Ahoj všetci. Ak niekto z vás nemá rád Nevermoor a Mog Crowovú: prepáčte, že to tu pchám a kľudne ma zhejtujte alebo to odignorujte.
Pre všetkých ostatných: Dúfam, že sa bude páčiť.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Morrigan:

S Jackom sme sa vrátili z plávania v bazéne. Hawthorne už išiel domov a spolu s Jupiterovým synovcom sme sedeli v jedálni, jedli sme sendviče, čo nám dala Marta na večeru. Každý sme boli pohrúžený do svojich myšlienok a nevnímali sme okolie.
Jack sa ku mne znenazdajky otočil.
"Počuj! Prečo... Prečo si mi nikdy nepovedala o tom, ako si žila... hm... predtým. V republike. Strýko Jove mi nechcel nič povedať a tak... Pozri nechystám sa ti vykladať o svojom živote, ale obaja sme mali očividne zlú minulosť a..." odmlčal sa.
Otočila som sa na neho a s prázdnym, kamenným výrazom, som na neho pozerala. Nevedela som, o čo mu ide.
Zhlboka sa nadýchol a potom sa zamračil.
"Povedz mi, ako to bolo. Prosím."
Ticho a rezignovane som si povzdychla. Jupiter tu ešte stále nie je a aj tak, Jack je s výnimkou môjho patróna prvý, kto naozaj vedel čo som, a kto som.
"Dobre. Poďme do Siene tieňov."

Keď sme tam prišli, sadli sme si na podlahu, každý z jednej strany ku sviečke a ja som odhodlane začala.
"Poviem ti príbeh.
Tak teda...
Náš príbeh sa odohráva v Zimnomorskej republike, v hlavnom štáte Veľký Vlčí Lán, v srdci jeho najväčšieho mesta Jackalfax, vo vile štátneho kancelára, Corvusa Crowa."
Vytvorila som tieň budovy za plotom.
"Bola to zima, jedenásty rok... Hm... tuším siedmeho veku Zimnomoru.
Pani Crowová mala čoskoro zaľahnúť a ona a jej manžel sa veľmi tešili na eh... prírastok do rodiny Crowovcov. No prišlo Zvečerenie a Crowovcov prepadla zlá predtucha.
O pol noci sa ich tušenie naplnilo a narodila sa im dcéra. Dali jej meno, ktoré by sa hodilo každej Crowovej. Morrigan Odelle."
Nechala som tieň budovy rozplynúť sa a miesto neho som urobila posteľ s nebesami, pri nej muža, a na nej ženu, objímajúcu dieťa.
"Ale pár hodín po pôrode matka dieťaťa zomrela. Mohla za to Morrigan. Narodila sa za Zvečerenia a podľa obyčaje ľudu a podľa dlhoročnej pravdy, bola prekliata. Prvá polovica kliatby bolo to, že bola vinná zo všetkého, čo sa nedarilo po kontakte s ňou. Tá druhá časť bola ešte horšia. Na ďalšie Zvečerenie, o polnoci, mala umrieť.
Malá Morrigan vyrastala v nemilosti. Otec ju znenávidel o to viac, ako sa na ňu predtým tešil. Nechcel prekliatu dcéru. Znevýhodňovalo to jeho pozíciu a jeho postavenie v parlamente a politike bolo kôli nej labilné a krehké.
Matričný úrad pre prekliate deti mal evidovaných takých viac. V Južnom Jase mali prekliate deti dve. To ďalšie bolo niekde v Ďalekovýchodnom Svite. Morrigan bola však stále najznámejšie a najobviňovanejšie dieťa, lebo ako jediná zo štyroch prekliatych mala za otca 'osobnosť'."
Pri tom slove som prevrátila oči stĺpkom a vytvorila som tieň dievčaťa, skloneného nad lavicou, ako čosi píše.
"Musela písať ospravedlňujúce listy pre ľudí alebo spoločnosti, ktorým sa pokazila várka marmelády alebo nevyhrali súťaž po tom, čo im zaželala veľa šťastia."
Videla som, ako Jack stíska pery, tak som sa rozhodla, že to trochu zľahčím.
"Ale nebolo to také strašné. Nemusela robiť domáce práce, ba ani oblizovať obálky, aby nepriniesla infarkt či tornádo."
Hovorila som pravdivo, ale zároveň ironickým hlasom a Jack sa konečne trošku pousmial.
"Raz, bolo to tri dni pred koncom jedenásteho roku ôsmeho veku Zimnomoru bol teda deň ako každý iný, ale predsa bol jeden z tých najhorších. Tu začína tá zaujímavejšia časť.
Bolo skoré ráno a Morrigan sedela na schodíku pri zadných dverách. Pred ňou ležal mŕtvy kocúr."
Spravila som schody, čupiace dieťa a malý tvar pred ňou.
"Kuchárka otvorila zadné dvere a prekvapene nadskočila, keď tam uvidela sedieť najdesivejšiu obyvateľku Jackalfaxu pred mŕtvym zvieraťom. Hneď sa do nej pustila:
"Toho kocúra som mala rada!"
Morrigan nevedela, čo by jej odvrkla, tak iba zamrmlala:
"Veď aj ja."
Kuchárka si opovržlivo odfrkla:
"To vidím."
A hneď bežala do kuchyne a schmatla kriedu. Tou napísala na tabuľu pri dverách MŔTVY KOCÚR. V zozname boli aj 'prehrešky' ako FĽAK NA NOVOM OBRUSE alebo SKAZENÁ RYBA, či ZÁPLAVY NA JUHU PROSPERU.
Morrigan už len kývla rukou na kuchárku a tá od ľaku pobozkala krížik zavesený na krku. To už sa 'slečna Prekliata' ani nenamáhala. Len pretočila oči a šla za otcom, ktorý čakal v pracovni na pracovníčku úradu pre prekliate deti.
Keď Morrigan vošla, ani len ju nebral na vedomie.
O niekoľko minút prišla pracovníčka celá mokrá, lebo vonku popŕchalo a chválila Morrigan za to, že spôsobila len zo tucet katastrof.
Slečna Crowová mala tento mesiac napísať iba tri ospravedlňujúce listy. Jeden pre pani, ktorá si po údajnom pársekundovom nadviazaní očného kontaktu s Morrigan zlomila bedrá,..."
Jack si podoprel bradu a rukou zakryl úškrn.
'Veľmi Jupiterovské gesto' myslela som si, no potom som vravela ďalej:
"...jeden pre chlapca, ktorý prehral celoštátnu súťaž po tom, ako mu Morrigan zaželala veľa šťastia, a Jackalfaxskej džemárskej spoločnosti za skazenú várku marmelády, ktovie prečo.
Morriganina kurátorka odišla a Corvus poslal svoju dcéru písať listy pre tých smutných neštastlivcov."

Jack to už nevydržal a odfrkol si. Úkosom som sa na neho uškrnula a robila som ďalšie tiene.
"Morrigan začala písať:

Slušné vety prepísala na čisté hárky papiera a vložila do obálky, ale nezalepila ju. Bolo to sčasti preto, aby mohol otec listy skontrolovať, a sčasti preto, aby nespôsobila krach, alebp infarkt."
Slová listov som diktovala a tieňové pero ich písalo tieňom na stenu. Jack sa smial nad preškrtnutími vetami a ja som bola rada, že na neho môj príbeh nedolieha tak drasticky. Mne to urobilo veľkú ryhu do osobnosti, ale nechcela som, aby mal zlý pocit za mňa. Síce som ho nemala dvakrát rada, ale nechcela som, aby mu môj príbeh nedal spávať. Veď som sa ešte nedostala k tomu podstatnému.
Vtedy som pozrela na hodinky a zistila som, že už je deväť.
"

Dobre, tak to skrátim. Corvusovi asistenti navrhli, aby šla na Morrigan s kancelárom na Odovzdávanie ponúk.
Cestou Corvus viedol monológ a adresoval ho nechcenej dcére:
"Budeš pekne poslúchať. Nechcem žiadne ničivé tornáda, smrtiace infarkty ani... ani..."
"Divoké žraloky?" zúčastnene navrhovala Morrigan a Corvus sa nechal vyprovokovať:
"Myslíš, že je to smiešne?! Vari sa mi snažíš aktívne ruinovať kariéru?!"
"Nie. Aktívne určite nie." Mrmlala Prekliata a utrela si z tváre slinu, ktorú na ňu vyprskol.
No poďme ďalej. Dostala štyri ponuky a otec sa skoro zbláznil, lebo..."
Nemohla som pokračovať lebo Jack vyskočil na rovné nohy a oči mal ako taniere.
"ŠTYRI!!! Ja som nedostal ani jednu!"
Chytila som ho za lakeť a mierne som ho stiahla naspäť na drsnú drevenú dlážku.
"Dve boli falošné. A tretia bola od Squalla. A určite nie si až taký hlúpy, že by si si nevedel domyslieť, od koho bola tá štvrtá. Takže. Morrigan sa stretla s asistentom firmy Squall Industries, pánom Jonesom. Dal jej ponuku, ale v momente, keď sa chystala podpísať papiere, vošiel do miestnosti jej otec a pán Jones zmizol.
Presviedčala Corvusa, že tam pán Jones naozaj bol, no ten ju naštvane umlčal. Jeho kariéra dostala veľkú ranu a on za to znova vinil svoju dcéru.
Keď šli kočom domov, museli zastať a Corvus kričal na kočiša, prečo nejdú. Na námestí pred Nebeskými hodinami sa zhromaždilo neuveriteľné množstvo ľudí. Všetci hľadeli na neprirodzene tmavý ciferník. 'Má byť modrý...' myslela si vydesená Morrigan.
Všetci vonku kričali, smiali sa plakali a objímali sa.
Prišlo Zvečerenie.
Zvony zvonili a oznamovali príchod posledného dňa veku.
Ten večer Morrigan nemohla spať. Okolo polnoci jej popod dvere prekĺzol biely obdĺžnik. Bola to obálka.

Kapitán Jupiter Amantius North by rád predložil ponuku slečne Morrigan Odelle Crowovej. Znova.

Bez váhania podpísala zmluvu, no bola pre ňu bezcenná, preto ju spálila.

V druhý večer mali vo vile Crowovcov "smútočnú" večeru.
Zrazu niekto zaklopal na dvere. Ivy Crowová sa posťažovala na otravných novinárov a poslala slúžku, aby ich spakovala preč. V chodbe sa ozval miesto tresku dubových dverí tichý zdvorilý rozhovor a potom kroky ťažkých topánok.
Morrigan spanikárila aj napriek faktu, že smrť určite neklope na dvere a neháda sa zo slúžkou. V hlave sa jej ozývala iba jedna myšlienka:
'Prišla si po mňa smrť? Počkať! Nosí smrť ťažké topánky?'
Dvere do jedálne sa otvorili a v nich stál... muž."
Urobila som roztvárajúce sa dvere a pekne vysokého muža, opierajúceho sa o zárubňu.
"Predstavil sa ako Jupiter North zo Spolku výnimočných. Povedal:
"Morrigan, počúvaj ma. O chvíľu strhnem záves a ty uvidíš von. Nech tam zbadáš čokoľvek, neboj sa. Oni spoznajú, že máš strach."
Morrigan ani nestihla namietnuť a Jupiter už konal. Najprv niečím poprášil Morrigan a potom ostatným členom domácnosti fúkol do tvárí strieborný prášok. Strhol záves a zhúžval ho na dlážke do guče. Smutne pokrútil hlavou, chytil Corvusa a Ivy za plecia a prehovoril:
"Och drahá Morrigan. Taká milá a plná života. Toľko toho mohla dať svetu. Ale vzali nám ju. Priskoro."
Ivy zavzlykala.
"Vyzerá taká drobná a mladá."
Jupiter naoko trúchliac stisol pery:
"Áno. Takmer akoby bola... Z látky." Morrigan si odfrkla, ale..."
Nemohla som pokračovať, lebo Jack sa začal smiať. Nemohla som si pomôcť a zasmiala som sa s ním. Tiene sa zatiaľ rozplynuli a ja som mohla pokračovať:
"O chvíľu ju však smiech prešiel. Za oknami bolo počuť dupot kopýt. Videla tieň a dym. A červené oči. Veľa červených očí.
"Rýchlo." hlesol Jupiter a ťahal ju na druhé poschodie. Otvoril okno a museli z neho skočiť do..." nedokončila som. Akurát som robila tieň budovy a dve postavy v okne. Jack zdvihol prsty, usmial sa a spravil tieň arachnipoda.
"Áno. Prešli cez Nebeské hodiny. Morrigan kôli časovým rozdielom prekabátila smrť a získala druhú šancu. Skvelý život, o ktorom nemala v republike odvahu ani len snívať a strpčoval jej ho iba Flintlock a istý čiernovlasý debil s klapkou na oku. Ten si však uvedomil, akú hlúposť spravil, až o rok, pár dní pred Vianocami. Videl ju na schodisku, keď rozlial mlieko."
Usmiala som sa a chytila som ho za ruku:
"Nooo... Ale nad týmto rozliatym mliekom naozaj netreba plakať."