s niečím. Vraj sa to volá Nemecká diéta. Bolo to celkom chutné . Potom som začala byť akási večerpaná. Musela som si ľahnúť , lebo by som asi zvracala , mávala som ranné nevoľnosti , čiže som bola zvyknutá. Nepočula som už áno rozhovor doktora a Rachel.
,,Ako dlho bude tá nemecká diéta trvať?"
,,Mala by asi tri dni ."
,, A čo potom bude s ňou? Zomrie?"
,,Nie , bude to vyzeráť ako spontánny potrat, ona bude slabá a nikdy viac nebude môcť mať dieťa."
,, Výborne, výborne."
Lorenzo
Prvá noc bez Rose bola hrozná. Všetky spomienky boli tu , všetko sa dialo znova. Všetko som videl , cítil.
Už to nechcem zažiť,teraz som iba jej....
Za celé dva dni som myslel iba na Rose , ani ma nenapadlo staviť na capanelle.
Rozhodol som sa ísť na návštevu.
,,Pán doktor,môžem ísť navštíviť svoju manželku?"
,, Ľutujem pane, Vám je vstup zakázaný."
,,Doriti doriti a doriti..." Povedal som si potichu a odišiel. Ja ju chcem vidieť! Musím ju vidieť!
Zožieral ma strach a pochybnosti či sa niečo nestalo.
Rose
Už ani neviem , koľký deň tu som. Viem len ,že už nevládzem.
Do mojej izby vošla Rachel.
,,Ako ti je?" Spýtala sa milo, nechcela som ju zaťažovať tak som len povedala : ,, Je mi dobre , bol ti Lorenzo?"
,,Bohužiaľ nie ." Ako
to? Pýtala som sa sama seba, veď som ti cítila, cítila som jeho prítomnosť..... opäť som upadla do spánku...
Lorenzo
Ďalšia noc . To isté...
,,Ameli ... Amelia..."
,, Čo si to urobil Lorenzo.....!"
Zobudil som sa na to ,že mi búši srdce a kričím z plných pľúc.
Musím ísť za ňou, nech to stojí čokoľvek. Pristihol som sa ,že ju hľadám po posteli ,lenže tam nie je....
Rose
Lorenzo za mnou neprišiel. Som tu už asi mesiac. Už nevládzem. Už nechcem....už nemôžem...
,,Pani grófka, jedzte niečo!" Napomenula má stará sestrička. Nebola veľmi ochotná. Už mi tá tehotenská diéta ale na nervy. Neviem prečo , ale zdalo sa mi ,že som od nej slabšia.
Ach, ja už nechcem. Lorenzo prííííďďďď! A zachráň naše dieťa!!!
Nevadí ,že ja umriem, dieťa bude mať skvelého otca.
Pohľad rozprávača
Na chodbe sa zatiaľ odohrával krutý rozhovor.
,,Kedy to nastane?"
,, Odhadujeme , pani grófka ,že dnes v noci."
,,Ako jej bude?"
,,Zostane naveky , teda prirodzene až po smrť ležať."
Na Rachelinej tvári sa objavila eufória radosti. Peniaze, dom a hlavne pochybná láska bude jej.
,,Pane, pane, tam nesmiete ....toto nie je pre vás," cez otvorené dvere k nim doliehal krik sestričky. Rachel vyšla von , privítať hosťa.
,, Lorenzo, čo vy tu?"
,,Prišiel som navštíviť svoju manželku."
,,Aha...,ale ona spí."
,,Ako jej je," opýtal sa jej s nádejou v očiach.
,, Oveľa lepšie , môžete sa tešiť na bábätko."
Lorenzo
Niečo na jej reči sa mi nezdalo. Idem za ňou.
,,Kam to idete?"
,,Za Rose," povedal som. Rachel sa mi snažila zabrániť , no ja som ju buchol a pokračoval v ceste.
,,Auuuu. Pomoc!!! Pomocccccccccccc..... Ľudia boží , pomôžte miii..auuuu...!"
Krik , ktorý by hádam zobudil aj mŕtveho a ozýval z dverí predo mnou. Vošiel som tam... ležala a bola bledá ako stena.
,, Lorenzo,ak si to ty a dobre vidím, zober ma preč," povedala s plačom.
Neváhal som a zdvihol ju z perín.
Bežal som dole po schodoch. Zastavil na doktor.
,,Kam ju to beriete?"
,,Tam kde patrí."
Bežal som ďalej ,no on za mnou kričal: ,,Beriete na seba zodpovednosť za všetko ,čo sa stane..."
Bolo mi to jedno.
,,Lorenzo , zachráň naše dieťa a buď dobrým otcom, prepáč za všetko. Milovala som ťa a navždy budem....,"
Ďalej som už celú cestu nepočul jej hlas.
Nemôžem to povedať ,no verím a dúfam ,že nie je mŕtva... nemôže byť.
Dúfam ,že len spí...
Rose.
Ak ma oči neklamú, tak nie som v Inštitúte života. Som v San Michelle!
Potichu sa otvorili dvere a niekto vošiel.
,,Ahoj láska," och, ako rada ho vidím. Ako som rada ,že je tu!
,,Ahoj. Ďakujem ,že si nás zachránil!"
,, Neviem čo by so bez vás ro..," hlas ňu zlyhal a začal plakať. Pohladila som ho po tvári a povedala: ,,Preč so zlými myšlienkami. Že si ani raz nestačil na capanelle?"
,,Ako ,že to vieš?"
,,Ja viem všetko.. teda možno skoro," neviem prečo , ale znova som mala časť svojej energie späť.
,,Čo ti tam robili?"
,, Lorenzo,ja neviem..ja si nepamätám," tentoraz som začal plakať ja, ,, prosím nikdy ma nenúť ísť tam späť."
Objal ma. To bolo to , čo som potrebovala.
Dali sme si skvelé raňajky od Areinej mamy a dozvedeli sme sa ,že Area býva už u Manilly. Ešte dnes som sa tam rozhodla ísť.
,, Pôjdeš so mnou , však?"
,, Achhhh. Bude tam aj Mario?"
,,Ty jeden žiarlivec, " povedala som a žmurkla.
,,Vidím ,že sa rýchlo zotavuješ!" Pobozkal ma a ja som sa rýchlo išla prezliecť. Vonku už napadol sneh. Bolo to krásne. Zo skrine som vybrala kožuch mojej mamy, svoje veci som tu nemala. No jej mi sadli ako uliate. Kožuch bol na mňa príliš dlhý, vadilo mi to.
,, Vyzeráš nádherne!"
,No tak to ti ďakujem krásne. Zabijem sa v tom! Veď je to dlhé ako ...ako niečo čo je dlhé."
Začali sme sa smiať a cestovali sme do Lucianu , tam bola teraz Manilla a Area.
Vystúpila som z koča a objala ešte pracujúcu Manillu ,ktorá má nevidela.
Otočila sa a bleskovo má objala.
,, Ó, dievčatko moje , tak rada ťa vidím! Ako sa máš,"pozrela sa na mňa , ,,si nejako chudá, musíš jesť aj za troch!"
,,Ach, Manilla , neprehánaj to !"
,,Toto je môj muž, Lorenzo Belluci."
,,Madam, teší ma . Som rád,že konečne spoznám ženu, čo vychovala moju skvelú manželku," povedal a chcel jej potriasť rukou ,no ona chcela byty za dámu a tak jej ju pobozkal. Zvítali sme sa s Areou. Bola už riadne tučná.
Začali sme sa rozprávať.
,,Neviem ako by som to zvládla, keby pri mne nebol Lorenzo," povedala som a chytila ho za ruku ,ktorý mal na ramene.
,,Ja som si myslela ,že sa najprv zabijem , ale viem ,že život dieťaťa je dôležitejší. Zvládla by si to. Lebo ty si tá najsilnejšia žena na svete,na to pamätaj. A ty Lorenzo tiež."
Ešte chvíľu sme tam boli a večer sme strávili v Micheline.
,,Nechcela by si sa niekam presťahovať?"
,,Kam Lorenzo?"
,,Niekde ďaleko, do inej krajiny,pod inými menami..."
,,Je mi dobre tu , s tebou a o chvíľu už budem mamou."
,,Ale predstav si ,že by ma hľadal polícia a ty by si ma tak milovala ,že by si zo mnou šla až na koniec sveta."
,,Vyzerá to ako z knihy," vtedy som jeho slová nebrala vážne, ešte som ale nevedela ,či z nich je pravda.
,,Ako sa obhájiš pred otcom?"
,,Neviem," v San Michelle sme boli týždeň .
,,Budem hovoriť ja !"
,, Nie."
Vošli sme.
,, Dobrý deň otec," povedala som, ,,Antonio , teta."
,,Kde si bola!? Dieťaťu sa mohlo niečo stať!"
,,Je v bezpečí , a boli sme v San Michelle. Do Inštitút sa už nevrátim!''
,, Môžeš sa tam vrátiť , tých pár dní nepoškodí, dúfam," povedala Rachel.
,, Pôjdeš tam!" Povedal otec.
,,Nie," prekvapilo ma ,že sa ma Lorenzo zastal, bolo to hrdinské, ,,je to moja manželka a je za mňa vydatá ,takže sa úplne zodpovedá mne a teraz vám všetkým prajeme dobrú noc."
Odkráčali sme do izby.
,,Bolo to od teba pekné," povedala som a rozviazovala mu viazanku.
,,Pre teba všetko."
Potešia komentáre a vote.
Bude to chlapec alebo dievča?
Nejaké typy na mená?
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top