Ubehlo niekoľko týždňov od toho momentu, kedy sme sa ako-tak udobrili a začali sme sa aj rozprávať. Nebolo to nič svetoborné, ja som mala školu, kopu učenia, testov, seminárok, ktoré som musela písať. Chodila som párkrát do týždňa na brigádu, občas som zostala dlhšie a len tak sme s Oliviou kecali. Stretávala som sa s Benom, ktorý mal toho akosi veľa v práci, tak som sa bližšie spoznala aj s Hannou a Scottom, s Naomi sme sa stávali bližšími kamarátkami a stále som musela absolvovať prax. Na tej som bohužiaľ vídavala Celine, ktorej správanie sa zhoršovalo každým dňom. Našťastie sme boli so Zacharym udobrení, takže na mňa nezazeral a dokázali sme profesionálne konverzovať v ambulancii. Občas sa k nám pridal Ashton, ale ten sa skôr bavil, keď mohol hrešiť Celine za každé jedno slovo. Dokonca som mala aj pocit, že mu vadilo, keď dýchala. Ale to zrejme nám všetkým.

Práve teraz som sedela na sedadle spolujazdca. Chystali sme sa na svadbu. Ja so Zacharym. Stále nechápem, že som mala odvahu sa ho to spýtať a ešte viac som nerozumela, že súhlasil. Cestovali sme už pätnásť minút, pričom cesta mala trvať do hodiny.

Zaparkovali sme pred honosnou vilou. Nevedela som sa vynadívať, aké to bolo krásne. Počasie vyšlo, takže slniečko poriadne pálilo a vrhalo svoje lúče na lavice, ktoré boli poukladané na trávniku. Zachary ma chytil za ruku, čomu som sa popravde prekvapila, a potiahol ma smerom dnu.

,,Myslím, že na nás máva tvoj kamarát. Ben?" niesto povedal, keď si nebol istý jeho menom. Iba som prikývla, pretože ma stále znervózňovala jeho ruka zvierajúca moju.

,,Peyton!" zvýskol Benjamin, keď sme sa došuchtali do vily. ,,Chcel som povedať, že vyzeráš úžasne, ale dopekla, prečo máš na sebe vyšúchané džínsy?" zhrozil sa pri pohľade na mňa. V prstoch si žmolil náušnicu v uchu. Na sebe mal ten istý oblek z pohrebu a začesané vlasy dozadu.

,,Za to ty vyzeráš dosť frajersky! Kde máš doprovod?"

Otočila som hlavou, či nezbadám nejaké dievča, ktoré by ho doprevádzalo. Ale naokolo boli len neznámi ľudia oblečení ako čašníci.

,,Drahúšik, chcel som ísť s tebou, ale nečakal som, že si sama niekoho privedieš," potmehúcky sa uškrnul.

Veľmi dobre vedel, s kým som tu bola, ale hral sa na nechápavého.

,,Benjamin, toto je Zachary, Zachary predstavujem ti svojho najlepšieho kamaráta Benjamina," vzájomne som ich predstavila a oni si potriasli rukami.

,,Musíme sa ísť niekde prezliecť, nechceli sme, aby sa nám šaty pomačkali v aute," vysvetlila som, prečo sme boli oblečení tak neslávnostne.

Otca som tu nevidela, vlastne nikoho z rodiny som nezahliadla, ale vedela som, že tu niekde museli byť.

,,Choďte, je tu veľa voľných izieb," vysvetlil Ben.

Zachary ma znova potiahol za ruku, aby sme šli a ja som sa stihla ešte obrátiť, aby som videla, ako mi Ben posielal vzdušnú pusu. Ja toho idiota dorazím.

V rukách sme niesli naše oblečenie, ktoré bolo celú cestu v aute zavesené vzadu na vešiaku. Dúfala som, že nebude priveľmi pokrčené. Zapadli sme do jednej miestnosti, ktorá chcela byť knižnicou. Oči som vypleštila snáď až na podlahu, také to bolo... obrovské. Každú stenu tvorila polica s knihami, ktorých bolo nekonečne veľa.

,,Peyton, nechcem ti kaziť radosť, ale obrad začína za pätnásť minút," prehovoril Zachary pokojným hlasom.

Ja som však začala panikáriť, takže som sa ani nenazdala a pretiahla som si tričko cez hlavu. Natoľko som bola v strese, ani mi nenapadlo, že sa tu premávam len v podprsenke.

,,Radšej sa otočím," zatiahol, keď videl, že som si rozopínala džínsy. Len som prikývla, pretože som bola vo veľkom strese.

,,Som vystresovaná a navyše nie je nič, čo by si nevidel," šepla som a pri konci sa sakrasticky zasmiala.

,,Pravda," sucho odvetil.

Potom sme sa už mlčky prezliekali, nikto z nás nemal potrebu sa rozprávať. Keď som na seba natiahla dlhé červené šaty, potrebovala som, aby mi ich zapol. Pristúpil ku mne, teplo jeho tela mi pripomenulo známe pocity, a keď sa ma dotkol na odhalenej časti chrbta, zatriasla som sa.

,,Ďakujem," vydýchla som priškrtene, keď ma zapol.

Keďže sme boli v knižnici, nenachádzalo sa tu ani jedno zrkadlo, takže som sa nemohla pozrieť, ako som vyzerala.

,,Ako vyzerám?"

Otočila som sa okolo svojej osi. Tesné krvavočervené šaty mi obopínali hruď, na pleciach mi viseli ľahučké volániky a dole sa sukňa mierne rozširovala. Zatiaľ som bola bosá, ale potom som si plánovala obuť čierne lodičky.

,,Ako princezná... moja," zašepkal a jeho hlas akosi zhrubol.

,,Č-čo?" myslela som, že som zle počula.

,,To ti potom vysvetlím," žmurkol na mňa a nastavil predlaktie, aby som sa doňho zavesila.

Ešte som si ho však poriadne obzrela. Na sebe mal dokonalo padnúci čierny oblek, červenú košeľu, ktorú som mu úmyselne vybrala, a do toho čierneho motýlika. No musela som uznať, že vyzeral na zožratie. Vlasy si nechal voľne rozstrapatené, čo mu ešte viac pridávalo na sexepíle. Išla som sa z neho roztopiť.

Len čo sme vyšli z knižnice, konečne som zbadala otca.

,,Oci!" vykríkla som asi na celú vilu, ale bolo mi to jedno.

Chcela som sa rozbehnúť, ale v tesných šatách a privysokých lodičkách som sa zmohla akurát tak na rýchlu chôdzu. Zachary pri mne sa ticho smial. Mala som chuť doňho drgnúť, ale pri mojom šťastí by som sama skončila na podlahe.

,,Už som ťa hľadal, myslel som, že neprídeš."

,,To by som si nenechala ujsť."

Síce som chvíľu pochybovala, prišlo mi naozaj nerozvážne a neúctivé ísť sem, keď som len nedávno pochovala matku, ale vedela som, že v kútiku duše by to sama chcela. Chcela, aby som si užívala život a podporovala otca.

,,To sú-" začal otec s vytreštenými očami na moje šaty. Vlastne...

,,Áno, mamine," pritakala som.

Pokiaľ sme boli v Benovom byte, skočila som k nám, aby som vzala mamine šaty. Vedela som, že by jej to nevadilo a mala som potrebu ísť na túto svadbu v niečom, čo jej patrilo. V čom sa cítila naozaj šťastná.

,,Vieš, že tieto šaty mala na našej svadbe po polnoci?"

,,Áno, preto som si ich vzala. Je tu s nami," povedala som so slzami v očiach. Otec ma len poriadne objal a nič nehovoril.

,,Nepokaz si ten úžasný mejkap, kvietok," ozval sa za nami Ben.

O niečom sa zatiaľ rozprával so Zacharym. Predstavila som ho s otcom, ktorý na mňa veľavýznamne pozrel, keď videl, ako sme zladení.

,,Vyzerá ako milý mladý muž," pošepol mi do ucha, zatiaľ čo sme sa stále objímali.

,,Ďakujem," vzlykla som. To bolo, keď som plakala už pred svadbou.

Svadba prebehla naozaj krásne. Sedela som na ženíchovej strane. Po mojom ľavom boku sedel Ben, po pravom Zachary. Stihla som sa zoznámiť so svojimi bratrancami a sesternicami, ani som netušila, že mám takú početnú rodinu. Všetci sa zdali byť takí milí.

Bála som sa priznať, že som šťastná, nechcela som zradiť mamu. Ale naozaj som bola šťastná. Zachary ma celý čas držal za ruku, čo mi vysielalo do tela horúčavy, až som sa obávala, že moje líca žiarili ako šaty, čo som mala na sebe.

Keď si novomanželia povedali svoje áno, rozplakala som sa. A bolo mi jedno, že som si rozmazala celú maskaru. Benjamin tiež vyronil zo dve slzy a ja som vedela, že za toto si ho budem ešte dlho doberať.

Nadišiel čas na prvý tanec. Všetci sme sa postavili do kruhu a pozerali sme na nich. Boli rozkošní. Znova som plakala a Zachary ma povzbudivo zozadu objímal. Cítila som sa ako v rozprávke. Ben vzal do tanca jednu z mojich nových sesterníc a mňa chytil okolo pása veterinár, s ktorým som zdieľala príbytok. Položila som si hlavu na jeho hruď a chcela som sa tak zostať. Navždy. Mala som vážne hlúpe a nereálne myšlienky, ale dnes som sa cítila neskutočne inak. Ako už dlho nie.

,,Správal som sa k tebe ako hlupák," vyhlásil odrazu uprostred romantickej pesničky.

,,To sme si už vyriešili," namietala som a stále som nechávala hlavu na mieste pri jeho srdci. Búšilo mu prirýchlo.

,,Síce som sa ti ospravedlnil, ale naozaj by som to s tebou chcel skúsiť," pokračoval.

Na chvíľu mi prestalo biť srdce a prudko som od neho odtiahla. Pozrela som do jeho krásnych, úprimných modrých očí.

,,Čo chceš skúsiť?" opýtala som sa roztraseným hlasom.

,,Kde inde ťa požiadať, aby si bola mojou priateľkou, ako na svadbe tvojho otca?" zasmial sa a zadíval sa na mňa.

Nevydržala som jeho pohľad a sklopila som zrak. Toto sa mi snáď snívalo. Určite sa teraz zobudím v byte a budem sa preklínať za túto nočnú moru.

,,Bol by som naozaj vďačný, keby som dostal odpoveď. Peyton, trasú sa mi ruky a myslím, že ak mi nepovieš áno, zrejme skolabujem. Aj keď by si na to mala úplne právo, správal som sa ako malý chlapec, ktorý nevie, čo chce. Ale ja-"

Neprestával rozprávať, slová sa rinuli z jeho úst ako z rýchlika a ja som nestíhala vnímať. Preto som postavila na špičky ešte aj v lodičkách a umlčala ho bozkom.

,,Dobre, toto mi stačí ako odpoveď," znova sa zasmial a viac si ma pritiahol k sebe. Pridala som sa k nemu.

Periférnym videním som zbadala otca. Vedela som, že nás práve videl, ako sa vášnivo bozkávame. A bolo mi to jedno, zaslúžila som si byť po dlhej dobe šťastná. Naozaj šťastná.

,,Takže moja priateľka je konečne zadaná," poznamenal Ben. Netušila som, kedy sa pri nás objavil.

,,Už to tak bude," pritakala som s obrovským úsmevom na perách.

⚕️⚕️⚕️

Večer alebo skôr o štvrtej ráno sme zapadli do izby. Pôvodne som nás zapísala do odlišných izieb, ale vtedy som nevedela, že o pár hodín už budem zadaná. Boleli ma nohy, takže som okamžite skopla lodičky.

,,Som hrozne unavená," zívla som, aby som svoje slová potvrdila.

,,Choď do sprchy, spravím posteľ," navrhol ochotne a ja som ho pohladila po líci.

Rýchlo som sa osprchovala, hodila na seba pyžamo v podobe saténového tielka a šortiek. Keď som vošla do izby, hneď som si ľahla do postele a neviem, či som aj na chvíľu nezaspala. Pretože som sa strhla, keď si pri mňa ľahol.

Naklonil sa ku mne, jeho neoholená brada sa dotkla môjho pleca a mnou prebehli zimomriavky. Všetky chĺpky sa postavili do pozoru a ja som očakávaním preglgla. Hneď som bola prebratá. Nehýbala som sa, bála som sa, že keď tak spravím, prestane. A to som nechcela. Prisunul sa ešte bližšie, cítila som, ako sa jeho stehná dotkli mojich.

,,Čo to robíme?" šepla som do ticha.

,,Pššt," zahriakol ma okamžite a perami sa dotkol mojej kľúčnej kosti. Zotrval chvíľu na mieste a potom mi vtisol ďalší bozk na to isté miesto.

Zachvela som sa. Ruku mi prehodil cez pás, kratučké saténové tielko nezakrývalo celú moju pokožku, tak sa ma dotkol na odhalenej časti tela. Chcela som sa otočiť, chcela som sa naňho pozrieť a v prvom rade som sa chcela vrhnúť na jeho pery. Ale nedovolil mi to a stále pokračoval v pomalom uctievaní mojej kože. Jeden bozk na ucho, pohladenie po bruchu a ja som bola v nebi. Potrebovala som viac, oveľa viac.

,,Zachary," sykla som, keď mi mučivo pomaly prechádzal dlaňou po bruchu. Stúpal vysie a vyššie. Zostalo mi horúco a vzdychla som, keď mi prstom stisol bradavku.

Nepovedal ani pol slova, iba som počúvala jeho prerývaný dych, jeho tiché vzdychy prekrývajúce sa s mojimi.

Naozaj som to už nevydržala, preto som sa prudko otočila a nedala mu šancu sa spamätať. Sadla som si naňho obkročmo a chytila som mu hlavu do dlaní. Prudko som ho pobozkala. Konečne som cítila jeho úžasné mäkké pery na tých svojich. Bol to neopísateľný pocit.

Bozkával skvelo, dokonalo a ja som sa z toho šla roztopiť. Akoby bozky, čo som dostávala predtým, boli iné. Pootvoril ústa, takže sa naše jazyky opäť stretli a znova sa spoznávali. Vzdychla som, keď mi prilepil ruky na zadok a poriadne ho stisol. Zatiaľ som sa mu hrala vo vlasoch, ťahala ho za ne a náramne si užívala túto chvíľu.

,,Chcem ťa pod sebou," zachraptil odrazu a tak aj spravil. Nestačila som sa čudovať a o chvíľu som ležala na chrbte.

Ahojte❤️
Prepáčte, že včera nebola časť, ale mala som skúšku, ktorú som našťastie úspešne spravila. Lenže potom som si len čítala a pozerala seriály. Ale tak som rada, že sa mi podarilo napísať túto časť. Neskutočne som sa bavila pri písaní, konečne nejaká pekná kapitola (zrejme až príliš sladká🙈).
A má dokonca 1988 slov😂 Nechala som sa uniesť😱
Čo vravíte na túto časť? Dúfam, že sa tešíte, že sa tí dvaja už dali dokopy. Lebo ja áno🥰
Teším sa na vaše názory, ďakujem za všetko!💕
Baruš