Vlasy som si stiahla do drdolu a podopierala som ešte stále dezorientovaného Bena. Našťastie sme už stáli v hale a čakali na batožinu. Modlila som sa ku všetkým božstvám, aby k nám prišla v poriadku. Ava bola v prenosnej kabelke nepokojná, začala sa vrtieť a sem-tam zavrčala. Nerozumela som, čo mala za problém, tak som sa snažila si ju nevšímať. Bolo mi teplo, fakt som oľutovala výber svetríka, pretože som cítila kvapky potu stekajúce po chrbte.

Benjamin sa po dlhom čakaní zložil na špinavú podlahu, ale to som radšej nechcela skúšať. Už som prešľapovala z nohy na nohu, bola som nervózna a podráždená. Trvalo dlho, kým som uvidela svoj starý kufor a cestovnú tašku. Rozbehla som sa ako zmyslov zbavená, lenže potom som si spomenula, že ešte musím počkať na kamarátovu batožinu. Capla som sa po čele, nevedela som, čo od nudy robiť.

,,Ešte koľko, Benjamin?" zúrila som a neopodstatnene som si na ňom vybíjala zlosť.

,,Keď zbadám svoj kufor, dám ti vedieť," podráždene odpovedal a založil si ruky na prsiach.

Ešte, že som nebola sama taká nervózna. Boli sme tam necelú hodinu, kým Ben vyskočil a šiel si prevziať ten hlúpy kufor. Ani som naňho nepočkala, vydala som sa smerom k východu.

,,Zlatino, keď si taká rozbehnutá, vieš, kam máš ísť?" ohlásil ma, keď som otvárala sklenené dvere s nápisom Východ. Sebavedomo som na ne ukázala, ale on pokrútil hlavou. ,,Auto ma čaká pri hlavnom vchode."

Nečakala som ani sekundu, rozutekala som sa za ním aj so všetkými vecami.

,,Aké auto? Odkiaľ? To si mi kedy chcel povedať? Ben!" hustila som doňho, pokiaľ som neskríkla.

Našťastie tu panoval taký hluk, že ma neželaní pozorujúci nepočuli. Napokon zastavil, pohľadom na mne spočinul a prešiel si prstami po náušnici. Nahlas si povzdychol, aby tým dal najavo, že ho neskutočne zaťažujem.

,,Keďže mám tento výlet naplánovaný, narozdiel od teba," veľavýznamne na mňa pozrel, ,,objednal som si auto. Požičal. Časom si kúpim svoje, ale ešte som nezačal pracovať a budem ho potrebovať."

Po jeho vyhlásení som konečne sklapla a poslušne som za ním kráčala. Bola som rada, keď som svoj zadok zaborila do koženého sedadla Benovho zapožičaného auta. Ava sa mi schúlila v lone, tíško pochrapkávala a pôsobila rozkošne. Ale to som si myslela o všetkých zvieratkách.

,,Peyton, myslím, že sme sa stratili," vyhlásil, keď sme už šli hodnú pol hodinu. Zmätene som zaklipkala očami, hodila naňho rozzúrený pohľad a bezmocne tleskla rukami.

,,Vieš aspoň adresu?" opýtala som sa pre istotu. Pri ňom som nikdy nevedela.

,,Samozrejme," hrdo vypäl hruď a ja som mu závidela bavlnené tričko s krátkym rukávom.

Nadiktoval mi ju a ja som ju zadala do mobilnej navigácii.

,,Keby nie si taký tvrdohlavý, už sme to mohli dávno spraviť a vyvaľovať sa v tvojom novom príbytku," vyplazila som mu jazyk.

Bola som rada, že som s ním a nemusela som riešiť každodenné problémy. Len čo som si na to spomenula, na telefóne sa objavil prichádzajúci hovor. Nechala som to zvoniť, pretože to bola mama.

,,Nezdvihneš to?" zaujímal sa.

Pokrútila som hlavou, nemala som náladu. Chápavo sa usmial a sám vytočil svojich rodičov. Chvíľu sme sa s nimi rozprávali a keď navigácia zahlásila, že sme v cieľovej požiadavke, rozlúčili sme sa.

Ako prvý vystúpil Benjamin, ja som musela dávať pozor na spiacu kokeršpanielku. Lenže to by som nebola ja, takže sa mi ju podarilo zobudiť. Pustila som ju na chodník, pretože tu bola málo frekventovaná premávka, ale aj tak som sa stále za ňou otáčala.

,,Kde si vzal na túto nádheru peniaze?" obzerala som sa.

Bol to obrovský dom natrený na béžovú farbu. S bočnou stenou bola spojená garáž pre dve autá, pričom jedna strana bola uzamknutá, takže som tipovala, že tam mal Scott - jeho nový spolubývajúci - svoje auto. Záhrada bola len vpredu, za domom už pozemok nepokračoval. Okolo kmeňov dvoch stromov bola upevnená hojdacia sieť.

,,Zas až také drahé to nebolo, mal som veľa úspor z brigád," odpovedal mi na otázku.

Kým sme priniesli všetky veci dovnútra, prešlo niekoľko minút. Ava zatiaľ pobehovala na dvore a od cesty ju oddeľoval plot. Takto som sa o ňu nemusela obávať a neustále sa po nej otáčať či kričať.

Zvnútra bol dom tiež bohovský, vstupovali sme do chodbičky, ktorú tvorila menšia komoda, kde sa dávali topánky. Navrchu bola medená miska na kľúče a naľavo sa zavesovali kabáty a bundy. Potom sa pokračovalo do kuchyne, ktorá tvorila veľkú časť domu. Spojená bola s obývačkou a tieto dve miestnosti od seba oddeľoval gauč. Na stene bol zavesený veľký televízor, ktorý mohol konkurovať plátnu v kinosále. A napokon tam bolo ešte trojo dverí - dve spálne a jedna kúpeľňa, kde bola aj vaňa, aj sprchový kút. Na stole v kuchyni boli na papieri vypísané inštrukcie a privítanie. Dokonca aj pre mňa. Tešila som sa, keď spoznám toho chalana, vyzeral byť fajn. Ben mu napísal krátku a stručnú esemesku, že sme dorazili, aby ho priveľmi neotravoval na dovolenke.

,,Peyton, kým si tu, môžem ťa o niečo požiadať?" začal a hodil na mňa psie oči.

,,Skús," kývla som hlavou.

,,Mohla by si niečo uvariť? Som hrozne hladný," uškrnul sa a ruky si položil na brucho. A keď mu v ňom aj zaškvŕkalo, povolila som.

,,Vieš, že ťa zbožňujem, však?"

Opäť som len prikývla a lišiacky sa usmiala. Našťastie tu bolo nakúpených zopár potravín, takže som nemusela hľadať najbližší obchod.

,,Čo by si pán Strachers dal?" oslovila som ho.

Bol vo svojej novej izbe, preto som kričala. Hneď odtiaľ vybehol celý natešený a ja som vedela, čo chcel ešte skôr, než to vyslovil.

,,Palacinky."

Ruku som si prirazila o čelo na znak kapitulácie a prijatia rozkazu. Zasmiala som sa, uvoľnené pramienky ryšavých vlasov som si zastrčila za ucho a mohla som sa pustiť do práce. Keď som našla všetky potrebné ingrediencie a spravila som zmes na palacinky, snažila som sa spojazdniť sporák.

,,Ben?" zakričala som a keď mi v sekunde položil ruku na plece, zľakla som sa. Miska s pripravenou zmesou mi vypadla z ruky a rozliala sa po bielych kachličkách.

,,Jajha, mňa to tak mrzí, prepáč, Ben," bedákala som. Nevedela som, čo mám skôr robiť, či sa ospravedlňovať svojmu kamarátovi, alebo ísť pohľadať utierku.

,,A to som bol za tých dvadsať rokov, čo si na svete, vždy presvedčený, že varenie je jedna z tvojich špecialít," obrátil to na žart.

Uvoľnila som sa, aj som sa zasmiala, ale nebolo to také od srdca, pretože ma mrzelo, že som Scottovi zašpinila dlážku.

,,Peyton, drahá, kašli na to," podal mi ruku, aby ma zdvihol zo zeme.

,,Pozri, čo som našiel!"

V rukách zvieral dva joysticky a čudovala som sa, prečo ešte nebehal po celom dome ako minulý rok na Vianoce, keď som mu kúpila najnovšiu hru The Sims. Hneď vytiahol nejaké hry, takže som ďakovala, že sa už nadobro presťahoval a nemusel sa vracať po zabudnuté veci.

,,Čo si chceš zahrať?"

Nechápala som, na čo sa ma to pýtal, keď som ho poznala ako vlastné topánky. Vedela som, že hru vybral už dávno predtým a mňa sa pýtal len zo slušnosti.

,,Len som chcel vedieť, ako sa zatváriš!" nahlas sa zasmial a ja som sa včas spamätala, lebo inak by pristúpil Avu.

Odsotila som ho, aby sa jej nič nestalo. Nečakala som, že sa Benjamin neudrží na nohách. Spadol na zadok, ale najlepšie na tom bolo, že priamo do rozliatej zmesi na palacinky. Vtedy som bola totálne presvedčená o tom, že my dvaja by sme spolu nemohli bývať. Dúfala som, že počas môjho pobytu nepodpálime dom.

Rýchlo som vytiahla z vrecka mobil, ignorovala desať zmeškaných hovorov od mamy a vyfotila som ho. Ukázal mi zdvihnuté palce. Potom sa postavil, otočil sa a vytrčil lepkavý zadok, aby som to znova zaznamenala. Fotky som poslala Aidenovi a ďalším kamarátom zo strednej.

,,Poďme si teda niečo zahrať," súrila som ho ku gauču.

Nemohol si tam sadnúť taký ufúľaný, preto si vyzliekol nohavice a sadol si vedľa mňa len v srdiečkových boxerkách, ktoré mal tiež odo mňa. Dávala som tie najlepšie darčeky. Spustil nejakú hru, názov mi nepovedal a ja som cítila blížiace sa víťazstvo.

,,Prečo si dal toto? Vieš, že to neviem hrať!" sťažovala som sa, keď sa na obrazovke objavili dve postavy a Benova ma hneď zložila na zem.

,,To máš za to, že si do mňa strčila," vecne poznamenal a pokračoval v hraní.

Pohodlne som sa usadila, nohy som si dala pod seba a aj keď mi bolo teplo v tom hlúpom svetri, sústredila som sa. Neriešila som ani to, že počujem mľaskanie, čo znamenalo, že si Ava pochutnávala na nedorobených palacinkách. A Ben očividne aj zabudol na svoj hlad, pretože som už po tretíkrát prehrala a on nemienil prestať hrať.

Keďže mne ešte prázdniny pokračujú, tak píšem, keď sa dá. Tento príbeh je pre mňa oddychový, mám ho rada, aj keď sa to ešte len rozbieha, takže sa mi dobre píše. Čo vravíte zatiaľ na dej?
Inak nedávno som si upravovala Pinterest, takže ak sa niekto chcete pozrieť, čo ma inšpiruje pri príbehoch, odkaz mám na profile. Nájdete tam všetky príbehy, ako aj tento nový❤
Baruš