Cez plece som mala prehodenú obrovskú tašku, najväčšiu akú som našla, a hádzala som do nej potrebné veci. Ava ma sledovala, cupitala za mnou ako poslušný psík a občas zaštekala. Dnes som ju so sebou nebrala, tak som ju pohladila za ušami a ďalej som sa venovala potrebným veciam.

Zastavila som sa v kuchyni, aby som si odchlipla z ešte stále horúcej kávy. Znova som sa vrátila do izby, odhrnula papiere do školy, z ktorých som sa učila, a otvorila skriňu. Ava prišla za mnou, posadila sa do stredu miestnosti a pozorovala ma.

Obliekla som si biele šaty bez ramienok a hodila do tašky plavky. Mobil mi už zvonil niekoľko sekúnd, ale s plnými rukami som ho nedokázala zdvihnúť. Do toho mi začala štekať Ava, takže som mala o zábavu postarané. Keďže som tušila, že to bol Ben, nechala som to tak, aj keď ma za to neskôr určite dorazí. Ešte som tam nabalila aj nejaké jedlo, do ruky vzala perlivú minerálku a mohla som vyraziť. Keď som otvorila dvere, už za nimi stál spomínaný.

,,Tiež ťa zdravím, priateľu," zavtipkovala som, keď otváral ústa, aby mi vyčistil žalúdok. Meškala som už pol hodinu.

,,No poď už, Peyton," kapituloval nakoniec a chytil mi tašku, pokiaľ som zamkýnala.

Zviezli sme sa výťahom dole a nasadli do Benovho auta. Tašku som mala položenú na stehnách, zatiaľ čo cúval. Nahlas som pustila rádio, pretože hrali nejakú super pesničku. Počas cesty sme sa nerozprávali, lebo sme spievali, aj keď nám to nešlo. Hlavne asi mne, ale aj tak som pokračovala, s Benom som sa poznala dosť dlho na to, aby som sa pred ním hanbila.

Vlasy som mala spletené do vrkočov, takže som musela počúvať hlásenia o tom, že vyzerám ako trinásťročná tínedžerka. A čo. Mne to bolo ukradnuté.

Keď konečne zaparkoval, vypol motor a vyteperili sme sa z auta, naskytol sa nám pohľad na pláž. Nestihla som sa ani vynadívať, keď sa môj najlepší kamarát rozbehol.

,,Ben, čakaj!" kričala som za ním, ale bolo to márne.

Ťažká taška ma spomaľovala, nestíhala som ho ani dobehnúť a v šľapkách cez prsty sa tiež nebehalo práve pohodlne.

,,Stoj!" skúsila som znova, ale vietor odnášal moje slová a Benjamin naďalej utekal, akoby prvýkrát videl pláž a vodu.

Zahromžila som, rozbehla sa ešte viac a vtom som sa vykotila do piesku. Zvrtla sa mi noha, šľapka sa mi pošmykla a myslím, že som ju aj pokazila. Piesok som mala všade, aj na takých miestach, na ktorých by ho normálny človek nechcel. Kýchla som si, keď sa mi dostal aj do nosnej dierky a vypľula kusy so slinami. To som mala za to, že som bežala s otvorenými ústami.

Keď som sa už zdvíhala, všimol si ma Ben. A začal sa rehotať ako nenormálny. Ukázala som mu prostredník a naštvane som sa pozviechala. Veci z tašky sa rozsypali po pláži, tak som ich tam chytro hodila späť. Oprášila som sa, aj keď na tých bielych šatách bolo vidieť, že som sa váľala v piesku. Rozložili sme deku, okolo nás nebolo veľa ľudí. Netušila som prečo, ale neprekážalo mi to.

,,Musím sa prezliecť do plaviek," oznámila som a v ruke som zvierala tie dva malé kúsky látky.

,,A čo chceš odo mňa?" pozrel sa na mňa.

Vyzliekol si tričko, ktoré zhúžval v taške a na sebe mal len žlté plavky s ananásmi.

Už som spomínala, že som dávala najlepšie darčeky?

,,No, aby si ma nejako zakryl, nech sa môžem prezliecť," vyhlásila som a pohodila rukami, akoby to bolo také zložité.

Prikývol, vzal uterák a držal ho pred sebou ako oponu. Rýchlo som si natiahla spodný diel, ešte kým som mala šaty. Ben odvrátil pohľad a posunul uterák nižšie.

,,Ben!" napomenula som ho, aby napravil svoju chybu. Niečo zamrmlal, ale nerozumela som mu, preto som to neriešila.

Keď som bola oblečená a Ben už nevedel postáť na mieste, pobrali sme sa smerom k vode.

,,Tak trochu som ti to zabudol povedať, ale objednal som nám inštruktora na surfovanie," vyhlásil a rýchlo som rozbehol do vody.

Zabijem ho!

Dobre vedel, že kým sa dostanem do vody, prejde aj hodina. Moje prsty sa dotkli studenej vody a ja som v sebe zadržala výkrik. Prečo vždy musí byť taká ľadová?

,,Veď ma počkaj!" vykríkla som, ale asi ma nebolo počuť.

Okolo mňa behali deti, ktoré všade špliechali, takže som mala po celom tele zimomriavky.

,,Peyton!" počula som jeho hlas akoby z diaľky. Nakoniec som to vzdala a so všetkým sebazaprením som skočila do rozbúrených vĺn.

⚕⚕⚕

Asi takú hodinu som sa opaľovala, kým Ben nezačal hučať, že už vidí nášho inštruktora.

Popravde? Naozaj sa mi nechcelo sa učiť surfovať, hlavne nie s niekým cudzím, pri ktorom bola veľká možnosť strápnenia sa. Ale aj tak som sa postavila z deky, zložila slnečné okuliare a schovala ich do tašky.

Ben mal zasa náskok, preto som nemala ani len najmenšiu šancu ho dobehnúť. Už bol skoro pri tom inštruktorovi a ja som len dúfala, že sa zasa nezložím v piesku. Vlasy mi padali do tváre, aj keď som ich mala zapletené.

Zvítali sme sa s inštruktorom, ktorý nám všetko začal vysvetľovať a ja som ako vždy zabudla dávať pozor. Benjamin sa tváril nadšene, akoby prišli skoré Vianoce. Zabudla som aj inštruktorovo meno, ale nebolo to až také podstatné. Bol to vysoký chlap, do bronzova opálený a oblečený mal neoprénový oblek. Netušila som, či mu v ňom nebolo teplo, pretože bol celý čiernej farby. Ben začal na niečo prikyvovať, ale ja som, samozrejme, že nemala poňatia, o čom sa doteraz tí dvaja bavili. Preto som kývla hlavou aj ja, aby som sa aspoň tvárila, že som vedela, o čom je reč.

,,Tak skúsime ísť na vodu," povedal pokojným hlasom.

Zmätene som naňho pozrela, možno som mala v očiach aj strach, ale jemu to asi neprekážalo, alebo si ma nevšímal ako ja doteraz jeho reči.

,,Nemali by sme sa najprv učiť na suchu?" spýtala som sa. Pozerala som zopár videí, kde sa ľudia učili surfovať, a určite nešli hneď na vodu.

,,Ale nie, ja mám inú metódu učenia," usmial sa na mňa.

Ben len pokrútil hlavou v zmysle, prečo ho zdržujem, a už sa hrnul do vody. Studenej vody, aby som podotkla. Netušila som, ako tam zvládnem vkročiť bez ujmy na zdraví.

Panebože, nestrápnila som sa už dosť na dnešný deň?

Napokon som sa premohla, so zaťatými zubami som sa ponárala do vody. Striaslo ma, zasa som mala celé nohy posiate zimomriavkami. Všimla som si, ako sa Ben štveral na surf. Bol obyčajný, asi biely s nejakou potlačou, a môj kamarát vyzeral ako veľryba na suchu. Musela som sa zasmiať na tom, ako smiešne vyzeral, keď sa pokúšal dostať na rovnú plochu surfu. Inštruktor na mňa škaredo pozrel a jeho oči hovorili, že je zvedavý na môj výkon.

,,Ideš Ben!" kričala som do vetra a tlieskala do toho.

Keď sa konečne dostal na surf a ležal tam ako rozpleštený tuleň, pokúsil sa postaviť. Dlháň - ako som začala prezývať nášho inštruktora - preplával k nemu. Tiež som podišla bližšie, aby som mala lepší výhľad.

,,Ben, nelež tam ako tučniak, postav sa!" skandovala som a popri tom som sa smiala ako šialená.

,,Veď počkaj, uvidíš, aké to je náročné!" zvrieskol a vzápätí sa strepal do vody.

Dlho sa nevynáral, už som sa naozaj začínala obávať, keď ma niečo chytilo za nohu. Vykríkla som od strachu, pretože som si myslela, že to bol žralok a chystal sa ma zjesť. Potom sa predo mnou vynorila jeho hlava a stiahol ma pod vodu. Chcela som vykríknuť, takže som sa poriadne nalogala slanej vody. Keď som sa vynorila na hladinu, začala som prskať a kašľať, aby som to dostala von zo seba.

,,Ty si idiot!" nadávala som, ale Ben sa len smial a nevedel prestať.

,,To máš za to, že si robíš srandu, ty trúba," vyplazil na mňa jazyk a šplechol vodou, keď sa pobral za inštruktorom.

Ja som začala plávať smerom na breh, potrebovala som sa niečoho napiť, pretože som stále cítila soľ. Už som obchádzala deti, ktoré si na brehu hádzali loptu, keď som zbadala niečo chlpaté. Nestihla som to ani poriadne zaregistrovať a už som ležala na zemi. Na tvári som pocítila veľký mokrý jazyk.

,,Jamie!" počula som, ako niekto volal.

Ten hlas mi bol známy a aj to meno, ale v stave dezorientovania som to nevedela rozlúštiť. Chytila som sa ponúkanej ruky a ocitla som sa tvárou v tvár svojho spolubývajúceho.

,,Peyton?"

,,Zachary?"

Spýtali sme sa naraz.

,,Čo tu robíš?" pokračovala som, keď mi dával najavo, že mám prednosť.

,,Vzal som Milly a Jamieho na výlet," ukázal niekam za seba. Mohlo mi napadnúť, že tu bude aj tá malá čertica.

,,Ja som tu s Benom," kývla som k vode, kde sa stále pokúšal dostať sa na surf.

Jamie sa znova vytrhol majiteľovi, aby mi mohol oblízať ruku. Už dosť, že som bola na tvári cela oslintaná, on musel ešte aj pokračovať.

,,Jamie, stačí," napomenul ho, ale zlatý retriever ho mal očividne v paži.

Zasmiala som sa teda a kvokla si, aby som ho pohladkala. Zrazu som započula detský smiech a krik, keď s ak nám blížila Milly.

,,Mrkvové dievča," zastala pri bratovi a škaredo ma prepálila pohľadom. Stále som netušila, prečo som jej taká nesympatická.

,,Ahoj," podišla som k nej a postrapatila jej vlasy. Malá zvýskla a hneď si ich začala upravovať.

,,Nepridáte sa k nám?" navrhla som.

,,Samozrejme," odvetil hneď Zachary, aj keď podľa mňa mala jeho sestra na to iný názor. Milly sa rozbehla do vody a Jamie ju s brechotom nasledoval.

Zachary mal na sebe červené šortky a opäť som mala výhľad na to jeho vypracované telo. Rýchlo som ale odvrátila zrak, aby ma nepristihol. Aj tak som bola z neho mimo, čo by som rozhodne nemala byť.

Stále som bola zadaná. Aj keď sa tomu už ťažko verilo. Aiden sa mi odvtedy stále neozval.

Okamžite som však vyhnala zlé myšlienky z hlavy a rozbehla sa do vody za kamarátmi. Chcela som si poriadne užiť tento slnečný deň.

Ahojte!😇
Skúšky mám za sebou, prázdniny sa začínajú, už len nájsť si brigádu. Budem sa snažiť pridávať čo najčastejšie, najradšej by som tento príbeh dokončila do začiatku nového semestra. Uvidím, ako mi to pôjde.
Dnes taká pohodová kapitola, nech máte trošku letnú náladu.
Ako sa máte? Máte nejaké plány na leto?😊
Baruš