VÝSTRAHA! Kto nečítal Čarotepku, Wundersmith alebo Divomor, nečítajte, keď si nechcete dať prezradiť!
__________________________
Morrigan:

"Tak hráme alebo nie?" Hawthorne bol celý bez seba, že budeme konečne niečo robiť.
Celý oddiel, Arch s Anah, Cadence s Hawthornom, Francis s Thaddeou, Lambeth s Mahirom a ja s Jackom sme sedeli na koberci u mňa v izbe. Bola polovica prázdnin, ale nechcelo sa nám robiť nič poriadne. V jedálni znova nefungovala gravitácia, plávať sa nám nechcelo a Čmudiarsky salónik mal celé poobedie v programe zimozelovú vôňu pre romantiku, takže sme sa tomu z pochopiteľných dôvodov vyhýbali.
Nakoniec sme od Franka vzali karty s hracími otázkami a šli sme si zahrať Fľašu.
"Uhm... Dobre." Francis roztočil fľašku. Mahir sa mal zadávať úlohu mne:
"Tak odvahu." Povedala som, zvihla som jedno obočie a Mahir vzal kartu z balíčka odvahy. Bola prázdna. To značí ľubovoľný rozkaz alebo otázku. Bola som si istá, že sa spýta na mňa a Jacka, ale niečo nesedelo. V očiach mal taký ten diabolský lesk.
"Urob Tempus a Závoj!"
'Uh dokelu aj s tým!' zdvihla som sa zo zeme a Jack na mňa pochybovačne pozrel.
"Si si istá?"
Sebavedomo som prikývla a Jack si pre istotu na chvíľu zložil klapku. Potichu som si zahmklala. Utvorila som časovú slučku, Závojom som im zastrela zrak a postavila som sa na opačnú stranu miestnosti. Potom som pohybom ruky odvolala obe Zvrátené umenia.
Pre mňa a Jacka to vyzeralo asi takto, ale z pohľadu ostatných som zmizla a objavila som sa niekde inde.
"Ďalšia otázka?"
Vytočili Jacka a Thaddeu. Mal povedať niečo zaujímavé o klamstve. Naraz sme vyhŕkli:
"Tmavá šmuha na tvári!"
Potom Francis a Candence. Definovať šťastie. Francis tvrdil, že je ako marcipán.
A potom...
"Lambeth a Morrigan!"
"Otázku pravdy." Povedala som. Lam vzala kartu a uprela na mňa svoje jasné tmavé oči.
"Žila si predtým niekde inde? Kde?"
Zmrzla som. Vedela som, že sa toto raz stane. Jack vzdychol, Hawthorne stisol pery a ja som si pošúchala oči.
"V republike."
Lambeth vypadla karta z ruky. Zvyšok oddielu sa nadýchol ako jeden.
"V republike. V štáte Veľký Vlčí Lán. Mesto Jackalfax. Vila Corvusa Crowa." povedala som zo sklonenou hlavou. Lambeth pri každej vete viac a viac vyvaľovala oči a po tej poslednej vstala, podišla ku mne, utrela si oči a objala ma.
"Tak predsa si to ty. Neverila som, že ťa vôbec niekedy stretnem."
Cadence k nej podišla, Francis sediaci po mojej ľavej strane sa posunul a obe si sadli.
"Poviete mi niekto, čo sa deje?" Zamračil sa Mahir. Nepáčilo sa mu, že Lam plače, ale tá už bola dávno v poriadku:
"To je fajn. Treba im to vysvetliť. Nemajú ani páru o čom vlastne točíme." otočila sa na mňa. Obe sme sa usmiali.
"Povieme vám príbeh."
Naraz sme sa postavili a začala som hodinu geografie.
"Ako určite viete, okrem Slobodného štátu je aj republika. Delí sa na štyri časti."
S Lambeth sme nastriedačku počítali na prstoch:
"Na juhu Južný Jas, na východe Ďalekovýchodný Svit, na severe Veľký Vlčí Lán Prosper na západe."
Teraz som vravela len ja.
"Lam, ako viete, bývala u Raovcov v Ďalekovýchodnom Svite, takže na východe. Ja som bývala na severe, vo Veľkom Vlčom Láne, v najväčšom meste Jackalfax..."
Lam ma prerušila:
"U Corvusa Crowa." Začala sa prechádzať.
"Toľko krát som o prekliatych deťoch počúvala v rádiu. Počúvala som o tebe. Veľmi som si priala ťa stretnúť. Často som si predstavovala, že by sme mohli byť kamarátky. Dve deti, ktoré ich rodičia nemajú radi."
Padla mi sánka.
"Lambeth odkiaľ to vieš?! S otcom sme sa vždy snažili..."
"Áno. Áno, a my tiež. U nás doma to bolo to isté. Ruky na pleciach, povzbudivé úsmevy a dotyky na oko pripomínajúce rodičovský cit... Vedela som, ako sa cítiš a videla som, že nie si šťastná ani ty, tobôž nie tvoj otec."
Objala som ju. Takéto niečo som ešte nezažila.
"Nikdy som pri sebe nemala nikoho, kto zažil to isté. Je to..." Znova som ju objala.
"Áno. A keď ma deportovali sem, počas Zvečerenia som na teba stále myslela. Veľmi som ľutovala, že si zomrela. O rok som na Estráde dostala predposledné číslo. Keď sa predomnou objavilo pomerne nízke dievča s čiernymi očami a vlasmi a mŕtvolne bledou tvárou, prišla mi povedomá, ale vôbec som nevedela odkiaľ. Získala prvé miesto, ak keď neukázala svoj talent. Ostala prvá. Bola som druhá. Keď som na tabuli videla jej meno, spomenula som si na mŕtvu Morrigan. Všetko do seba zapadlo, až keď predomnou to dievča dlhý čas neskôr sedelo a priznalo sa, odkiaľ skutočne pochádza."