Nesmelo som sa usmiala, netušila som čo s rukami, tak som nimi žmolila lem blúzky. Keď som si chcela sadnúť, otec sa postavil zo stoličky. Trošku som bola vyplašená, keď sa nahol ku mne a dosť trápne sme sa objali.

,,Ahoj," šepol a jeho hlas vo mne vyvolal dávne spomienky.

Ako dlho som ho nepočula. Mierne mi stislo srdce. Posadili sme sa za stôl. A pozerali sa na seba. Nevedela som, čo by som mu mala povedať, ako by som začala konverzáciu. Necítila som sa vo svojej koži. Teraz som si nebola istá, či to bol dobrý nápad. Možno som si to mala nechať prejsť hlavou, nevrhať sa do toho bezhlavo. Mala som sa poradiť s Benjaminom, ten by mi to určite vyhovoril.

,,Už si si vybrala?" spýtal sa znenazdajky otec.

Uprela som naňho zrak, netušila som, čo odo mňa chcel.

Čo či som si vybrala?

Asi videl, aká som zmätená, preto ukázal na jedálny lístok. Ach, jasné, ja som sa prišla predsa najesť...

,,Dám si to, čo ty," vyriekla som napokon.

Nemala som náladu si niečo sama vybrať, žalúdok som mala aj tak ako na vode. Keď prišiel čašník, otec mu nadiktoval objednávku. Údený losos, pečené zemiaky a k tomu šalát. A perlivú minerálku. Nenamietala som, na nič z toho som nemala alergiu, dokázala som zjesť prakticky všetko.

,,Tak," začal a prečistil si hrdlo. Znova sa nám stretli pohľady.

,,Tak," zopakovala som po ňom.

Bola som nervózna. Ale asi nie tak ako on, keďže sa mu na spánkoch perlil pot. Vzal servítku, ktorá ležala na stole, a poutieral si tvár.

,,Chýbala si mi," ozval sa znova. Niečo v jeho hlase ma donútilo mu uveriť.

,,A kde si bol tie dva roky?" nedalo mi a položila som otázku.

Asi som bola trošku odporná, ale vyparil sa z môjho života a zrazu chcel doň znova vstúpiť? Tak ľahko to rozhodne nepôjde. Jeho zelené oči sa zakalili, dúfala som, že ho nerozplačem.

,,To je na dlhé rozprávanie," ťažko vyslovil a zložil si ruky pod stolom.

Potom nám priniesli polievku, a tým sa naša konverzácia prerušila. Alebo teda skôr môj útok. Pustili sme sa do jedla, párkrát sme sa na seba pozreli, ale skoro sme ani neprehovorili. Dojedli sme a ja som sa odhodlala na ďalšiu otázku.

,,Mohol by si mi to vysvetliť? Máme predsa čas, či nie?"

Práve nám pokladali na stôl druhý chod, takže nás znova prerušili.

,,Alebo mi rovno povedz, prečo si nás opustil," dodala som.

Otec sa zhlboka nadýchol a prudko vydýchol. Prikývol.

Mne sa v tom momente rozbúchalo srdce ako o preteky, bála som sa, čo sa dozviem.

,,Dobre, ako veľmi dobre vieš, tvoja matka začala piť, keď si mala desať rokov. Ja som vtedy musel zostávať dlhšie v práci, pretože ma preložili na inú pozíciu a musel som prepisovať dokumenty. Tak som zostával aj po práci ešte dve hodinky dlhšie. To tvoju mamu začalo štvať, vždy, keď som prišiel domov, začala po mne kričať. Nikdy to nepovedala priamo, ale to, ako ma vypočúvala, myslím si, že ma podozrievala, že mám románik."

,,A nemal si?" skočila som mu do reči.

,,Samozrejme, že nie, Peyton. Obidve som vás ľúbil," uistil ma a hneď pokračoval.

,,Lenže potom začala piť, chvíľu som jej to toleroval, ale začala vyvádzať. Všetky peniaze míňala na alkohol, postupne mi mizla hotovosť a nakoniec aj karty. Pýtal som sa jej, či si ich požičala, či si niečo objednávala. Lenže ona klamala. Normalne mi do očí povedala, že nie, že ona moje kreditky nevidela. Nerozumel som, čo sa jej stalo. Chápal som, že som bol dlho v práci, ale vždy som sa jej aj tebe snažil venovať. Už som to nezvládal. Necháp ma zle, ale moje city voči nej ochladli, nedokázal som sa pozerať, ako mi chradla pred očami. Preto som podal žiadosť na rozvod. A to bola pre ňu posledná kvapka. Začala sa mi vyhrážať, udrela ma a potom povedala, že ti ublíži. Keď som jej pohrozil, že ak ti skriví čo i len vlások na hlave, udám ju... Ona však potom začala splietať niečo o tom, že by ti nikdy neublížila. Myslím, že bola v opojení alkoholu, preto trepala jedno cez druhé. A tak som odišiel."

,,Ako si ma mohol nechať u nej?" zaujímala som sa so slzami na krajíčku.

,,Chcel som sa po teba vrátiť, naozaj, ale ona vravela, že vy dve ste šťastné, že vám nič nechýba. A potom som sa znova zaľúbil. Zalepil som si zlomené srdce. Raz som bol s Ellou a jej dcérou Wendy na prechádzke a stretli sme Penny. Keď nás videla takto pokope... Videl som na nej, že bola zničená, mala prepadnutú a bledú tvár, ruky sa jej triasli a vlasy mala spľasnuté."

,,V ten deň som prišla domov s Benom a videli sme ju, že si pichala drogy, mala som trinásť rokov," prerušila som ho.

,,Asi za to môžem aj ja, možno keby nás spolu nevidela, nestala by sa z nej závisláčka."

,,To nie, za to si môže sama. Predsa ste sa rozviedli, mal si právo na šťastie," usmiala som sa a zotrela si slzy stekajúce po lícach.

,,Ver mi, že som sa chcel s tebou stretávať aj naďalej, ale potom mi to zakázala, povedala, že sa zabije, keď ťa ešte raz uvidím, preto som ťa už od tvojej osemnástky ani nekontaktoval. Nechcel som, aby sa kvôli mne zabila, aby si prišla o matku," objasnil.

Nechala som si chvíľku na premýšľanie. Nikto za to nemôže, aj ja som mu mohla povedať, že začala brať drogy, ale nikdy som mu to nepovedala, nikdy som sa o tom ani nezmienila, bála som sa. Bála som sa, že jej už nič nepomôže.

To všetko, čo mi povedal, dávalo odrazu zmysel. Nebola som naňho nahnevaná, ale smutná, že mi to nepovedal oveľa skôr, mohla som s ním stále nadväzovať kontakt a mať s ním vzťah. Takto to bolo ťažšie, aj keď som verila, že sa to stále dalo zachrániť.

⚕️⚕️⚕️

Kráčali sme popri rieke, vonku bolo práve najväčšie teplo a mne to aj tak neprekážalo. Bola som s ním. Konečne sme spolu trávili čas ako už dlho nie.

Jediná, na koho som bola vrcholne naštvaná, bola mama. Opäť sa preukázalo, aký sebecký človek to je. Keď ona nemohla mať s otcom vzťah, zakázala, aby sa stretával aj s dcérou. Čo bolo toto za rodiča, to som nechápala. Vedela som, že som spravila dobre, keď som s ňou prerušila kontakt, keď sme sa tak škaredo pohádali. Ale už som ju nemohla trpieť, zaslúžila som si predsa niečo viac. A to sa teraz aj plnilo.

Otec mi rozprával o svojej priateľke, o jej dcére, čo znamenalo, že som mala skoro nevlastnú sestru. Neprekážalo mi to, keď mi povedal svoju časť príbehu. Dovtedy som poznala len maminu, otec ju podviedol, našiel si novú rodinu a opustil nás. Toto mi stále opakovala a ja som bola taká hlúpa, že som sa to jeho nikdy nespýtala.

Síce som sa bála, že ma neprijmú, ale on ma ubezpečoval, že nič také nehrozí, že o mne vedia už dávno. Verila som, že to dopadne tak, ako má. Už som sa nechcela trápiť, bolo toho na mňa priveľa. Keď sme prišli pred dom, kde bývali, stiahol sa mi žalúdok. Otec odomkol biele dvere a mne sa do nosa dostala sladká vôňa koláča.

,,Grant, už si doma?" ozval sa ženský hlas oslovujúci otca menom.

Vtom do haly prišla žena v stredných rokoch. Na sebe mala marhuľové šaty s kvietkami a okolo nich uviazanú bielu zásteru. Do tváre pôsobila veľmi milo a dokonca sa na mňa aj usmiala. Neisto som jej úsmev opätovala, nebola som si istá, či som tu bola vítaná.

,,Och, ty musíš byť Peyton. Tvoj otec o tebe veľa rozprával. Myslím, že si ešte krajšia, ako ťa opisoval," hrkútala pani domu a mne sa trošku uľavilo.

Nestihla som ani poďakovať, či podať jej ruku a už veselo hovorila ďalej.

,,Aké to mám spôsoby, som Ella," a vtisla ma do vrúcneho objatia.

Do očí sa mi znova dostali slzy, až ma to prekvapilo, preto som začala zúrivo mrkať, dúfajúc, že zmiznú.

,,Wendy, máme tu návštevu!" zakričala, keď sa zvítala s otcom.

Po schodoch sa ozvali rýchle kroky a onedlho sa v obývačke, kam sme sa presunuli, objavilo dievča. To musela byť Wendy. Dozvedela som sa, že mala pätnásť rokov a prvého priateľa, ktorý bol zhodou okolností práve na návšteve. Tak som sa zoznámila aj s Adamom.

Ahojte, dnes trošku pozitívnejšia kapitola, myslím, že si Peyton zaslúži vo svojom živote trošku šťastia. Čo vravíte na jej otca a jeho novú rodinu?
Prajem pekné prežitie veľkonočných sviatkov v týchto ťažkých časoch.
Ďakujem, že ste tu si mnou, veľa to pre mňa znamená💕
Baruš