Prišli všetci. Naozaj sa tu zišli všetci moji známi. Neviem síce, prečo sa to konalo v našom byte, ktorý rozhodne nebol stavaný pre toľkých ľudí.

Bol tu Ben, ktorý na mňa okamžite vyskočil, akoby sme sa nevideli niekoľko rokov a nie pár hodín od svadby. Ale bola som vďačná, že ma mal tak veľmi rád. Pretože to bolo vzájomné.

Zachary sa na chvíľu vzdialil, takže mi pustil ruku. Všimla som si, že šiel do svojej izby, odkiaľ som počula vrčanie. Jasné, veď tam schoval Jamieho, Sammyho a dokonca aj Avu. Ostatné zvieratá zostali na klinike, myslím, že tam boli nejaké mačky a králiky. Nech som mala akúkoľvek chuť privítať Avu, nemala som šancu dostať sa preč od toľkých ľudí.

Potom ma objal otec, aj keď mi už predtým gratuloval. Bola tam aj jeho nová manželka, jej dcéra a jej priateľ Adam. Všetci mi gratulovali, podávali mi darčekové taštičky a mne bolo až trápne z toľkej pozornosti.

Ďalej som videla Scotta a Hannu, ktorí mi podali ručne zabalený darček. Podľa balenia som hádala, že to bola Scottova práca. Olivia ma vrúcne objala a popravde som ani nečakala, že ju tu uvidím. Podala mi misku, v ktorej bol navôkol voňajúci koláč. Potom sa na mňa doslova vrhla Naomi, rovnako nadšená ako Benjamin. A ja som sa tešila, že tu bola. Podala mi darček, ktorý som položila na tú hromadu ďalších. Bola som šťastná, že som mala okolo seba takých ľudí.

Zachary vyšiel, až keď upokojil štekajúce psy. Prezliekol si tmavomodré tričko, ktoré mu viac zvýrazňovalo oči, pretože sa v aute sťažoval, aký bol spotený. Ale musela som uznať, že dnes bolo prehnané teplo a navyše sme strávili dlhý čas v obchode, kde sme sa správali ako škôlkari.

,,Ďakujem, že ste to s Benom naplánovali," povedala som mu, akonáhle ma objal okolo pása.

,,Ešte mám pre teba jedno prekvapenie," vyhlásil blízko môjho ucha. Príjemne ma striaslo. Naklonil sa, aby sa dostal k mojim perám.

Odrazu sa dvere na byte otvorili, dnu vošlo blonďavé tornádo, alebo ako by som ju ja nazvala – diabol.

,,Mrkvové dievča!" výskala, na čo sa všetci začali smiať.

Sakra, úplne som zabudla na tú otrasnú prezývku.

,,Ahoj, Milly," slušne som ju pozdravila, stále v náručí jej brata.

Zachary ju objal, keď sa pri nás zastavila a niečo jej pošepol do ucha. Ona sa len zasmiala a okamžite mi podala ruku. Začala recitovať nejakú básničku a ja som sa len usmievala.

,,Poď sa zoznámiť s mojimi rodičmi," navrhol.

Lenže ja som vtedy skamenela.

,,Čo keď sa im nebudem páčiť?"

Pokrútil hlavou, akoby to bolo nemožné.

,,Mami, oci, toto je Peyton, moja priateľka," predstavil nás, keď sme pri nich zastali.

Obaja na mňa sklopili zrak, až som chcela zmiznúť. Bolo vidieť, že bol ich syn. Úplne sa na nich podobal. Po mame mal prenikavé modré oči, po otcovi plné pery.

,,Teší ma," napokon sa spamätal jeho otec, ktorý mi podal ruku.

S napätím som ju prijala a potriasla. Mal naozaj pevný stisk. Jeho mama ma stále skúmala. Netušila som, že som nejaký exponát v múzeu.

,,Zlato, rozprávajte sa, ja idem zatiaľ baviť hostí," oznámil Zachary a pustil ma.

Zrazu som sa cítila taká maličká a nechránená.

,,Koľko máš rokov?" prísnym hlasom sa spýtala jeho mama.

,,Práve dvadsaťjeden," otočila som sa a ukázala naokolo na všadeprítomné balóny.

,,Si preňho primladá," cmukla, akoby mnou opovrhovala. Ticho som však stála na mieste a ani nemukla.

,,My... Rozumieme si," snažila som sa ju nejako obmäkčiť, ale triasol sa mi hlas. Chcela som odtiaľto vypadnúť, ujsť a schovať sa pred svetom.

,,To nestačí," zapojil sa do debaty aj jeho otec.

Venoval mi rovnaký pohľad ako jeho manželka. Otočila som sa, aby som pohľadom vyhľadala Zacharyho a nejako mu vsugerovala, že ho tu potrebujem, pretože to nezvládam. Zachytil môj prosebný výraz a predieral sa davom ku mne.

,,Všetko v poriadku?" pohladil ma po chrbte, zatiaľ čo sa rodičom pozeral do očí.

,,Zachary, synček, nemyslíš si, že je mladá?" prihovorila sa mu matka hlasom sladkým ako med.

,,Som starší len o šesť rokov, mami. Nie je to tak, že by som chodil so stredoškoláčkou," krútil hlavou a mierne sa pousmial.

,,Ale veď... o nej nič nevieš. Zachary, myslím, že ide po tvojich peniazoch," pokračovala útočne.

Vtedy som zalapala po dychu a nebola som sama.

,,Za to, že sa váš syn popálil a Palmer bola s ním len kvôli prachom, ja nie som taká. Naozaj Zacharyho ľúbim a nie som žiadna zlatokopka. Nezaujímajú ma peniaze, aj keby býval pod mostom, tak by sa mi rovnako páčil," naštvane som vybuchla a vymanila sa zo Zacharyho objatia.

,,Rozmaznané decko," počula som ešte jeho mamu.

Odišla som na druhý koniec miestnosti, kde bol môj otec. Videl, že sa niečo pokazilo, ale nič sa nepýtal. Onedlho bol pri mne aj môj priateľ.

,,Takže ty ma ľúbiš, čo?" hovoril mi s úškrnom do ucha. Vedela som si predstaviť ten úsmev.

,,To som povedala?"

Neuvedomila som si to v tom hneve, ale bola to pravda.

,,Povedala si to veľmi zreteľne," stále sa mi perami obrieral o ucho.

,,Nemala som to takto skoro povedať," zaúpela som.

,,Tiež ťa ľúbim."

Vyznal sa mi, kde sme si už opätovali pohľady. Uľavilo sa mi, že to cítil rovnako. Perami sa jemne dotkol mojich a nežne ma pobozkal.

,,Nič si z toho nerob, oni sa uvedomia," narážal na svojich rodičov. ,,Choď sa baviť s kamarátmi, dvadsaťjeden máš len raz."

⚕️⚕️⚕️

Oslava bola už v pokročilom stave, myslím, že väčšina už bola pripitá, alebo v Benovom prípade – opitý do bezvedomia. Spokojne si ležal na našom gauči a občas zo seba vydal chrapot. Popritom som sa vždy zasmiala a musela som ho nahrať na video. Za toto mi ešte poďakuje.

Malá Milly ležala neďaleko neho a tiež spokojne spala, ani jej nevadil okolitý zvuk. Len tuho zvierala Avu, ktorej to zrejme neprekážalo.

Scott, Hanna a Naomi tancovali na tanečnom parkete, ktorý vyrobili tak, že odložili všetky veci, ktoré boli v obývačke nazvyš. Hudbu sme už mali pustenú potichšie, aby na nás náhodou niekto nezavolal políciu.

Ja som sa opito predierala cez dav, aby som sa dostala k svojmu priateľovi, ktorý práve teraz robil kávu. Nechápala som na čo, veď sme všetci boli nabudení až-až.

Otec s Ellou sa rozprávali so Zacharyho rodičmi. Ja som sa zmohla len na udivené pohľady, ktoré som vysielala ich smerom. Našťastie si ma nikto nevšimol. Opäť by som bola len za rozmaznané decko, ako ma predtým nazvali. Teda vlastne jeho mama.

Ale nechcela som sa tým už zapodievať, predsa len som oslavovala narodeniny. Aj keď už bolo dávno po polnoci a čiže som už nebola oslávenkyňa. Ale nikoho z nich to nezaujímalo, len sa naďalej bavili.

Olivia musela odísť, keďže zajtra od rána robila. Chápala som ju, aj keď som si priala, aby mohla byť s nami. Wendy s Adamom boli pred bytom, počula som zvonka ich prenikavý smiech. Zrejme nás tu nechceli rušiť, keď som cez okno videla, ako sa bozkávali pod neďalekým smrekom.

Podvedome som sa usmiala a konečne som sa dostala do kuchynky. Zachary práve dovaril kávu. Všimla som si, že robil len jednu. Že by bol unavený?

,,Zlatooo," zatiahla som, skoro som sa potkla o niekoho tašku na podlahe. Lenže on ma včas zachytil a hneď mi podával do ruky pariacu sa šálku.

,,Ja-ja to... nechcem," ledva som zo seba dostala.

,,Peyton, vypi to. Veľa si toho vypila. Úplne z teba tiahne lacná vodka," zahriakol ma.

,,Nemôžem za to, že som len študentka a na nejaký drahší alkohol neboli peniaze!" vykríkla som nahlas, pričom sa zopár osôb ku nám obrátilo.

Zachary na nich mávol rukou a naznačil, že sa o mňa postará.

,,Máš tu aj oveľa drahší alkohol, len ti neprekáža, čo za hnus piješ, keď si opitá," vysvetľoval pomaly, aby som mu rozumela.

Napokon som si vzala tú kávu, ani mi nevadilo, že bola horúca, a rýchlo ju vypila. Podala som mu šálku a vracala som sa za kamarátmi. Naomi ma potiahla za ruku skôr, ako si ma Zachary stihol uchmatnúť.

,,Som rada, že si tu," vyriekla som úprimne a vylepila som jej pusu na obe líca.

,,Aj ja!" zahučala mi do ucha. Cítila som z nej pivo. Už som ani nemala prehľad, kto ho priniesol.

,,Toto by sme mali robiť častejšie!" tentokrát vykríkla Hanna.

Držala Scotta okolo pása a skackala na jednom mieste. Bolo vidieť, že nepila tak často.

,,Čo? Oslavy?" pýtala som sa pribrzdene. Bola pravda, že mi alkohol otupoval mozog a ja som ani nevedela rozmýšľať.

,,Opíjanie," zasmiala a spolu s ňou aj jej priateľ.

,,Myslím, že máš dosť, miláčik," nežne jej zastrčil vlasy za ucho a zo stola jej podal minerálku. Donútil ju to vypiť takisto, ako predtým mňa Zachary.

Keď som ho spomínala, poobzerala som sa, kde trčal. Skláňal sa nad svojou mladšou sestrou a vyzeralo to tak, že ju budil.

,,Už odchádzajú," šepol mi do ucha.

,,Mám sa ísť s nimi rozlúčiť?" spýtala som sa trošku vystrašene. Naozaj som nemala náladu sa s nimi hádať.

Len pokrútil hlavou, tiež si bol vedomý, čo by sa stalo. Napokon chytil blonďavé dievčatko do náručia a odniesol ju rodičom. Niečo im ešte hovoril, videla som to aj odtiaľto a ukazoval mojím smerom. Vtedy som neisto zdvihla ruku a zamávala. Jeho mama mi len kývla hlavou, ale mala som pocit, akoby ma chcela pohľadom zniesť zo zemského povrchu.

Ešte chvíľu sme tancovali, s Naomi sme skákali a čudovala som sa, že k nám neprišli klopať susedia. Možno mali veľmi tvrdý spánok.

Odkedy Zachary vyprevadil rodičov aj so spiacou sestrou, bol v izbe so psami. Ava stále ležala na gauči, kde ju Milly nechala. Och, tam bude toľko chlpov. Pustila som Naomi a nakukla som do izby.

,,Zachary?" opýtala som sa potichu, sama som nemala poňatia prečo.

,,Tu som," odvetil veľmi smutne.

,,Stalo sa niečo s rodičmi?" zisťovala som, keď sa k nemu blížila.

V izbe bolo šero, žalúzie boli zastreté, takže som šla pomaly, aby som nič nezhodila. Sedel na zemi, chrbát prehnutý ako mačka a nad niečím sa skláňal. Nevidela som dobre, až keď som sa dostala k nemu.

,,Panebože," vydýchla som.

Ihneď som si sadla k nemu a objala ho.

,,Tak veľmi ma to mrzí," prehltla som vzlyk.

V Zacharyho náručí ležal starý nemecký ovčiak Sammy. Bolo vidieť, že nedýchal.

,,Zomrel mi v náručí," vyriekol plačlivo.

,,Čo sa stalo?"

,,Bol už veľmi starý, Peyton," vysvetlil veľmi potichu, že keby som nesedela tesne pri ňom, nepočula by som ho.

,,Je mi to veľmi ľúto," silnejšie som ho stisla. Nevedela som, ako lepšie by som mu mala pomôcť. Strata blízkeho bola naozaj ťažká a ja som o tom vedela svoje.

,,Prežil som s ním veľa vecí," smrkol a hlavu si zložil na moje rameno.

Hladila som ho, hrala sa mu s vlasmi, utierala mu slzy, stále nové a nové.

,,Mám ich poslať domov?" pozrela som smerom von, kde sa ozýval smiech.

,,Neblázni, ja som v pohode," namietal roztraseným hlasom.

Nikdy som ho nevidela takéhoto. Och, musel mať Sammyho veľmi rád. Posunul sa, aby si mohol vyhrnúť rukáv na mikine a ukázať mi tetovanie s menom Mia. A až teraz som si všimla, že pod tým bol drobným písmom aj dátum.

,,Kedysi si sa ma na to pýtala, Peyton."

,,Nemusíš mi nič hovoriť, naozaj to nepotrebujem vedieť. Je to tvoje súkromie," presviedčala som ho, aj keď som vážne túžila zistiť, aký príbeh sa skrýva za týmto tetovaním.

,,Je to meno mojej prvej fenky. Zomrela, keď som mal šestnásť. Bola so mnou odmalička, tak som na ňu nechcel zabudnúť," vysvetľoval pomaly a jeho krásne oči sa znova napĺňali slzami.

,,To je pekné gesto."

Nevedela som, ako som ho mala utešiť. Len som ho znova objala a takto sme sedeli na zemi nevedno ako dlho.

Dobre ráno!
Kapitolu pridávam takto skoro ráno, aby som vám vynahradila, že nebola v piatok. Ale skúšky mám už hotové, takže som veľmi rada. Ďalšiu sa budem snažiť napísať, aby ste ju mali v piatok😊
Čo si myslíte o tejto časti?
Ďakujem vám za komentáre k predošlým častiam, naozaj ma to teší❤️
Baruš